- Nežiaduce potravinové reakcie zahŕňajú potravinové alergie sprostredkované imunologickým mechanizmom a potravinové intolerancie, ktoré nie sú spôsobené imunitnou reakciou.
- Odhaduje sa, že až 20 % svetovej populácie trpí určitým typom potravinovej intolerancie.
- Naproti tomu potravinové alergie postihujú 1 – 2 % dospelých a okolo 10 % detí.
Keďže bývajú alergie a intolerancie často zamieňané, v tomto článku sa dočítate o ich základných rozdieloch. Ďalej sa dozviete o najčastejších potravinových intoleranciách, ktorými populácia trpí a ako sa jednotlivé typy intolerancií môžu prejavovať.
Čo je potravinová intolerancia?
Potravinová intolerancia, alebo aj nealergická potravinová hypersenzitivita, je reakcia neimunologickej povahy a príčinou býva metabolická porucha, teda nedostatok alebo úplná absencia látok (najmä enzýmov), ktoré sa podieľajú na spracovaní potraviny v organizme. Najčastejšími príčinami bývajú malabsorpcia cukrov, keď je narušené ich vstrebávanie v tráviacom trakte. Nestrávené cukry sú osmoticky aktívne, čím sa zvyšuje prítok vody do čreva a následne sú metabolizované baktériami hrubého čreva. V črevách prebieha produkcia plynu a tvorba tekutej kyslej stolice, čo sa prejavuje nadúvaním, bolesťami brucha a hnačkami. Príznaky môžu trvať až niekoľko hodín.
Potravinové intolerancie boli pre ich odlišné patofyziologické mechanizmy rozdelené na dve skupiny.
- Prvou skupinou sú intolerancie na hostiteľovi závislé, medzi ktoré patrí napr. laktózová intolerancia alebo fruktózová intolerancia.
- Druhou skupinou sú intolerancie na hostiteľovi nezávislé, kam radíme napr. histamínovú intoleranciu a intolerancie potravinárskych aditív, ako sú salicyláty, glutamáty, siričitany alebo benzoany. Na nasledujúcom obrázku je znázornené základné rozdelenie.
Rozdiely medzi potravinovou intoleranciou a potravinovou alergiou
Hoci prejavy potravinových alergií a intolerancií môžu byť podobné, mechanizmus je úplne odlišný. Na rozdiel od alergií, keď na vyvolanie závažných príznakov stačí zjesť stopové množstvo danej potraviny, u potravinových intolerancií sa symptómy často vyskytujú až po konzumácii väčšieho množstva danej potraviny. V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté základné rozdiely medzi alergiou a intoleranciou:
| Intolerancia | Alergia | |
| Podieľa sa na vzniku imunitný systém? | NIE | ÁNO |
| Začiatok symptómov | príznaky sa často prejavujú až po niekoľkých hodinách | príznaky sa väčšinou dostavia čoskoro po požití alergénu, ale v niektorých prípadoch sa môžu objaviť až po niekoľkých hodinách |
| Množstvo | po malom množstve potraviny sa nemusia prejaviť príznaky | na reakciu stačí malé množstvo alergénu |
| Vystavenie potravine/alergénu | reakcia nastáva v prípade, že človek zje konkrétnu potravinu | nebezpečná je aj krížová kontaminácia, teda keď zje človek potravinu, ktorá bola v kontakte s alergénom |
| Závažnosť reakcie | reakcie môžu byť závažné a veľmi nepríjemné, ale zriedkavo život ohrozujúce | reakcie bývajú veľmi závažné a môžu byť život ohrozujúce, alergická reakcia môže prejsť do anafylaktického šoku |
Prejavy potravinových intolerancií
Najčastejšie sa prejavy vyskytujú v oblasti tráviaceho traktu, ale môžu sa objaviť aj kožné, respiračné, kardiovaskulárne alebo neurologické problémy. Medzi najčastejšie symptómy patria:
- hnačka,
- nadúvanie,
- bolesti brucha,
- nevoľnosť,
- vyrážka,
- bolesti hlavy,
- nádcha,
- únava,
- sčervenanie kože,
- reflux,
- búšenie srdca,
- pokles krvného tlaku,
- závraty.
