Pravda o Coca-Cole! Výživová tragédia, alebo účinný liek?

Hoci sa 99 % našej populácie zhodne na tom, že pitie Coca‑Coly a ďalších sladených nápojov nám z výživového hľadiska okrem rýchlo využiteľnej energie nič neprináša, ich spotreba je naďalej vysoká. V priemere sa napríklad u susedov Čechov podľa Českého štatistického úradu pohybuje spotreba okolo 90 litrov na osobu za rok. Fruktózo‑glukózový sirup alebo kyselina fosforečná patrí medzi suroviny na výrobu Coca‑Coly, ktoré sú mnohými vnímané ako to najhoršie, čo v Coca‑Cole môžeme po výživovej stránke nájsť.

To je do istej miery pravda, ale mohli by sme pri troche snahy nájsť na Coca‑Cole aj nejaké pozitíva? Skúsme sa preto na túto problematiku pozrieť objektívnym okom a poďme si tento nápoj rozobrať z viacerých uhlov, ktoré môžu byť pre niekoho až prekvapujúce.

Čo sa v dnešnom článku dozvieme?

• Je niečo pravdivé na tom, že podľa rád niektorých lekárov môžeme použiť Coca‑Colu ako podpornú liečbu pri ľahších ochoreniach tráviaceho traktu
• Či je možné z kolových nápojov prijať rovnaké množstvo kofeínu ako z kávy alebo energetických nápojov
• Či je kyselina fosforečná v Coca‑Cole skutočne tou žieravinou, ktorá nám ako mávnutím prútika odvápni naše kosti
• Pravdu o fruktózo‑glukózovom sirupe. Je „horší“ bežný cukor, či glukózo‑fruktózový sirup, ktorým boli Coca‑Cola a väčšina sladkých nápojov ešte donedávna sladené?
• Či by nemohla byť Coca‑Cola v menšom množstve napriek svojím negatívam súčasťou nášho jedálnička bez pocitov viny

5 prekvapivých faktov o Coca‑Cole. Viete, aké účinky má na náš organizmus?

1. Ako je to s Coca‑Colou a jej „liečivými“ účinkami?

Verím, že ako nadšenci zdravého životného štýlu lekárov a ich ordinácie príliš nenavštevujete. Možno máte ale aj tak skúsenosť, že pri ľahkom ochorení tráviaceho ústrojenstva vám lekár odporučil po lyžičkách užívať práve Coca‑Colu. Asi ste si povedali, čo je to za hlúposť, tento nápoj nám predsa nemôže nič priniesť?! Budete sa diviť, ale isté opodstatnenie táto procedúra má. Čo je teda na Coca‑Cole také zázračné, aby nám pri takýchto zdravotných ťažkostiach mohla aspoň trochu uľaviť?

1. Okamžitá energia

Aj keď je jej vysoký obsah jednoduchých sacharidov vnímaný v zásade negatívne, počas situácie, keď sa nám robí zle od žalúdka iba pri pomyslení na jedlo, nám môže jej uvážené popíjanie dodať pohotovú, ľahko vstrebateľnú, koncentrovanú energiu.

2. Kyselinou fosforečnou na strávenie nestráviteľných zvyškov

Kyselina fosforečná sa, ako už názov napovedá, radí medzi kyseliny. Preto by mohla určitým spôsobom potlačovať rast baktérií v čreve. Otázkou však je, či táto hypotéza skutočne stojí za jej „liečivými“ účinkami. Skôr nie.

V odbornej literatúre sa však celkom seriózne o Coca‑Cole hovorí ako o vhodnej terapii tzv. fytobezoárov. Ide o väčšie kusy nestráviteľných zvyškov rastlinnej potravy, ktoré by mohli zablokovať priechodnosť tráviacej sústavy a celkovo spôsobovať diskomfort. Kyselina fosforečná môže práve tieto zvyšky efektívne rozložiť a nám ušetriť cestu do nemocnice, kde by sa lekári museli uchýliť k oveľa menej príjemným liečebným postupom (Ladas et al., 2013).

3. Doplnenie fosforu v akútnej situácii

Posledným dôvodom pre jej pozitívne pôsobenie môže byť obsah fosforu. Fosfor je totiž súčasťou životne dôležitej zlúčeniny ATP (adenosintrifosfát), ktorá je najzákladnejším palivom pre všetky známe bunky na našej planéte. Všetky živiny, ktoré prijímame vo svojej strave (sacharidy, tuky, čiastočne aj bielkoviny), sú štiepené práve s účelom, aby na konci metabolických dráh vznikalo ATP.

