Vedcom sa prvýkrát podarilo zmerať mikroplasty v ľudskej krvi.
Najčastejšie išlo o polymérne látky, s ktorými sa ľudia dostávajú každodenne do styku.
Do súčasnosti nie je jasné, ako mikroplasty v ľudskom tele pôsobia.
Prelomová štúdia z marca roku 2022 doslova obletela celý svet. Dočítať ste sa o nej mohli v najrôznejších médiách od tých verejnoprávnych až po tie bulvárne. V čom je nová štúdia taká unikátna? Ide o prvú vedeckú prácu, v ktorej sa podarilo zmerať častice mikroplastov v ľudskej krvi. Do súčasnosti vedecké experimenty nachádzali mikroplasty napríklad iba v stolici.
Prečo sú mikroplasty v krvi takmer až alarmujúcou správou? Krv je v kontakte s tkanivami ľudského tela. Vedci si preto kladú otázky, kam až sa mikroplasty môžu dostať a aké procesy v ľudskom tele môžu ovplyvňovať.
Nová holandská štúdia a 22 dobrovoľníkov. Ako výskum prebiehal?
Do výskumu bolo zapojených celkom 22 dobrovoľníkov, ktorým bolo odobraných vždy 10 ml krvi. Pomocou plynovej chromatografie s detekciou hmotnostnej spektrometrie boli vo vzorkách krvi hľadané najčastejšie sa vyskytujúce polymérne látky:
PET (polyetyléntereftalát). Najčastejšie sa s ním môžeme stretnúť v plastových nápojových fľašiach.
PE (polyetylén). Polyetylén patrí medzi vôbec najbežnejšie plastové materiály, vyrábajú sa z neho hračky, fólie alebo textilné vlákna.
PP (polypropylén). Polypropylén vyniká vysokou odolnosťou, používa sa na výrobu lán alebo laboratórnych skúmaviek.
PS (polystyrén). Polystyrén sa používa v penovej podobe ako tesnenie, v klasickej podobe je využívaný na výrobu jednorazových kelímkov alebo tanierov.
PMMA (polymetylmetakrylát). Ide o veľmi tuhý, odolný a priehľadný plastový materiál. Používa sa na výrobu plastových skiel alebo pri výrobe zubných protéz.
Z celkom 22 dobrovoľníkov boli plastové mikročastice objavené a zmerané u 17 z nich. Najčastejšie išlo o polymérne látky PET a PS, čo sú plasty, ktoré sa hojne vyskytujú v styku s potravinami a nápojmi.
V priemere bolo zmerané celkové množstvo 1,6 μg mikroplastov na 1 ml krvi, čo zodpovedá celkovému množstvu asi 8 mg v celom krvnom obehu. Rozdiely však boli značné. Zatiaľ čo u dvoch subjektov boli nájdené hladiny vyššie ako 10 μg mikroplastov na 1 ml krvi, u iných boli nájdené len stopové množstvá. Je preto zrejmé, že množstvo mikroplastov v krvi výrazne závisí od toho, ako často sa s plastovými materiálmi v živote stretávame.
Pozor na plastové fľaše, príbory a jednorazový riad
Hoci publikovaná štúdia sa nezaoberala vstupom mikroplastov do ľudského tela, niektoré možné cesty boli v práci detailnejšie diskutované. Ako najpravdepodobnejší vstup sa predpokladá vdýchnutie a zjedenie/vypitie. Vdýchnuť môžeme častice až do veľkosti 20 μm, čo je typický rozmer niektorých mikroplastov.
Ďalšia pravdepodobná cesta je ich zjedenie či vypitie prostredníctvom potravín či nápojov. Týka sa to napríklad jednorazových plastových tanierov a príborov, obalových materiálov na vody, zubnej pasty v tube alebo napríklad balzamu na pery.
Naopak vchod mikroplastov do organizmu cez kožu je nepravdepodobný, najmä v prípade, keď je koža zdravá a neporušená drobnými odreninami.
Ako mikroplasty v krvi ovplyvňujú ľudské telo?
Do súčasnosti nie je jasné, aký vplyv majú mikroplasty na ľudské telo. Nie je jasné, aké bariéry môžu polymérne častice v ľudskom tele prechádzať a či sa v niektorých tkanivách môžu akumulovať.
Na detailnejšie práce týkajúce sa vyhodnotenia zdravotných rizík mikroplastov v ľudskom tele si tak budeme musieť ešte nejaký čas počkať. Už teraz je však zrejmé, že ak sa budeme snažiť znížiť spotrebu jednorazových plastových materiálov určených na styk s jedlom a nápojmi, urobíme jedine dobre. Z ekologického hľadiska, no pravdepodobne aj z toho zdravotného.
Čo si z toho odniesť?
V tomto roku sa holandským vedcom podarilo izolovať a zmerať mikroplasty v krvi ľudských dobrovoľníkov. Ide o prelomovú prácu, pretože je dnes zrejmé, že mikroplasty nielenže vstupujú do ľudského tela, ale dostávajú sa aj do krvného obehu.
Najproblematickejšie sa zdajú byť plastové materiály, ktoré sa vyskytujú v styku s potravinami a nápojmi. Príkladom môžu byť plastové nápoje na pitie, jednorazový plastový riad alebo napríklad zubné pasty a balzamy na pery.
Stále nie je celkom jasné, v akej podobe sa mikroplasty v krvi vyskytujú a aký majú vplyv na ľudské telo. Nie je však možné vylúčiť, že sa nedostávajú aj do niektorých tkanív či cez dôležité biologické bariéry vrátane tej hematoencefalickej, ktorá kontroluje vstup látok smerom do mozgu.
