Doktorka Natasha Campbell‑McBride v roku 1988 založila The Cambridge Nutrition Clinic, ktorej cieľom je výskum vzťahu stravovania a ľudskej psychiky. V nadväznosti na založenie nutričnej kliniky postupom času vyvinula koncept tzv. diéty GAPS. Pod touto štvorpísmenovou skratkou sa skrýva Gut and Psychology Syndrome, teda spojitosť zdravotného stavu zažívacieho traktu s duševným zdravím. GAPS garantuje aj liečbu rôznych autoimunitných ochorení, takže sa dá nazvať protokolom na liečbu autoimunitných ochorení.
Dr. Campbellová má na svedomí už dve knihy, z ktorých prvú s názvom Syndróm trávenia a psychológie môžete zakúpiť na slovenskom trhu (v originálnom znení sa kniha volá Gut and Psychology Syndrome. Natural Treatment for Autism, ADHD/ADD, Dyslexia, Dyspraxia, Depression and Schizophrenia ). Z názvu publikácie môžeme vyčítať, že GAPS garantuje prírodnú liečbu pre rad zdravotne závažných ochorení ako autizmus alebo schizofrénia. Pozrime sa teda, čo o diéte GAPS zatiaľ vieme a či sú očakávania v podobe liečby duševných ochorení reálne.
Čo sa v dnešnom článku dozvieme?
- Čo sa skrýva za tajomstvom diéty GAPS a na čo nám môže byť dobrá.
- Či je pre nás diéta GAPS vhodná a ako sa môže prejaviť na našom športovom výkone.
- Že stravovanie GAPS má liečebno‑terapeutický charakter.
- Z čoho sa diéta GAPS skladá, aké má fázy a ako dlho je nútené ju dodržiavať.
- Stravovanie GAPS môže byť spoľahlivým autoimunitným protokolom.
- Čo je to syndróm zvýšenej priepustnosti čriev.
- Akým rizikovým faktorom životného štýlu sa vyhnúť, aby sme minimalizovali riziko vzniku mnohých ochorení.
Pomocou diéty GAPS Dr. Campbellová pomohla svojmu synovi
Predchodcom GAPS je diétny režim od Dr. Sidney Haasse s názvom Specific Carbohydrate Diet a doktorka Campbellová z jeho tvorby pri vytváraní svojho režimu vychádzala. Jej motivácia k záujmu o túto oblasť je veľmi osobná a vychádza z vlastnej skúsenosti. Vďaka protokolu GAPS dokázala vyliečiť svojho syna, ktorý trpel poruchami učenia autistického spektra. Na svojej klinike praktizuje Campbellová liečbu pomocou stravovania GAPS na rad ďalších autoimunitných ochorení, ako je Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, epilepsia a množstvo ďalších zdravotných ťažkostí („Dr Natasha - About", br).
Ako zistím, či je pre mňa diéta GAPS vhodná?
Ak trpíte niektorým autoimunitným ochorením alebo zažívacími problémami, tak by podľa autorky mala diéta GAPS pomôcť. Ďalším variantom je samozrejme identifikácia zložky jedálnička, ktorá vám robí problémy a jej následné vyradenie. Kladením dôrazu na konzumáciu kvalitných a probioticky hodnotných potravín dokážete priaznivo ovplyvniť bakteriálne zloženie zažívacieho traktu a dbať tak na svoje celkové zdravie. Odraziť sa môžete napríklad od princípov zdravého taniera z Harvardu, ktorý sme si predstavili v článku Čo jesť pre zdravie a vysnívanú postavu? Stravovacie základy pre pokročilých.
Môže ísť kvalitný športový výkon a diéta GAPS dokopy?
GAPS a kvalitný športový výkon sa prakticky vylučujú vplyvom absencie celých potravinových skupín. O to však pri tejto diéte nejde, princípom diéty je liečba širokej škály ochorení. To neznamená, že nemôžeme preniesť GAPS do športového jedálnička, pokiaľ to je potrebné. Ak trpíme nejakým druhom nižšie špecifikovaných ochorení, môžeme prenesením niektorých praktík GAPS do jedálnička svoj stav zlepšiť.