Podľa docenta Wilhelma môže práve Coca‑Cola pri poruchách zažívania fosfor efektívne doplniť a v kombinácii s vysokým obsahom jednoduchých sacharidov sa nemusíme báť, že by sme pri problémoch ťažšieho rázu trpeli akútnym nedostatkom fosforu, a teda nedostatočnou tvorbou.

Možno budete trochu zmätení tým, čo budem písať ďalej v článku, že vysoký príjem fosforu môže skôr škodiť. To je síce pravda, ale musíme medzi sebou rozlišovať jeho dlhodobý vysoký príjem (či už z Coca‑Coly, alebo iných potravín) a jeho zvýšenú potrebu pri určitej akútnej situácii, ktorou môže byť napríklad hnačkové ochorenie.

Záver:

Hoci to môže byť prekvapujúce, pri ľahších ochoreniach tráviaceho traktu môže byť Coca‑Cola použitá ako zdroj rýchlej a ľahko vstrebateľnej energie a fosforu. Kyselina fosforečná môže byť nápomocná pri rozklade horšie stráviteľných častí potravy.

[Instagram]

2. Je pre nás Coca‑Cola a podobné nápoje významným zdrojom kofeínu?

Coca‑Cola je nielen vyhľadávaným zdrojom rýchlo využiteľnej energie a potešením pre naše chuťové poháriky, ale aj zdrojom kofeínu. Je však obsah kofeínu natoľko vysoký, aby skúsený pijan kávy alebo užívateľ predtréningových nakopávačov pocítil jeho účinky práve z Coca‑Coly? Poďme sa pozrieť na nasledujúcu infografiku, ktorá ukazuje obsah kofeínu nielen v Coca‑Cole, ale na porovnanie aj v ďalších nápojoch, z ktorých je príjem kofeínu najčastejší.

Záver:

Ani pol litra Coca‑Coly nám do celkového množstva prijatého kofeínu neprispeje toľko, ako by sa mohlo zdať. V skutočnosti sú oveľa významnejším zdrojom kofeínu energetické nápoje a káva.

3. Kyselina fosforečná a jej vzťah k zdraviu kostí. Je pre nás nebezpečná?

Kyselina fosforečná je jednou z typických prísad Coca‑Coly, ktoré jej na dobrej povesti nepridajú. Aký je dôvod jej použitia? Kyselina fosforečná je totiž jednou z látok, ktoré sú zodpovedné za špecifickú chuť tohto nápoja.

Z akého dôvodu je kyselina fosforečná vnímaná takto negatívne?

Po prvé to môže byť kvôli tomu, že sa táto látka hrdí označením E338, čím sa radí medzi tzv. „Éčka“. To pre zarytých odporcov akýchkoľvek potravinárskych aditív môže byť dostatočným argumentom na to, aby sa Coca‑Cole vyhli širokým oblúkom. Či je to silný argument, ponechám na vás.

Dôležitejším argumentom pre obmedzovanie príjmu týchto nápojov sa javí určitá spojitosť medzi vyšším príjmom Coca‑Coly a podobných nápojov a nižšou hustotou kostí u mladých dievčat (McGartland, 2003) a starších žien (Tucker, 2006), u zástupcov mužského pohlavia zo štúdií však táto súvislosť pozorovaná nebola.

Jedným z možných vysvetlení tohto výsledku je podľa autorov práve príjem kyseliny fosforečnej a fosforu. Aj fosfor je neoddeliteľnou súčasťou kostného tkaniva, jeho vysoký príjem sa ale dáva do súvislosti s horšou kvalitou kostného tkaniva.

Tento negatívny efekt vysokého príjmu fosforu sa stáva nebezpečným zrejme iba vtedy, ak súčasne dochádza k neadekvátnemu príjmu vápnika, takže pomer v príjme fosforu k vápniku je približne 3‑4:1 (Kemi, 2010, Lee & Cho, 2015). Niektoré štúdie navyše ukazujú, že deti konzumujúce viac týchto nápojov majú väčšinou nižší príjem mlieka, ktoré je dôležitým zdrojom vápnika (Vatanparast, 2006).

