Dopamín je neurotransmiter a hormón.
Jeho systém je zodpovedný za príjemné a blažené pocity.
Extrémy hladiny dopamínu môžu negatívne ovplyvniť kvalitu ľudského života.
Čo je dopamín?
Dopamín je typ neurotransmiteru. Vzniká v mozgu a zaisťuje funkciu chemického posla, ktorý prenáša správy medzi nervovými bunkami v mozgu a zvyškom tela.
Okrem roznášania informácií hrá úlohu hormónu. Dopamín, adrenalín a norepinefrín sú hlavnými katecholamínmi (majú časť rovnakej molekulárnej štruktúry). Tieto hormóny sú produkované nadobličkami, ktoré sa nachádza na hornej časti každej z obličiek. Dopamín je tiež neurohormón uvoľňovaný hypotalamom v mozgu.
Ako funguje dopamínový systém
Dopamínový systém odmeny funguje v našom mozgu. Jeho aktivácia sa spustí, keď prežívame slastné, príjemné pocity. Tento systém je tvorený dynamickou sieťou neurónov, ktorá prechádza mozgovým kmeňom, limbickým systémom a mozgovou kôrou (hlavne v prefrontálnej oblasti čelných lalokov). Jeho hlavným mediátorom je práve spomínaný dopamín. Jeho existencia hrá významnú úlohu napríklad pre rozvoj závislostí.
Tento cyklus teda vedie jedinca k opakovanému vyhľadávaniu aktivít, ktoré vníma ako príjemné. Ide o prirodzený proces, ktorý sa okrem iného podieľa aj na motivácii a procese učenia. Prirodzené množstvo dopamínu je do tela uvoľňované napríklad prostredníctvom stretnutia sa s priateľmi a venovania sa našim koníčkom. Jeho prítomnosť sa dá pozorovať na ľuďoch, ktorí vyhľadávajú a praktizujú adrenalínové športy. Tieto aktivity im vypúšťa dostatok dopamínu v požadovanej oblasti mozgu a vďaka tomu sa cítia blaho.
Jeho nadmerná stimulácia
Nadmerná stimulácia dopamínového systému je v praxi najviac viditeľná v prípade závislostí. Opakované užívanie návykových látok alebo vystavovanie sa návykovému konaniu môže dopamínový systém negatívne ovplyvniť znížením citlivosti dopamínových receptorov. To znamená, že pre navodenie rovnakých účinkov (príjemných pocitov) ako na začiatku je potrebné stále zvyšovať dávku. Tento stav je označovaný ako znášanlivosť a v prípade vynechania pravidelnej dávky alebo jej zníženia sa u jedinca začínajú prejavovať abstinenčné príznaky. Pri tomto procese sa stráca citlivosť voči aktivitám, ktoré predtým na dopamínový systém jedinca pôsobili prirodzene. Tieto činnosti človeku prestávajú pôsobiť rovnaké potešenie ako predtým.
Závislosť a ja
Celý biologický proces vzniku závislosti možno popísať nasledovne: keď sa jedinec zúčastňuje správania s rizikom rozvoja závislosti (užívania drog, hranie hier atď.), mozog začne uvoľňovať hormón dopamín. Hladina dopamínu sa všeobecne zvýši, čo časom vyústi do zníženia senzitivity dopamínových receptorov a spolu s tým sa zníži aj prežívané potešenie počas pôvodnej aktivity. To spolu s ďalšími zmenami, ako je napr. zníženie inhibičnej kontroly, vedie ku kompenzačnému správaniu v podobe častejšieho či vyššieho venovania sa návykovému konaniu. V dôsledku tohto procesu môže byť pre jedinca dané správanie nutkavé bez možnosti vyhnutia sa mu, a tak vzniká závislosť.
Strašiak dnešnej doby
Na dopamínový systém výrazne prostredie online sociálnych sietí, ktoré je v dnešnej dobe súčasťou takmer každého z nás. Je plné nových, farebných, rozmanitých a emočne nabitých stimulov, ktoré jedinec zakaždým zaregistruje a následne na ne zareaguje (často aj nevedome). Mnoho príjemných pocitov je zažívaných, keď jedinec vidí príspevok niekoho iného, zábavnú fotku, video alebo sa dozvie niečo nové. Spoločnosti vlastniace sociálne platformy využívajú zber osobných informácií užívateľov a personalizáciu obsahu za účelom vytvorenia algoritmov, ktoré na mieru vyberú zaujímavý príspevok pre konkrétneho jedinca a následne ho udržia na danej platforme čo najdlhšie. To všetko sa navyše odohráva v užívateľsky prívetivom prostredí. Tým je opäť zasiahnutý dopamínový systém, ktorý začne byť aktívny a riziko vzniku závislosti je na svete.
Čo ak máme dopamínu málo?
Opačný stav, keď máme dopamínu naopak málo, môže tiež zásadne negatívne ovplyvniť kvalitu ľudského života, najmä v oblastiach nálady, energie a motivácie. Medzi najčastejšie príznaky nízkej hladiny dopamínu patria:
Únava a vyčerpanie
Strata motivácia
Depresívne ladenie
Problémy s pozornosťou
Chuť na vysoko kalorické jedlá
Je dôležité mať na pamäti, že tieto príznaky môžu byť spôsobené aj inými faktormi, ako je pokles dopamínu. Ide najmä o dlhodobý stres, alebo nedostatok pohybu.
3 prirodzené spôsoby zvýšenia dopamínu
Ako už bolo spomenuté, dopamín zohráva zásadnú úlohu v oblasti nálady, v zažívaní príjemných a blažených pocitov a v motivácii. Je vhodné udržiavať jeho hladinu v norme. Ako množstvo dopamínu zvýšiť, keď jeho miera nedosahuje normu?
Spánok: Opäť je tu často spomínaný spánok. Niet divu, ale aj v tejto problematike zohráva zásadnú úlohu jeho kvalita a dostatočné množstvo. V prípade jeho absencie je narušená funkcia neurotransmiterov a zároveň aj dopamínu. Zaujíma vás, akú úlohu má spánok pre náš zdravý život? Prečítajte si článok Nedostatok spánku ako moderná epidémia
Pohyb: Pre niekoho možno aj známy fenomén. Pravidelná fyzická aktivita podnecuje produkciu dopamínu, čím prináša pocity pohody a šťastia.
Dopamínový detox: Tento spôsob uvádzam ako posledný, pretože môže byť pre niekoho novinkou. Spočíva v tom, že sa na určitý čas človek vyvaruje stimulujúcim aktivitám (pozri vyššie v článku), a tým obnoví citlivosť dopamínových receptorov v mozgu a začne sa lepšie využívať jeho prirodzená produkcia.
Čo si z toho odniesť?
Dopamín je neurotransmiter a hormón, ktorý zabezpečuje výmenu informácií medzi nervovým systémom a zvyškom ľudského tela. Dopamínový systém sa nachádza v mozgu, je tvorený neuronálnymi sieťami a hrá zásadnú úlohu v oblasti nálady, motivácie a pozornosti.
Oba extrémne prípady jeho množstva sa negatívne podpíšu na celom organizme.
