Imaginácia je proces zhlukovania vlastných predstáv do komplexných celkov.
Skladá sa z dvoch hlavných procesov: predstavivosť a fantázia.
Patrí do schopností vyvíjajúcich sa v priebehu života, a preto je možné jej úroveň meniť.
Čo je imaginácia?
Pojem imaginácia pochádza z latinčiny zo slova „imagio“, čo znamená obraz. Ide o proces zhlukovania predstáv do rôznych komplexných celkov. Obdobné vysvetlenie býva priraďované pojmu fantázia, ktorá však v širšom uhle pohľadu patrí skôr do spôsobov imaginácie.
V imaginácii hrajú rolu dva základné procesy: predstavivosť a fantázia. Predstavivosť je proces, počas ktorého si vybavujeme zmyslové či emocionálne zážitky prežité v minulosti, zatiaľ čo fantázia je proces, pri ktorom sa utvárajú úplne nové predstavy. Fantázia všeobecne nevyobrazuje znovu to, čo bolo vnímané v minulosti. Jej základ pochádza z minulých skúseností a určitým spôsobom ich poupravuje a zasadzuje do nového kontextu. Hranica medzi predstavivosťou a fantáziou je dosť tenká a oba psychické procesy aj ich výsledky sa neustále prelínajú a majú na seba vplyv (Plháková 2003).
Na čom je založená jej funkcia
Využívanie imaginácie je založené najmä na tom, že ľudský mozog funguje a reaguje veľmi podobne ako pri naozajstných zažívaných skúsenostiach. Pri reálnej skúsenosti a aj imaginácii akejkoľvek činnosti sú aktivované totožné oblasti mozgu. Je zrejmé, že pri pravidelnej aktivácii nervových buniek dochádza k ich prepojovaniu a vytváraniu nervových dráh, ktoré vzápätí vykonštruujú nervové siete. Pomocou intenzívnej a prepracovanej predstavy je hlavný impulz vedený z mozgu až k príslušným svalom a dochádza k mikrokontrakciám. Tie sú označované ako ideomotorické.
Môžeme uviesť príklad: ak budeme opakovane vykonávať určitú činnosť, napr. stojku, alebo budeme „stojkovať“ iba v našej mysli, v oboch prípadoch bude dochádzať k vytváraniu a posilňovaniu týchto sietí s ich následnou jednoduchšou aktiváciou. Tie neskôr prenesú impulz do reálnej pohybovej činnosti či schopnosti. Navyše dochádza k ovplyvňovaniu senzomotorickej aferentácie, vďaka ktorej sa dosahujú zmeny na úrovni pohybových vzorcov a korekcia už existujúcich zručností. Z tejto perspektívy môžeme vnímať imagináciu ako nervovú aktiváciu, ktorá neodmysliteľne pôsobí na vykonávanú pohybovú činnosť daného jedinca (Arntz et al. 2005).
Schopnosť imaginácie
V prípade schopnosti imaginácie ide o schopnosť vytvárať a ovládať osobné predstavy v mysli. Jej majiteľom je každý človek, nie všetci ju však majú na rovnakej úrovni. Táto úroveň je závislá od vývojových zmien v priebehu detstva a dospievania daného jedinca. Pre niektorých z nás je jednoduchšie s imagináciou pracovať ako pre iných, ale je dôležité si uvedomiť, že nejde o nemenný stav, pretože je stále možné túto schopnosť (Cumming, Williams 2012).
Ako ju zlepšiť?
Schopnosť imaginácie je síce do určitej miery určená individuálnym vývojom v detstve a dospievaní, je však možné túto schopnosť rôznymi spôsobmi rozvíjať a zlepšovať aj v dospelosti. Medzi základné a očividné varianty patrí samotné vykonávanie imaginácie.
Odporúča sa začínať od všeobecných a jednoduchých predstáv, ktoré je osoba schopná vyvolať a ďalej rozširovať o ďalšie detaily, až sa postupne dostane k viacerým komplexným predstavám. Okrem vizuálnej predstavy je možné pridávať ďalšie zmyslové vnemy a napríklad aj emócie/pocity. Ďalšou možnosťou je pozorovanie videa alebo vykonanie vybranej činnosti „naživo“. Pozorovanie sa môže zaradiť priamo pred imagináciu pre uľahčenie vyvolania konkrétnych predstáv alebo ho skúšať samostatne (Weinberg, Gould 2023).
Základné delenie imaginácie
Najznámejšie je rozdelenie imaginácie na 2 typy podľa ich funkcie. Ide o imagináciu motivačnú a kognitívnu.
Motivačný typ je nápomocný pri túžbe zvýšiť motiváciu, eliminovať negatívne pôsobiace stavy, dodať sebavedomie a naladiť dotyčného do optimálneho stavu.
Kognitívny typ cieli najmä na nácvik a prestavbu špecifických pohybových zručností alebo na strategickú zložku výkonu – či už v práci, alebo v športe. Tieto druhy imaginácie môžeme ďalej rozdeliť na špecifické zameranie závislé od konkrétneho jedinca a všeobecné zameranie.
Aktívna a pasívna imaginácia
Pojem aktívnej imaginácie opísal psychológ C. G. Jung ako metódu pre vedomé spojenie s nevedomými obsahmi mysle človeka. Táto technika kombinuje prvky hypnózy a voľných asociácií. V prípade C. G. Junga mu aktívna imaginácia pomohla zvládnuť osobnú krízu vďaka tomu, že sa zapájal do dialógov s postavami, ktoré znázorňovali jeho emocionálne stavy, čím spracovával vlastné hlboké úzkosti a emócie.
Aktívna imaginácia zahŕňa cielený dialóg medzi vedomým egom a nevedomými elementmi, čím sa odlišuje od pasívnej imaginácie, ktorá je neriadeným prúdom myšlienok. Ide o aktívne zapojenie osoby, zatiaľ čo pasívna imaginácia prebieha bez aktívneho úsilia a je spontánna a neorganizovaná (Seifert et al. 2022).
Využitie imaginácie
Využitie imaginácie je naozaj rozsiahle. Možno ju vykonávať rôznymi spôsobmi a na účely podľa potrieb daného človeka. Je veľmi výhodná napríklad pre športovcov. Práve u nich patrí medzi benefity jej dostupnosť a prirodzenosť. Vďaka nej môžu ovplyvniť naučenie sa nových zručností, stratégiu a taktiku, prácu s emóciami či zvýšenie výkonnosti. Imagináciu používa v podstate každý z nás, pretože je to každodenný spôsob práce s informáciami prostredníctvom predstáv.
Pokiaľ si budeme chcieť napríklad na niečo spomenúť, vyvoláme si predstavu konkrétnej veci s viacerými zmyslovými vnemami. Imaginácia je schopná vyvolávať zmeny myslenia, správania i cítenia, a pokiaľ je využitá cielene a nie len ako náhodné premietanie vnemov, môže daný človek dosiahnuť vyššiu životnú spokojnosť. Ide o skvelú techniku terapie.
Čo si z toho odniesť?
Imaginácia je proces zhlukovania vlastných predstáv do komplexných celkov. Ide o schopnosť, ktorú získavame v priebehu života a vďaka jej trénovaniu je možné jej úroveň neustále posúvať.
Jej najväčšou výhodou je nutné zapojenie a aktivácia nervových buniek, ktoré následne riadia naše správanie. Preto jej praktizovanie veľmi ovplyvňuje naše fyzické schopnosti a to napriek našej pasivite.