- V tomto prípade je dôležité identifikovať zložky jedálnička, ktoré nám robia problémy a následné ich vyradiť. Neskôr môžeme do svojho režimu zaradiť konzumáciu vývarov, probiotických potravín a širokého spektra zeleniny podľa princípov GAPS. Výmenou nám za to bude väčšie či menšie zlepšenie zdravotného stavu. Musíme však očakávať zníženie športovej výkonnosti z dôvodu nižšieho energetického príjmu a najmä obmedzeného príjmu sacharidov (v prípade vyradenia lepku – obilnín a ďalších sacharidových zdrojov).
- Svoje miesto by GAPS mohla nájsť aj v športovom prechodnom období po konci sezóny a pred začiatkom prípravy na novú sezónu, kedy je spravidla priestor experimentovať aj pre vrcholových športovcov. Počas pár týždňov by sa tak športovci mohli zregenerovať z prípadných zdravotných problémov súvisiacich s diétou GAPS (citlivosť na určité potraviny, syndróm zvýšenej priepustnosti črevnej bariéry).
Diéta GAPS je určená najmä na zlepšenie zdravotného stavu
GAPS je jednou z odpovedí na zvyšujúce sa množstvo rôznych alergií, potravinových intolerancií, autoimunitných ochorení a zhoršenia duševného stavu. Zlepšením funkcie zažívacieho traktu a „opravou“ syndrómu zvýšenej priepustnosti črevnej bariéry dôjde k normalizácii funkcie tráviacej sústavy, repopulácii bakteriálneho osídlenia, a teda k celej záplave ďalších pozitívnych zmien.
Na veľa aspektov stravovania GAPS nedokáže súčasná veda odpovedať, to však neznamená, že je to šarlatánstvo. Rovnako ako existuje prezumpcia neviny, keď sa musí obžalovanému preukázať vina, pri klinických skúškach sa musí diéte GAPS preukázať neúčinnosť. Príkladom je vyliečenie sa z ulceróznej kolitídy jednej z autoriek webu Živá kultúra pomocou GAPS a zlepšenie stavu rovnakého ochorenia známeho českého blogera Petra Máry pomocou paleo/low carb prístupu.
Čo vlastne diéta GAPS je?
Diéta GAPS je podľa Dr. Campbellovej stravovanie obsahujúce:
- husté vývary a polievky z nich,
- BIO mäso,
- ulovené ryby,
- vaječné žĺtky,
- avokádo a ovocie,
- prepustené maslo (ghí), kokosový a olivový olej,
- orechy a semienka,
- potraviny bohaté na probiotickú zložku.
V režime GAPS je zakázaná konzumácia:
- všetkých obilnín,
- rafinovaných cukrov a laktózy,
- absencia všetkých priemyselne spracovaných potravín,
- konvenčného mäsa a mliečnych výrobkov (s výnimkou fermentovaných mliečnych produktov ako kefír alebo acidofilné mlieko).
Prechod na stravovanie GAPS je rozdelený do niekoľkých častí, aby bol plynulý a logicky na seba jednotlivé kroky nadväzovali.
- Normálna diéta – váš súčasný stravovací systém.
- Bezlepková diéta – odstránenie bežného pečiva, múky, cestovín a pomalé zaraďovanie vývarov.
- Sekundárna diéta – vyradenie všetkých zakázaných potravín a naučenie sa organizovanej príprave jedla, aby ste v kuchyni nestrávili všetok voľný čas.
- Úvodná diéta – skladá sa zo šiestich častí, ktoré na seba nadväzujú.
- Plná diéta – kompletná GAPS diéta.
Prvé tri kroky sa dajú úspešne zvládnuť za mesiac, v tom žiadny problém nie je. No zžiť sa s novými princípmi v plnom variante už vyžaduje u každého jedinca odlišné množstvo času. Úvodná diéta vás prevedie krok za krokom k prechodu na plnú diétu GAPS. Jednotlivé fázy sú u každého človeka rôzne dlhé, záleží na tom, aké zažívacie problémy sa uňho objavujú.
Šesť významných krokov na ceste za uzdravením pomocou stravovania GAPS
1. V prvej fáze začneme pridávať do jedálnička kvasené potraviny
Začneme s pravidelnou prípravou vývarov (samozrejme, nie z bujónu a podobných produktov) a ich maximálneho využitia. Do jedálnička zaradíme probiotické jedlá v podobe fermentovaných mliečnych produktov (kefír alebo acidofilné mlieko) alebo fermentovanej zeleniny. Opäť tu platí pravidlo postupovania krok po kroku, aby vám príliš veľa zmien naraz nespôsobilo zažívaciu nepohodu.
