- Nutrigenomika je mladý odbor, ktorý sa zaoberá zmenami DNA spôsobenými stravovaním.
- Preukázateľný vplyv na naše gény má nedostatok bielkovín a nadbytočný energetický príjem.
- Pozornosť je venovaná aj kalorickej reštrikcii, ktorá je spájaná s dlhovekosťou.
Životný štýl a stravovanie majú významný vplyv na naše zdravie. Môžu nás chrániť pred chorobami, no tiež ich spôsobiť alebo aspoň urýchliť.
Pojem nutrigenomika zaviedla pred asi 20 rokmi doktorka Nancy Fogg‑Johnson. Nutrigenomika sa zaoberá vplyvom prijatých živín a ich metabolitov na génovú expresiu a na interakciu medzi prijatými živinami a ľudským genómom. Aký vplyv má strava na naše gény a dá sa povedať, ktorým potravinám je vhodné sa vyhýbať?
Zdravá strava môže chrániť pred chorobami či predĺžiť život
Pravidelný pohyb, spánok a predovšetkým stravovanie má na naše telo ohromný vplyv. Nielen že nás ovplyvňujú priamo, ale sekundárne môžu prinášať zmeny do našej DNA, ktoré nás ovplyvnia aj dlhodobo. Podobne to funguje aj pri zvieratách. Včelia kráľovná i včelia robotnica sa rodia s identickou genetickou výbavou, napriek tomu včelia kráľovná žije podstatne dlhší život v porovnaní s ostatnými včelami. Kráľovná totiž na rozdiel od robotníc prijíma živiny z materskej kašičky, čo vedci považujú za dôvod, prečo je kráľovná v porovnaní s ostatnými včelami konzumujúcimi peľ a nektár taká unikátna.
Typ stravy cez zmeny v DNA ovplyvňuje mnoho funkcií aj u ľudí. Má vplyv na odolnosť či náchylnosť k chorobám, na hladinu oxidačného stresu a najčastejšie býva spájaný práve so starnutím buniek a s ovplyvnením dlhovekosti.
Prebytok cukru a nedostatok bielkovín: čo ďalšie ovplyvňuje naše gény?
Esenciálne aminokyseliny prítomné v bielkovinách zo stravy sú často prekurzormi kofaktorov (súčasťou) enzýmov, ktoré prirodzene vedú k zmenám v DNA. Napríklad nedostatok l‑metionínu vedie k zníženej regulácii metylácie DNA, čo môže mať negatívny vplyv na kognitívne funkcie mozgu i rozvoj niektorých chorôb. L‑Metionín patrí do skupiny esenciálnych aminokyselín, bohatými zdrojmi sú mäso alebo vajcia, naopak relatívne málo l‑metionínu je v strukovinách. Všeobecne je nedostatok l‑metionínu typický pre stravu veľmi chudobnú na bielkoviny.
Okrem aminokyselín sa študuje aj vysokoenergetická strava bohatá na cukry a tuky. Štúdie na zvieratách ukazujú, že podobná strava má za následok zvýšenú metyláciu DNA v beta bunkách pankreasu. Tieto zmeny sú tiež typické pre osoby s cukrovkou 2. typu. Zabúdať by sme nemali ani na dvojicu vitamínov C a E. Tie totiž z funkcie antioxidantov bránia ľudské telo pred oxidačným stresom, čím sa dá povedať, že chránia DNA pred poškodením voľnými kyslíkovými radikálmi.
Vysokoenergetická strava bohatá na cukry a tuky je typická pre priemyselne spracované potraviny. Ako obmedziť ich príjem, sa dozviete v našom článku 7 jednoduchých tipov, ako jesť menej priemyselne spracovaných potravín.
Môžeme vďaka kalorickej reštrikcii žiť dlhšie?
Špeciálnou kapitolou nutrigenomiky je kalorická reštrikcia (zníženie energetického príjmu). Vedecké štúdie ukazujú, že obmedzenie príjmu kalórií, ktoré nevedie k podvýžive, má vplyv na spomalenie procesov spojených so starnutím buniek. Kalorická reštrikcia znižuje metyláciu cytozín‑fosfát‑guanínu (CpG, časť DNA). Práve miera metylácie CpG býva niekedy považovaná ako meradlo biologického starnutia organizmu.
Spomalené starnutie vedci testovali na primátoch (Makak rhesus) stredného veku, ktorým nastavili 30 % kalorickú reštrikciu. S odstupom 15 rokov zistili, že tieto primáty majú mieru metyláciu DNA zodpovedajúcu o 7 rokov nižšiemu biologickému veku v porovnaní so svojimi rovesníkmi.
Dá sa predpokladať, že aj množstvo pozitívnych výsledkov ketogénnej diéty či low‑carb stravovania (spomalenie starnutia buniek, podpora dlhovekosti) je spôsobené skôr kalorickou reštrikciou než samotným typom stravovania ako takým. Ten v tomto prípade funguje skôr len ako nástroj, ktorým kalorickú reštrikcu dosiahnuť.
Aj pôsty môžu spomaliť starnutie buniek. Viac sa o nich dozviete v našom článku Za a proti pôstu: všeliek na všetko, alebo nie?
Čo si z toho odniesť?
Naša strava priamo ovplyvňuje zmeny v našich génoch. Môže to mať vplyv na starnutie buniek, dlhovekosť či rozvoj niektorých chorôb. Najväčší vplyv na naše gény majú esenciálne aminokyseliny v podobe l‑metionínu, ktorý v organizme pôsobí ako metylačné činidlo. Nedostatok alebo prebytok l‑metionínu môže viesť k zhoršenej regulácii zmien v DNA.
Špeciálna pozornosť je odbornou verejnosťou venovaná kalorickej reštrikcii. Ukazuje sa, že obmedzený energetický príjem (nie podvýživa) spomaľuje starnutie buniek. Protipólom je vysokoenergetická strava bohatá na cukry a tuky, ktorá je naopak spojená so zvýšeným rizikom civilizačných ochorení.