Záver:

Typická fitness strava s vyšším obsahom bielkovín už väčšinou obsahuje vysoké množstvo fosforu. V priemere s každým gramom proteínu prijmeme 12 – 14 mg fosforu (Kalantar‑Zadeh, 2010). Aj keď je obsah fosforu v Coca‑Cole relatívne nízky (17 mg/100 ml), jej vysoký príjem môže prispievať k nevyrovnanému príjmu fosforu a vápnika, čo sa môže v dlhodobom meradle negatívne odraziť na kostnej hustote. Nemôžeme však povedať, že by sama Coca‑Cola spôsobovala rednutie kostí.

4. Sacharóza, glukózo‑fruktózový a fruktózo‑glukózový sirup, kto sa v tom má vyznať?

Ak sa pozrieme na tabuľku nutričných hodnôt pri „ne‑light“ verziu Coca‑Coly, na prvý pohľad nás zaujme vysoký obsah sacharidov, ktorých je v 100 ml obsiahnutých až 11,2 gramov. Tým zvedavejším z nás neunikne ani zloženie výrobku, kde sú podľa množstva za sebou zostupne uvedené konkrétne suroviny.

Ešte pred niekoľkými rokmi sme v tomto zložení ako zdroj sacharidov mohli vidieť sacharózu, prípadne glukózo‑fruktózový sirup. V júni roku 2014 však došlo k zmene v zložení a teraz sa v Coca‑Cole a podobných nápojoch objavuje práve fruktózo‑glukózový sirup.

Aké sú hlavné rozdiely medzi týmito tromi zdrojmi sacharidov?

Tabuľka podľa (White, 2008)

Ako tabuľku chápať? Zoznámte sa s kľúčovými informáciami:

1. Tými hlavnými dôvodmi, prečo sa teraz v nápojoch používa fruktózo‑glukózový sirup (HFCS‑55, high‑fructose corn syrup), je lacnejšia výroba a východisková surovina, ktorou je kukurica na rozdiel od cukrovej repy a cukrovej trstiny.
2. Hoci môžeme počuť názory, že tým pravým dôvodom začiatku používania fruktózo‑glukózového sirupu je jeho vyššia sladivosť, a tým aj vyššia chutnosť a potenciálne zvýšenie predaja takýchto nápojov, nie je to pravda. V skutočnosti má v 10 % sacharidovom roztoku, teda v koncentrácii, akej sú v sladených nápojoch bežne používané, vyššiu sladivosť pôvodne používaná sacharóza (relatívna sladivosť 100) než fruktózo‑glukózový sirup (relatívna sladivosť 97) (Schiffman et al., 200).
3. Zvýšená spotreba HFCS je niektorými autormi dávaná do súvislosti s neustále rastúcim výskytom nadváhy a obezity (Bray, 2004). Ako ale môžeme vidieť, HFCS sa od sacharózy po stránke chemického zloženia žiadnym významným spôsobom nelíši. V štúdiách, kde je porovnávaný vplyv konzumácie rovnakých množstvách HFCS a sacharózy na hmotnosť, obvod pása alebo hladiny krvných lipidov a leptínu, vychádzajú rovnaké výsledky (Lowndes, 2012; Melanson, 2007).

Záver:

Začiatok používania kukuričných sirupov (HFCS‑42, HFCS‑55) v sladených nápojoch nijako nezhoršil zloženie Coca‑Coly a nie je priamo zodpovedný za neustále zvyšujúci sa počet ľudí trpiacich nadváhou a obezitou. Vysoký príjem sladených nápojov vo všeobecnosti však môže prispievať k vysokému energetickému príjmu, nevyrovnanej energetickej bilancii, a tým k nárastu telesnej hmotnosti.

5. Mohla by mať Coca‑Cola aj napriek vysokému obsahu cukru miesto v našom jedálničku bez pocitov viny?

V západnom svete vrátane našej strednej Európy je vysoká spotreba sladených nápojov vo všeobecnosti veľký problém.

1. Príjem týchto nápojov je spájaný s vyšším rizikom vzniku chorôb srdca a ciev alebo vznikom cukrovky (Imamura, 2015; Xi, 2015).
2. Priemerné dieťa vo veku 12 – 19 rokov v USA prijme z týchto nápojov denne takmer 30 g cukru (Drewnowski, 2014).

Môže byť práve energia z pridaných cukrov priamo zodpovedná za vysoký podiel detí s nadváhou a obezitou v americkej populácii?