2. Druhá fáza sa nesie v znamení ďalšieho navyšovania probiotickej stravy
Zvýšime probiotickú zložku v jedálničku a do polievok začneme postupne pridávať surové vajcia. Zaradíme taktiež dusené mäso, zeleninu a prepustené maslo ghí. Odporúča sa taktiež zaradenie fermentovanej ryby a rybieho pokrmu gravlax.
3. V tretej fáze pridáme vybrané zdroje tukov
Do jedálnička zaradíme avokádo, tekvicové placky a miešané vajíčka.
4. Na štvrtú fázu sa budú tešiť najmä milovníci mäsa a čerstvých džúsov
Postupne navyšujeme konzumáciu mäsa, pečeného a grilovaného. Začíname viac využívať olivový olej a čerstvé zeleninové alebo ovocné džúsy. Môžeme tiež začať s konzumáciou orechového chleba.
5. V piatej fáze sa môžeme tešiť na čerstvú zeleninu
Do stravovanie pridávame domáce pyré z jabĺk, čerstvú zeleninu a rôzne variácie ovocných džúsov.
6. Šiesta fáza sa nesie v duchu zaradenia čerstvého ovocia do stravovacieho režimu
Do stravy dopĺňame aj surové ovocie a povolené potraviny pre diétu GAPS.
Finálna diéta GAPS by sa mala dodržiavať zhruba dva roky
Úvodnú diétu máme za sebou, a je teda na čase pustiť sa do plnej diéty. Priechodom jednotlivých fáz sme zistili povolené potraviny v diéte GAPS a ako na jednotlivé zložky jedálnička naše telo reaguje. V priemere sa GAPS odporúča držať dva roky. Ľudia s menšími zažívacími ťažkosťami môžu skúsiť zaradiť nepovolené potraviny do jedálnička už po roku, niekto bude musieť pre výraznejšie zlepšenie problémov držať GAPS oveľa dlhšie. No a pri stravovaní GAPS vás čakajú variácie jedál z povolených potravín, pričom by mal každý tanier hlavného jedla obsahovať tuky, probiotickú zložku, zeleninu a vývar na zapitie.
GAPS môže byť spoľahlivým autoimunitným protokolom
Vo svojej podstate vyzerá systém GAPS celkom sympaticky vďaka tomu, že je založený na skutočnom jedle a skúseným „paleo jedákom“ sa môže zdať veľmi podobný systému paleo alebo primal. Niektoré postupy sú však, mierne povedané, netradičné, ale to nie je na škodu. Autorka v niekoľkých rozhovoroch podotýka, že sa jedná o spoľahlivý autoimunitný protokol, ktorý vyradí zo stravy najčastejšie problematické zložky a venuje sa obnove bakteriálneho osídlenia zažívacieho traktu.
Podobne ako pri syndróme zvýšenej priepustnosti črevnej bariéry, ktorý bol pred pár rokmi ešte považovaný za mýtus, zostáva v teórii GAPS množstvo nezodpovedaných otázok alebo nepotvrdených informácií príslušnými klinickými testami. Keby GAPS naplno nefungovala, nemohol by fungovať ani Cambridge Nutriotional Institute a nemohli by existovať ani vyliečení pacienti. Môžeme sa iba tešiť na to, akým spôsobom vedné disciplíny vysvetlia účinnosť GAPS a ďalších autoimunitných protokolov („Dr. Natasha Campbell‑McBride na GAPS Nutritional Program", br).
S čím dokáže diéta GAPS pomôcť?
Autoimunitné ochorenia sú spájané so zdravím mikrobiómu, ktorý dokáže GAPS pozitívne ovplyvniť
Autoimunitné ochorenia sú často spájané so zdravím mikrobiómu, teda baktérií žijúcich v synergickom vzťahu s nami, a s nadmernou aktivitou imunitného systému. Strachan (1989) si už v roku 1989 všimol, že deti žijúce na vidieku majú štatisticky významne menej alergií a sennej nádchy ako ich rovesníci žijúci v mestách. Wlasiuk a Vercelli (2012) túto hypotézu posunuli ďalej tým, že určili minimálne jeden dôvod, prečo sa to stáva:
- Deti na vidieku vplyvom častého kontaktu so zvieratami, pôdou, celkovo s prírodou, boli oveľa častejšie v kontakte s potenciálne nebezpečnými mikróbmi a imunitný systém bol teda „zaneprázdnený“ likvidovaním týchto hrozieb.