Typy potravinových intolerancií
1. Intolerancia FODMAP
FODMAP je skratkou pre Fermentabilné Oligosacharidy, Disacharidy, Monosacharidy a Polyoly, čo sú prirodzene sa vyskytujúce sacharidy, ktoré sú prítomné vo veľkom množstve potravín. FODMAP boli identifikované ako spúšťače symptómov u pacientov so syndrómom dráždivého čreva (IBS).
Najčastejšími symptómami u jedincov s IBS je hnačka, zápcha, bolesť brucha, pocit plnosti, nadúvanie a celkový diskomfort v brušnej oblasti. IBS sa označuje ako psychosomatické ochorenie, pretože motilita čriev môže byť podporená stresom, hnevom alebo inými silnými emocionálnymi situáciami. IBS je často spätý s psychickým ochorením ako je úzkostná porucha.
Na zmiernenie príznakov IBS bola navrhnutá tzv. Low‑FODMAP diéta. Na nasledujúcom obrázku sú príklady potravín s vysokým a nízkym obsahom FODMAP. Viac sa môžete dočítať v článku Low‑FODMAP diéta: pre koho je vhodná a kto by sa jej mal vyhnúť oblúkom?
2. Laktózová intolerancia
Laktóza je mliečny cukor, ktorý sa nachádza v mlieku a mliečnych výrobkoch. Laktóza je štiepená enzýmom laktázou, ktorý je dôležitý pre správne trávenie a vstrebávanie laktózy. Produkcia tohto enzýmu je najvyššia v novorodeneckom veku a po ukončení dojčenia sa postupne znižuje. Pri nízkej produkcii alebo absencii enzýmu laktázy sa laktóza neštiepi v čreve, čo má za následok hnačku, nadúvanie a bolesť brucha.
Pri laktózovej intolerancii sa vyraďuje zo stravy mlieko a mliečne výrobky. Niektorí jedinci však môžu tolerovať fermentované mliečne výrobky, ako je kefír alebo zrejúce syry, pretože obsahujú menšie množstvo laktózy.
Viac si môžete prečítať v článku Laktózová intolerancia: ako sa prejavuje a ako s ňou žiť?
3. Neceliakálna gluténová (pšeničná) senzitivita
U jedincov s touto poruchou sa vyskytujú typické vyššie zmienené príznaky v oblasti tráviaceho traktu, ale bola u nich vylúčená celiakia alebo alergia na lepok! Obilné zrno totiž obsahuje okrem lepku aj ťažko stráviteľné sacharidy a ďalšie zložky, ktoré môžu spôsobovať príznaky v tráviacom trakte aj mimo neho. Diagnostika neceliakálnej gluténovej senzitivity je obtiažna a odhaduje sa, že ňou trpí 0,6 – 10,6 % populácie.
Liečba spočíva v nasadení bezlepkovej diéty. Hladina tolerancie lepku je individuálna, ale väčšinou nie je nutné dodržiavať striktnú bezlepkovú diétu, ako je to pri celiakii alebo alergii na pšenicu.
O problematike celiakie si môžete prečítať v článku Pravda o lepku! Vymyslený strašiak alebo tichý zabijak?
4. Fruktózová intolerancia
Fruktóza je monosacharid, ktorý sa vyskytuje najmä v ovocí, zelenine alebo mede. Fruktóza sa tiež enzymaticky vyrába z kukurice, pri čom vzniká kukuričný sirup používaný v nealkoholických sladených nápojoch a v potravinárskych sladidlách ako lacnejšia náhrada cukru. U ľudí trpiacich fruktózovou intoleranciou sa fruktóza účinne nevstrebáva v tenkom čreve a putuje do hrubého čreva, kde je fermentovaná baktériami hrubého čreva za vzniku plynov. To má za následok opäť nadúvanie, plynatosť, bolesť brucha, hnačku alebo reflux. Jedinci s touto intoleranciou sú často tiež citliví na ostatné FODMAP. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené potraviny s vysokým a nízkym obsahom fruktózy.