Podľa oficiálnych odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO, 2015) by nemal príjem energie z jednoduchých pridaných sacharidov presiahnuť 10 % celkového energetického príjmu s tým, že v budúcnosti zrejme dôjde k sprísneniu, a to pod 5 % celkového príjmu energie.

Ak by sme uvažovali, že pridané jednoduché sacharidy by sme v našom jedálničku prijímali iba z Coly, tak pre 80‑kilového borca s príjmom okolo 12 000 kJ (cca 2850 kcal) za deň by týchto 10 % energie predstavovalo zhruba 70 g cukru. Je to podľa vás veľa alebo málo?

Kedy by mohol príjem jednoduchých sacharidov spôsobiť najmenšie „škody“?

Z môjho pohľadu by to mohlo byť po náročnejšej fyzickej aktivite, či už pôjde o silový, alebo vytrvalostný tréning. Coca‑Cola a sacharidy v nej obsiahnuté by sa tak mali uložiť vo forme svalového glykogénu a efektívne podporiť regeneráciu energetických zásob.

Možno ste niekedy počuli, že príjem fruktózy sa po fyzickej aktivite vôbec neodporúča. Opak je však pravdou. Jeden z najnovších súhrnných článkov na túto tému dochádza k záveru, že príjem glukózy spoločne s fruktózou bude efektívne dopĺňať zásoby svalového glykogénu (Gonzalez, 2017). V článku samozrejme nezaznieva, aby bola týmto zdrojom Coca‑Cola. :-)

Záver:

Coca‑Cola a ďalšie sladené nápoje sú jedným zo symbolov nezdravých stravovacích návykov našej spoločnosti. Vysoký príjem týchto nápojov môže zvyšovať riziko civilizačných chorôb aj vtedy, ak je naša hmotnosť v normálnom rozmedzí. Z toho jasne vyplýva, že Coca‑Cola a sladené nápoje by sa nemali pravidelne objavovať v našom jedálničku. Pokiaľ však na Coca‑Colu dostaneme chuť, potom najmenšie „škody"“ napácha vtedy, ak jej príjem spojíme s fyzickou aktivitou a plánovaným doplnením zásob sacharidov.

Čo si z toho odniesť?

Ako by sme mali vo svetle informácií uvedených v článku pozerať na Coca‑Colu? Hlavné informácie si zrekapitulujme.

• Kyselina fosforečná má schopnosť rozložiť nestráviteľné zvyšky potravy v tráviacom ústrojenstve, ktoré môžu spôsobovať tráviace ťažkosti. Preto niet divu, že nám môže byť u lekára pri takýchto ťažkostiach odporučená.

• Výhoda Coca‑Coly pri liečebnom zámere ale nie je daná iba obsahom kyseliny fosforečnej. Aj vďaka ľahko vstrebateľnej energii vo forme glukózy a fruktózy a obsahu fosforu môže byť Coca‑Cola v menšom množstve odporúčaná ako doplnková terapia pri ľahkých ťažkostiach v oblasti tráviaceho traktu

• Kyselina fosforečná, jedna z typických prísad Coca‑Coly, sama o sebe nespôsobuje rednutie kostí. Môže však prispievať k vysokému príjmu fosforu, ktorého negatívne účinky na hustotu kostí by sa prejavili iba vtedy, ak by sme mali súčasne v strave veľmi malý príjem vápnika

• Coca‑Cola nebude práve tým pravým nápojom na doprianie si poriadnej dávky kofeínu. Jedna pollitrová fľaša obsahuje iba 48 mg kofeínu. Aby sme pocítili silu kofeínu z Coca‑Coly podobne ako z jedného espressa, museli by sme vypiť liter tohto sladeného nápoja, a to by už bola skutočne poriadna nálož cukru.

• Fruktózo‑glukózový sirup používaný ako zdroj sacharidov v Coca‑Cole nie je škodlivejší než repný cukor (sacharóza), ktorý bol na sladenie používaný skôr. Dôvodom pre jeho používanie je oveľa nižšia cena.

• Podľa WHO je možné tolerovať príjem pridaných jednoduchých sacharidov až do množstva 10 % celkového energetického príjmu. Veľkí fanúšikovia Coca‑Coly by si tak pre ňu mohli vo svojom jedálničku urobiť miesto. Jedným dychom však treba dodať, že príjem týchto nápojov môže zvyšovať riziko vzniku chorôb, ako je diabetes, vysoký krvný tlak alebo postihnutie srdcových ciev.