Funkčné potraviny obsahujú zložky, ktoré majú pozitívny vplyv na ľudské zdravie.
Kľúčové látky môžu byť v potravine obsiahnuté prirodzene, alebo nimi môžu byť zámerne obohatené.
Kde sa funkčné potraviny vzali?
Pôvodný koncept funkčných potravín pochádza z Japonska, kde sa v 80. rokoch 20. storočia potraviny prirodzene obsahujúce zdraviu prospešné zložky, alebo týmito zložkami obohatené, označovali ako FOSHU (food for specified health uses). V Európe v súčasnosti neexistuje presná definícia ani kritériá, ktoré by funkčné potraviny popisovali. Niekoľko pravidiel a predpisov súvisiacich s označovaním potravín a výživovými a zdravotnými tvrdeniami však úzko súvisí práve aj s funkčnými potravinami, a riadi sa teda pravidlami (ES) 1924/2006.
Ako funkčné potraviny vyzerajú dnes?
Podľa štúdií vykazujú funkčné potraviny isté zdravotné vlastnosti a schopnosť znížiť riziko rozvoja niektorých chronických ochorení nad rámec tradičných živín, ktoré obsahujú – táto trochu kostrbatá veta znamená, že okrem nutričnej funkcie tieto potraviny obsahujú aj látky, ktoré vášmu zdraviu poskytujú niečo „navyše“. Tieto potraviny sa však stále radia do bežnej konvenčnej stravy, sú určené na každodennú konzumáciu a nejde preto o lieky alebo doplnky stravy vo forme tabliet, prášku a pod.
Zdraviu prospešné látky môžu byť v potravinách obsiahnuté prirodzene, aby však bola daná látka obsiahnutá v dostatočnej miere je v niektorých prípadoch nutné pristúpiť k tzv. fortifikácii, čiže obohacovaniu. Cieľom týchto potravín je obohatiť stravu o látky podporujúce funkciu imunitného systému, optimálne zloženie črevného mikrobiómu alebo antioxidanty a bioaktívne látky, ktoré podporujú prevenciu pred rozvojom kardiovaskulárnych a ďalších chronických chorôb.
Aké zložky sú zodpovedné za pozitívne vlastnosti funkčných potravín?
Funkčné potraviny zatiaľ nemajú oficiálnu definíciu a neexistuje teda ani pevne daný zoznam zložiek s pozitívnym vplyvom na zdravie. Tento článok teda uvádza zoznam látok, ktoré sa typicky nachádzajú v bežnom jedálničku strednej Európy a majú oporu v odbornej literatúre.
1. Probiotiká
Probiotiká sú živé organizmy osídľujúce najrôznejšie časti ľudského tela, v tomto prípade bude najväčšia pozornosť venovaná črevnému mikrobiómu. Výskum potvrdzuje, že zloženie bakteriálneho osídlenia vašich čriev sa zásadne premieta nielen do funkcie trávenia a vylučovania, ale aj do fungovania imunitného systému a psychickej pohody. Do istej miery môže tiež črevný mikrobióm určovať úspešnosť chudnutia.
Podrobné informácie o probiotikách, prebiotikách a synbiotikách nájdete v článku Probiotiká, prebiotiká a synbiotiká: ako sa v nich vyznať?
2. Prebiotiká
Prebiotiká sa od probiotík líšia v tom, že nejde o živé organizmy, ale o nestráviteľné zložky potravy, ktorými sa tieto mikroorganizmy živia, a môžu lepšie prospievať. Najčastejšie ide o probiotiká vo forme oligo- alebo polysacharidov.
Ďalšie informácie o vláknine sa dozviete v článku Rozpustná a nerozpustná vláknina: aké sú rozdiely a ktorá je zdravšia?
3. Synbiotiká
Pojem synbiotiká označuje kombináciu dvoch vyššie uvedených zložiek, teda probiotík a prebiotík. Ich kombinácia dosahuje vyšší efekt, než keď sú tieto zložky podávané jednotlivo.
4. Vitamíny a minerálne látky
Vitamíny a minerálne látky sú často prehliadanou, ale nevyhnutnou zložkou stravy. Mnoho z nich vykazuje antioxidačnú funkciu, sú však najmä potrebné pri syntéze látok dôležitých pre metabolizmus alebo pri syntéze telesných štruktúr (pozri kolagén a vitamín C). Okrem toho sú často dôležité pre samotný priebeh reakcií v tele, napríklad v prípade energetického reťazca.
Pri tepelnej úprave, nevhodnom skladovaní potravín alebo nadmernej konzumácii vysoko spracovaných produktov na úkor wholefoods sa však môže stať, že ich prirodzený obsah v potravinách sa rapídne zníži. Problémom môžu byť aj rôzne diéty a potravinové intolerancie či alergie. Napr. vegáni môžu trpieť nedostatkom vitamínu B12, ktorý je obsiahnutý v živočíšnych potravinách, ľudia s alergiou na bielkovinu kravského mlieka zase nemusia konzumovať dostatok vitamínu D a vápnika, ktorých hlavným zdrojom je mlieko a mliečne výrobky. Hoci zásadným pravidlom je konzumácia pestrej stravy s dostatkom ovocia, zeleniny a celistvých potravín, v niektorých prípadoch môže byť vhodné poobzerať sa po fortifikovaných funkčných potravinách, alebo siahnuť po doplnkoch stravy.