- Naopak deti žijúce vo veľkomeste vplyvom väčšej či menšej sterility vo svojich životoch nie sú vystavované takto rôznorodým „útokom mikróbov“ a ich imunitný systém vytvára prehnané obranné reakcie na bežné zložky potravy alebo napáda svoje vlastné orgány (štítna žľaza, pankreas).
Aj so syndrómom zvýšenej priepustnosti čriev („leaky gut“) dokáže GAPS účinne bojovať
Syndróm zvýšenej priepustnosti čriev je stav, keď dochádza k priepustnosti črevnej bariéry. V tomto stave môžu vstupovať do krvného riečiska toxíny, baktérie a nestrávené zvyšky potravy. Medzi lekármi a odborníkmi na výživu panujú značné nezhody na tému, či toto ochorenie existuje alebo nie.
- Za príznaky existencie zvýšenej priepustnosti črevnej bariéry považujú nadúvane, zvýšenú citlivosť na niektorú zo zložiek potravy, únavu, zažívacie a kožné problémy. Kto z nás niekedy aspoň jedným symptómom netrpel, však? (Arrieta, 2006)
- Niektorí autori dokazujú prítomnosť zvýšenej priepustnosti črevnej bariéry u pacientov trpiacich celiakiou a cukrovkou I. typu. Takže tento zdravotný problém síce existuje, ale je stále opradený radom záhad. Pre prenosné výsledky do praxe je potrebný ďalší výskum zaoberajúci sa touto problematikou (Visser, 2009).
Prítomnosť zvýšenej priepustnosti čriev indikuje proteín zonulín
Fasano (2012) uvádza jediný známy indikátor zvýšenej priepustnosti črevnej bariéry, ktorým je proteín zonulín. Zatiaľ sú známe dva faktory, ktoré majú vplyv na zvýšenie hladiny zonulínu, a teda zvýšenie priepustnosti črevnej bariéry.
Týmito faktormi sú baktérie žijúce v našom zažívacom trakte a lepok. Zatiaľ však bolo iba preukázané, že lepok zvyšuje priepustnosť črevnej bariéry ľuďom s problémami s toleranciou lepku, ako je celiakia alebo neznášanlivosť lepku. Existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré majú vplyv na zvýšenú priepustnosť črevnej bariéry (Bischoff et al., 2014; Groschwitz & Hogan, 2009; Hietbrink et al., 2009; Konturek, 2011).
Aké faktory môžu mať podľa vedy na svedomí vznik syndrómu zvýšenej priepustnosti čriev?
- nadbytočný príjem cukru,
- nesteroidné protizápalové lieky,
- nadbytočný príjem alkoholu,
- nedostatok dôležitých mikroživín,
- zápal,
- stres.
Zdravé črevá znamenajú nielen dobrú náladu!
Medzi choroby spojené so zvýšenou priepustnosťou črevnej bariéry patrí celiakia, cukrovka, Crohnova choroba, syndróm dráždivého čreva a potravinovej alergie. Otázka, či je zvýšená priepustnosť čreva príčinou alebo dôsledkom choroby, zostáva nezodpovedaná. Kim a Camilleri (2000) poukazujú na skutočnosť, že takmer všetko množstvo neuromediátora sérotonínu je produkované v zažívacom trakte. Odtiaľ by sa dala odvodzovať spojitosť medzi nedostatkom sérotonínu s psychickými stavmi, ako je depresia alebo úzkostné stavy.
Čo si z toho odniesť?
Diéta GAPS sa primárne zaoberá liečbou vyššie popísaných stavov a zdravotných problémov spojených s duševným zdravím. Či už syndróm zvýšenej priepustnosti čreva existuje alebo nie, pozitívne účinky pri jeho liečbe zmenami v životnom štýle sú reálne. Možno sa čoskoro dočítame, aké mechanizmy sa podieľajú na vzniku preberaných zdravotných problémov, a trúfam si povedať, že je takmer istá spojitosť medzi zdravím mikrobiómu a vznikom choroby. Na detaily si však budeme musieť počkať.
