Zvýšená priepustnosť črevnej steny známa aj ako leaky‑gut syndróm je trend súčasnej doby. Popularitu si získava najmä u osôb zameraných na alternatívnu medicínu, to však neznamená, že sa mu nevenujú ani aktuálne vedecké štúdie.
Podľa niektorých tvrdení môže leaky‑gut syndróm spôsobovať alergie, vytvárať prozápalové prostredie organizmu a v neposlednom rade viesť až k chronickej únave. Sú však tieto tvrdenia naozaj overené a prijímané odbornou verejnosťou? A je to niečo, čo by malo trápiť aj vás?
Ako prebieha vstrebávanie látok do organizmu?
Keď zjeme jedlo, čaká ho ešte dlhá cesta, kým si v našom organizme prítomné živiny nájdu svoje miesto. Tá najzložitejšia prekážka na nich čaká hneď v tenkom čreve. Plocha čreva zodpovedajúca miestam, kde dochádza k vstrebávaniu živín, je asi 30 m2, čo je približne polovica bedmintonového ihriska. Aj tak si ale bunky tenkého čreva starostlivo vyberajú, ktoré látky prepustia a ktoré nie. Leaky‑gut syndróm spočíva v tom, že sa cez stenu tenkého čreva do tela dostávajú látky a mikroorganizmy, ktoré tam nemajú čo robiť.
Väčšina látok z potravy sa do tela vstrebáva cez stenu tenkého čreva. Tú tvoria cylindrické bunky známe ako enterocyty. Samotné vstrebávanie prebieha dvoma základnými cestami:
Transmembránové vstrebávanie. Väčšina živín sa do tela dostáva tak, že z tenkého čreva vstúpi priamo do enterocytov. To môže prebiehať pasívnym transportom (napr. mastné kyseliny z tukov), alebo špecifickými prenášačmi (typickým príkladom je glukóza).
Paracelulárne vstrebávanie. Niektoré látky sa do systémového obehu dostávajú priechodom v póre (medzere) medzi dvojicou enterocytov, do bunky čreva teda vôbec nevstupujú. Tento spôsob vstrebávania je podstatne menej častý pre bežné živiny, ale je úplne zásadný pre vstrebávanie niektorých liečiv a ďalších cudzorodých látok.
V bežných podmienkach je paracelulárne vstrebávanie obmedzené iba na relatívne malé molekuly. Rôznymi mechanizmami sa však môže stať, že sa veľkosť póru medzi enterocytmi zväčší až príliš a do tela prechádzajú príliš veľké látky či dokonca niektoré mikroorganizmy.
Všetky možnosti vstrebávania môžeme vidieť na nižšie uvedenom obrázku (prevzaté z publikácie Usuda et al.). Transmembránové vstrebávanie je naznačené vľavo, paracelulárne vstrebávanie kontrolované proteínmi prítomnými v tesnom spoji uprostred a vpravo je naznačené zväčšenie póru v rámci leaky‑gut syndrómu.
Po prechode črevnou stenou do vnútorného prostredia organizmu podobné látky (napríklad gliadín z pšeničnej bielkoviny u osôb s celiakiou) spôsobí silnú imunitnú odpoveď, ktorá je však zacielená na samotné bunky čreva.
Kedy k zvýšenej priepustnosti čreva môže dochádzať?
Doposiaľ jedinou látkou, pri ktorej sa preukázalo, že ovplyvňuje (zvyšuje) priepustnosť črevnej bariéry, je telu vlastný proteín s názvom zonulín. Bol objavený až v roku 2000 a zaslúžil sa o to taliansky vedec Alessio Fasano pôsobiaci na Harvard Medical School.
Celé sledovanie leaky‑gut syndrómu sa tak točí okolo nadmerného vyplavovania zonulínu, ktorý sa zdá byť hlavným aktérom zvýšenej črevnej priepustnosti. Napríklad osoby s celiakiou majú v bežných podmienkach podstatne vyššiu hladinu zonulínu v porovnaní s osobami, ktoré celiakiou netrpia.