A čo sú wholefoods? Dozviete sa v článku Wholefood: čo to je a ako pôsobí na zdravie?
5. Antioxidanty a ďalšie bioaktívne látky
Reaktívne formy kyslíka sa stali synonymom niečoho negatívneho – pravdou však je, že v tele sú potrebné pre funkciu imunitného systému či syntézu žlčových kyselín. Problém nastáva, keď je ich priveľa, a preto vaše telo disponuje tzv. antioxidačným systémom, ktorý má za úlohu nastoliť rovnováhu. Napriek tomu, že hlavnú úlohu hrajú v tomto procese vlastné systémy tela, je vhodné tieto deje podporiť príjmom antioxidantov a ďalších zdraviu prospešných látok zo stravy.
Existuje mnoho látok s antioxidačnými účinkami, napr. vitamín E, vitamín C, polyfenoly vrátane katechínov zo zeleného čaju, karoteinoidy, kurkumín a mnoho ďalších.
6. Mastné kyseliny
Napriek tomu, že väčšinu mastných kyselín (MK) je ľudské telo schopné si samo vytvoriť, existuje niekoľko výnimiek, a to z radov omega‑6 a omega‑3 mastných kyselín. Z týchto MK sa tvoria ďalšie dôležité mastné kyseliny. V strave je problematické dosiahnuť dostatočný príjem omega‑3 mastných kyselín, pretože naozaj kvalitným zdrojom sú najmä tučné morské ryby, ktoré slovenskému spotrebiteľovi príliš nevoňajú. Pokiaľ teda nie ste milovníkom rýb, odporúčam zvážiť ich doplnenie formou obohatených potravín alebo doplnkov stravy. Ako si vybrať správne suplementy, sa dozviete v článku Rybí olej a omega‑3: Podľa čoho vyberať?
7. Betaglukány
Poslednú spomínanú zložku s pozitívnym vplyvom na zdravie tvoria betaglukány. Nájdete ich najmä v ovse či v jačmeni. Jeho priaznivé účinky sú preukázané najmä v prípade udržovania normálnej hladiny cholesterolu v krvi, má to ale niekoľko pravidiel. Podľa SZPI je potrebné myslieť na to, že priaznivý účinok sa dosiahne pri prívode 3 g betaglukánov z ovsa, ovsených otrúb, jačmeňa, jačmenných otrúb alebo zo zmesí týchto zdrojov denne.
Chcete vedieť viac? Prečítajte si článok Čo sú betaglukány a aké majú účinky?
Aké sú príklady funkčných potravín?
1. Potraviny s prirodzeným obsahom funkčných zložiek
ovocie a zelenina: obsahuje množstvo vitamínov, minerálnych látok, antioxidantov a ďalších biologicky aktívnych zložiek.
ovos, jačmeň: obsahuje betaglukány, ktoré prispievajú k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi
cesnak: obsahuje sírne zlúčeniny a látky s antioxidačnými schopnosťami, ktoré môžu podporiť funkciu imunitného systému, ochranu pred voľnými radikálmi.
celozrnné obilniny a strukoviny: obsahujú vlákninu, ktorá prispieva k normálnej funkcii trávenia a niektoré jej zložky slúžia ako potrava pre črevné baktérie (t.j. prebiotiká).
2. Obohatené potraviny
Zväčša môže ísť o:
soľ s jódom,
rastlinné nápoje fortifikované vitamínom D a vápnikom,
cereálie obohatené železom,
fermentované mliečne výrobky.
Pri fermentovaných mliečnych produktoch sa ešte na chvíľu zastavíme – možno by ste ich čakali skôr v prvej skupine potravín, obsahujúcej funkčné zložky prirodzene. Z technologického hľadiska ale surové mlieko probiotické mikroorganizmy prirodzene neobsahuje a bakteriálna kultúra sa za účelom fermentácie do mlieka dodatočne pridáva. Z toho dôvodu sú zaradené tu.
Čo si z toho odniesť?
Funkčné potraviny sú zdrojom zložiek, ktoré pozitívne ovplyvňujú ľudské zdravie. Tie sa môžu v potravinách nachádzať prirodzene, alebo do nich môžu byť pridané. Hoci základom by mala byť vždy pestrá a vyvážená strava založená na celistvých potravinách, zaradenie obohatených potravín do jedálnička môže byť v niektorých prípadoch výhodné, najmä ak je z nejakých dôvodov nutné vylúčiť určitú skupinu potravín, ktorá je prirodzeným zdrojom danej látky.
