- Mozgová hmla je súbor rôznorodých príznakov, ako napr. únava, neschopnosť sústredenia, spomalenie reakcií alebo časté zabúdanie.
- V poslednej dobe je mozgová hmla študovaná najmä v súvislosti s prekonaním Covidu‑19.
- Terapeutické metódy na odstránenie mozgovej hmly závisia od príčiny, je však potrebné vždy vylúčiť možné ochorenia.
Čo je mozgová hmla?
Mozgová hmla označuje súbor nešpecifických kognitívnych, neurologických a psychologických príznakov, ktoré ľudia pociťujú, a vo väčšine prípadov tak dochádza k zníženiu kvality ich života. Škála týchto symptómov je naozaj rôznorodá a u každého jedinca sa môžu objaviť rozdielne kombinácie – záleží najmä na individuálnych charakteristikách, celkovom zdravotnom stave alebo aj príčine rozvoja mozgovej hmly.
Medzi najčastejšie znaky patria:
- celková únava, letargia,
- neschopnosť sa sústrediť,
- spomalenie reakcií,
- spomalené spracovanie informácií,
- problémy s vytvorením úsudku a rozhodovaním,
- časté zabúdanie,
- bolesti hlavy,
- nespavosť.
V poslednej dobe sa o mozgovej hmle hovorí najčastejšie v spojení s prekonaním Covid‑19. Vedci tiež zistili, že zvýšené riziko rozvoja tohto stavu pretrváva až 2 roky po prekonaní Covidu, a to aj u mladých a zdravých osôb.
Čo môže spôsobovať rozvoj mozgovej hmly?
Jednoznačná príčina rozvoja mozgovej hmly nie je známa, a tento stav sa pravdepodobne nezmení ani v budúcnosti, pretože odborníci za etiologický faktor pokladajú kombináciu niekoľkých fenoménov. Je však zrejmé, že za poruchou kognitívnych funkcií môže stáť na jednej strane chronický stres a vyčerpanie, na druhej strane zápalové zmeny (nielen) v mozgovom tkanive, ktoré vznikajú v dôsledku ochorenia alebo pri špecifických zdravotných stavoch. Najpravdepodobnejším mechanizmom rozvoja tohto zápalu je zvýšená odpoveď imunitného systému, čo bolo skúmané najmä práve v súvislosti Covidom‑19.
1. Stres a nedostatok spánku
Ako už bolo povedané, chronický stres môže stáť za rozvojom mozgovej hmly hneď z niekoľkých dôvodov. Je totiž spojený s hormonálnymi zmenami, preťažením, vyčerpaním a nezriedka aj s poruchami spánku. Všetky tieto faktory sekundárne negatívne ovplyvňujú kognitívne a neurologické funkcie.
Vedci navyše zistili, že závažné formy úzkostných porúch alebo depresie môžu tiež stáť za rozvojom zápalového prostredia (nielen) v mozgovom tkanive, čo ďalej zvyšuje riziko vzniku symptómov sprevádzajúcich mozgovú hmlu.
Čo presne spôsobuje nedostatok spánku, a prečo sa naozaj oplatí dbať na jeho kvalitu? Dozviete sa v článku Nedostatok spánku: Zvyšuje stres, chuť do jedla a spomaľuje svalový rast
2. Hormonálne zmeny
Kognitívne a neurologické funkcie môžu byť okrem iného ovplyvnené aj zmenami v hladinách hormónov. Tieto výkyvy môžu byť samozrejme spôsobené najrôznejšími ochoreniami, sú tu však aj stavy, keď sú zvraty v hladinách hormónov prirodzené – a to najmä tehotenstvo a menopauza. V tehotenstve sa dramaticky zvyšuje tvorba estrogénu i progesterónu, počas menopauzy naopak dochádza k zníženiu ich produkcie.
Ako vlastne funguje menštruačný cyklus a čo ste o ňom možno nevedeli? 5 zaujímavostí o menštruácii, ktoré by mala vedieť každá žena
3. Covid‑19
Výskum týkajúci sa mozgovej hmly nabral v posledných rokoch na obrátkach najmä „zásluhou“ Covidu‑19. Uvádza sa, že abnormality v kognitívnych a neurologických funkcií sa objavujú asi u 22 – 32 % pacientov, a to bez ohľadu na vek alebo závažnosť priebehu covidu. Vznik pravdepodobne súvisí s búrlivou reakciou imunitného systému a rozvojom zápalového prostredia.
Štúdia odhalila, že tieto funkcie sú u ľudí, ktorí prekonali Covid‑19, v porovnaní s jedincami bez predchádzajúceho ochorenia oslabené – dobrou správou však je, že ide o dočasný jav, a tieto symptómy sa s postupom času zlepšovali, až úplne vymizli.
Dáta ukazujú, že covid stále nie je „pasé“ – ako sa bezpečne vrátiť k športu po jeho prekonaní? Prečítajte si Ako sa vrátiť k fyzickej aktivite po Covid‑19?
4. Nevyvážená strava
Možno vás prekvapí, že za vznikom mozgovej hmly nemusia stáť len rôzne patológie, ale rolu môže hrať aj životný štýl – najmä výživa. Aj tu môže byť mnoho mechanizmov, ktoré môžu viesť k narušeniu kognitívnych funkcií, napríklad aj dlhodobo príliš nízky príjem energie logicky povedie k poklesu pozornosti a schopnosti efektívne premýšľať. Sú tu však aj špecifické nutrienty, ktorých deficit vo výskume viedol k symptómom sprevádzajúcim mozgovú hmlu – vitamín B12, železo, vitamín D alebo omega‑3 mastné kyseliny.