| Nízky obsah fruktózy | Vysoký obsah fruktózy | |
| Ovocie | avokádo, brusnice, limetka, ananás, jahody, mandarínka, banány | väčšina čerstvého ovocia, najmä ovocné džúsy, sušené ovocie a ovocie konzervované v šťave alebo sirupe |
| Zelenina | repa, mrkva, zeler, pažítka, kel, paštrnák, reďkovka, rebarbora, špenát, bataty, zemiaky, tekvica, ružičkový kel, kapusta, karfiol, hlávkový šalát | špargľa, brokolica, pór, huby, cibuľa, hrášok, červená paprika, paradajkové výrobky (konzervované paradajky, kečup, paradajkový pretlak) |
| Obilniny | všetko okrem potravín z pšenice a potravín s prídavkom glukózovo‑fruktózového sirupu | potraviny s pšenicou ako hlavnou zložkou (pšeničný chlieb, cestoviny, kuskus), pečivo s glukózovo‑fruktózovým sirupom |
| Mäso, vajcia, strukoviny | nespracované mäso, vajcia, strukoviny, tofu, orechové maslá | marinované a spracované mäso (v prípade že obsahujú ingrediencie s vysokým obsahom fruktózy) |
| Mliečne výrobky | mlieko, syr, jogurt, rastlinné nápoje bez glukózovo‑fruktózového sirupu | sladené nápoje a jogurty s glukózovo‑fruktózovým sirupom |
5. Histamínová intolerancia
Amíny sú látky produkované baktériami pri skladovaní a fermentácii potravín. Príčinou histamínovej intolerancie je znížená aktivita enzýmov odbúravajúcich histamín – diaminooxidázy a N‑metyltransferázy. Nízka aktivita týchto enzýmov spôsobuje hromadenie histamínu v tele, čo má za následok symptómy ako bolesť hlavy a závraty, búšenie srdca, pokles krvného tlaku, kýchanie, dusenie, svrbenie, začervenanie tváre alebo žihľavku.
Histamín sa nachádza v mnohých potravinách, napr. vo fermentovaných potravinách, údeninách, zrejúcich syroch alebo fermentovaných alkoholických nápojoch (pivo, víno). Viac si môžete prečítať v článku Histamínová intolerancia: čím sa prejavuje a na aké potraviny si dať pozor?
6. Intolerancia niektorých potravinárskych aditív
V potravinárskom priemysle sa používa veľké množstvo prídavných látok či už kvôli predĺženiu trvanlivosti potravín, alebo na zlepšenie chuti a vzhľadu. Ide o prírodné a syntetické látky, ktoré sa nekonzumujú samostatne ako potravina. Niektoré aditíva však môžu u citlivých jedincov spôsobovať zažívacie ťažkosti. Nasledujúca tabuľka znázorňuje časté prírodné látky a syntetické prídavné látky spôsobujúce problémy a v akých potravinách bývajú obsiahnuté.
Salicyláty sú produkované rastlinami ako ochrana proti stresorom, napr. hmyz. Salicyláty majú protizápalové účinky, ďalej pôsobia proti bolesti a horúčke. Okrem potravín (ovocie, zelenina, čaje, káva, korenie, orechy) ich teda nájdeme aj v liečivých prípravkoch (aspirín). Niektorí ľudia sú však na salicyláty citliví a pri konzumácii aj malého množstva sa u nich môžu rozvinúť nežiaduce reakcie ako astma, nevoľnosti, bolesti hlavy alebo žihľavka.
Siričitany sa pridávajú do sušeného ovocia na oddialenie hnednutia, do vína kvôli antimikrobiálnej aktivite alebo do mrazeného pečiva pre lepšie vlastnosti cesta. Citlivosť na siričitany je bežná u jedincov s astmou a medzi nežiaduce reakcie patrí žihľavka, upchatý nos, hnačka, kašeľ, zníženie krvného tlaku alebo opuchy kože.
Čo si z toho odniesť
Aj keď potravinové intolerancie nemusia byť také závažné ako potravinové alergie, môžu negatívne ovplyvniť naše zdravie a zhoršiť kvalitu života. Vzhľadom na absenciu imunologických mechanizmov je však intoleranciu často ťažké diagnostikovať a liečiť. Ak máte podozrenie na nejakú potravinovú intoleranciu alebo alergiu, vždy sa obráťte na svojho lekára. Pokiaľ vám už bola nejaká potravinová intolerancia či alergia diagnostikovaná, je vhodné vyhľadať nutričného terapeuta alebo nutričného špecialistu, ktorý vám poradí, aké potraviny konzumovať, prípadne vám pomôže zostaviť stravovací plán.