Zvýšená priepustnosť tenkého čreva je typická pri niektorých ochoreniach tráviaceho traktu. Typickým prípadom je celiakia, patria sem však aj chronické črevné zápaly vrátane Crohnovej choroby alebo ulceróznej kolitídy. Stále však nie je celkom jasné, či je zvýšená priepustnosť čreva príčinou týchto ochorení alebo skôr ich dôsledkom.
Niektoré štúdie naznačujú, že k zvýšenej priepustnosti čreva môže do určitej miery dochádzať aj u zdravých jedincov v závislosti od niektorých vonkajších faktorov:
Športový tréning s dĺžkou trvania >60 minút pri intenzite vyššej ako 70 % z maxima môže zvyšovať priepustnosť tenkého čreva. Pri vysokej okolitej teplote, vo vyšších nadmorských výškach a pri stave miernej dehydratácie je tento fenomén významnejší.
Nežiaduce účinky na gastrointestinálny trakt môžu mať aj tzv. nesteroidné antiflogistiká, teda látky tíšiace bolesť, ako sú napríklad aspirín alebo ibuprofen.
Dysbalancia v črevnej mikroflóre môže byť ďalším dôvodom zvýšenej črevnej priepustnosti. V tomto ohľade preto môže byť rizikové napríklad nadužívanie antibiotík v situáciách, keď to nie je potrebné.
Negatívny vplyv na črevnú priepustnosť môže mať aj konzumácia alkoholických nápojov.
K zvýšenej črevnej priepustnosti môže ďalej prispievať nadmerný stres.
Západný štýl stravovania môže podporovať zvýšenú priepustnosť čreva. Je to tak kvôli nedostatku vlákniny v strave a súčasne kvôli vysokému príjmu tukov, soli a jednoduchých cukrov. Rovnako sa so zvýšenou priepustnosťou čreva zvykne spájať aj nedostatok zinku.
Doteraz nie je úplne jasné, aký veľký problém leaky‑gut syndróm v skutočnosti je
Odborníci sa v súčasnosti nezhodujú na tom, do akej miery leaky‑gut syndróm v skutočnosti ovplyvňuje fungovanie ľudského tela. Niektorí vedci považujú zvýšenú priepustnosť za relevantný zdravotný problém, ktorý môže mať na ľudské telo množstvo dôsledkov. Študuje sa napríklad vplyv zvýšenej priepustnosti čreva na rozvoj chronických zápalov čreva, samostatným odvetvím je štúdium tzv. brain‑gut axis, kde vedci študujú napríklad psychické dôsledky leaky‑gut syndrómu (rozvoj depresie, úzkosti). Ďalej niektoré štúdie spájajú zvýšenú priepustnosť čreva aj s chronickým únavovým syndrómom alebo s alergiami.
Iní odborníci sú voči leaky‑gut syndrómu skôr skeptickí. Argumentujú napríklad tým, že môže ísť o tzv. epifenomén (sekundárny efekt pôsobenia iných procesov), ktorý na ľudské telo automaticky nemusí mať negatívny vplyv.
V súčasnej dobe sa tak s istotou nedá povedať, že zamedzenie zvýšenej priepustnosti čreva vedie k zníženiu niektorých zdravotných problémov. Aj tento fenomén nám však ukazuje, že pestrá a vyvážená strava založená na prirodzených potravinách spolu s obmedzením nadmerného stresu a konzumácie alkoholu má na zdravie nášho zažívacieho traktu pozitívny vplyv.
Čo si z toho odniesť?
Zvýšená priepustnosť čreva má za následok, že sa do systémového obehu dostávajú z tráviaceho traktu niektoré látky, ktoré by sa za normálnych okolností do vnútorného prostredia organizmu nedostali. Tento stav nazývame leaky‑gut syndróm. Leaky‑gut syndróm často sprevádza ochorenie tráviaceho traktu, ako je celiakia, Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída. Môže byť spôsobené aj nadmerným stresom, užívaním alkoholu, dysbalanciou črevnej mikroflóry alebo nadmernou fyzickou aktivitou.
Ochranný účinok má prebiotická vláknina, z ktorej sa v čreve tvoria nižšie mastné kyseliny, ktoré podporujú črevnú integritu. Prebiotická vláknina sa vyskytuje primárne v ovocí a v zelenine, nájdeme ju ale aj v celozrnných obilninách.