Ak trpíte alergiou alebo intoleranciou, dočasné narušenie kognitívnych funkcií môže spôsobiť aj reakcia na konzumáciu niektorých potravín. Štúdie našli súvislosť najmä pri mliečnych výrobkoch (alergia na bielkovinu kravského mlieka), arašidoch (alergia na orechy) alebo aspartáme (fenylketonúria).
Stále sa vám pletú pojmy alergia a intolerancia? Náš článok vám ich vysvetlí raz a navždy Potravinové intolerancie: prejavy a typy
5. Iatrogénne poruchy
Význam termínu “iatrogénia” spočíva v nezámernom poškodení liečivom alebo terapeutickou procedúrou – zjednodušene ho možno chápať ako negatívny vedľajší účinok liečby. Mozgová hmla sa môže vyskytnúť počas užívania niektorých liečiv, napr. medikamentov na podporu spánku. V prípade, že ste sa po užití liečiva stretli s mozgovou hmlou, poraďte sa s lekárom o zmene konkrétneho lieku.
Často zaznamenaná bola aj pri liečbe nádorových ochorení, teda pri chemoterapii. K jej rozvoju dochádza pravdepodobne kombináciou stresu spojeného s ochorením a metódami liečby, ktoré sú pre organizmus často značne vyčerpávajúce a do istej miery môžu poškodiť aj telu vlastné tkanivá a štruktúry.
Ako sa mozgovej hmly zbaviť?
Terapia mozgovej hmly spravidla závisí od príčiny jej vzniku. Prvým krokom bude vyhľadanie lekára, ktorý pomocou anamnézy a zodpovedajúcej diagnostiky určí/vylúči možné príčiny, a vy tak budete môcť terapiu smerovať tým správnym smerom. Medzi možné varianty patria:
- Liečba pôvodného ochorenia: ak je príčinou vzniku mozgovej hmly iné ochorenie, na úľavu od jej symptómov bude treba vyriešiť primárny problém. Po náprave sa spravidla zmiernia/odznejú aj nepríjemné komplikácie spojené s mozgovou hmlou. Čo je ešte „normálny“ stav a kedy treba začať uvažovať o depresii? Poradí vám článok Ako spoznať, že moja „častá zlá nálada“ je už depresia.
- Doplnenie deficitných živín do jedálnička: efektívnou terapeutickou metódou môže byť aj úprava vášho jedálnička. Tá spočíva spravidla v navýšení celkového príjmu energie alebo špecifických živín, v iných prípadoch vám môže byť diagnostikovaná doposiaľ nezistená alergia alebo intolerancia. Po vyradení problematických potravín by sa potom tiež mala dostaviť úľava. Samozrejmosťou je aj dostatočná hydratácia, pretože nedostatok tekutín môže tiež negatívne ovplyvňovať koncentráciu. Zaujíma vás téma výživy a mozgových funkcií? Prečítajte si článok Dosiahnite optimálnu funkciu mozgu správnou stravou a suplementáciou.
- Zlepšenie spánkovej rutiny: spánok hrá pri kognitívnych a neurologických funkciách dôležitú úlohu – je preto vhodné zamerať sa na dĺžku i kvalitu vášho spánku. Spať by ste mali ideálne 7 – 9 hodín denne, ľahnúť a vstávať v rovnaký čas a pred spaním sa vyhýbať elektronike.
- Pohyb: pravidelný pohyb patrí k nezabudnuteľným faktorom zdravého životného štýlu a je dokázané, že pozitívne pôsobí na kognitívne funkcie, pamäť, pozornosť, produktivitu a mnohé ďalšie veci. Ako presne tento mechanizmus funguje? Všetko nájdete v článku Prečo majú športovci rozvinutejší a výkonnejší mozog ako ľudia bez pohybu?
- Zvládanie stresu: lepším stresovým manažmentom uľavíte nielen funkcii svojho mozgu, ale aj celkovému zdraviu – najmä chronický stres totiž stojí za rozvojom mnohých civilizačných ochorení. Dbajte preto na duševnú hygienu a predchádzajte zahlteniu a vyhoreniu.
- Ako si rýchlo a efektívne uľaviť od stresu? Poradí článok Dychové cvičenia: Ako lepšie ovládať svoje emócie aj telo, a uľaviť si tak od stresu?
- Počuli ste už o pravidlách duševnej hygieny? Nájdete ich v článku Psychohygiena: cesta za duševným zdravím
- Viete ako predchádzať syndrómu vyhorenia? To, a oveľa viac, sa dozviete v článku Syndróm vyhorenia: ako ho spoznať a zvládnuť?
Čo si z toho odniesť?
Mozgová hmla je väčšinou označovaná ako súbor príznakov opisujúcich narušenie kognitívnych a neurologických funkcií. Jej príčiny, rovnako ako formy terapie, môžu byť rôzne – vo všetkých prípadoch však narúša kvalitu života „postihnutého“, a preto ju treba bezodkladne riešiť.
Za jej rozvojom môže stáť celý rad ochorení, hormonálne zmeny, stres, nedostatok spánku, zlá výživa alebo vedľajšie účinky liečiv. Často sa vyskytuje najmä po prekonaní Covid‑19. Pri liečbe je potrebné sa zamerať na prvotnú príčinu a tiež na faktory životného štýlu, ktoré funkcie mozgu taktiež významne ovplyvňujú.
