Depersonalizácia a derealizácia: poruchy vnímania seba a reality

overil/a Mgr. Martin Šaier a Markéta Camfrlová, MSc.
Komentáre
Depersonalizácia a derealizácia: poruchy vnímania seba a reality
obrázok od freepik.com
Čo v článku nájdeš?
Zobraziť zoznam Skryť zoznam

Pocit, že ste sami sebe cudzí, že svet okolo vás pôsobí neuveriteľne alebo akoby „za sklom“, môže byť desivý a ťažko zdieľateľný. Práve takéto prežitky sú typické pre depersonalizáciu a derealizáciu – javy, s ktorými sa počas života stretne až prekvapivo veľa ľudí. Napriek tomu o nich často panuje nejasný názor, nepochopenie a strach. Čo depersonalizácia a derealizácia teda sú?

  • Depersonalizácia je častý, ale komplexný jav, ktorý sa môže objaviť aj u zdravých ľudí, avšak v niektorých prípadoch výrazne narúša kvalitu života.

  • Zatiaľ nie je jasné, či ide o samostatnú poruchu, alebo o nešpecifický príznak úzkosti, depresie či traumy.

  • Depersonalizácia má psychologický a neurobiologický základ, a preto vyžaduje individuálny a komplexný prístup k liečbe.

Čo je vlastne depersonalizácia a derealizácia?

Depersonalizácia je porucha sebauvedomenia, pri ktorej sa človek cíti oddelený od vlastných prežitkov. Má pocit, že jeho telo, osobnosť či psychické procesy sú mu cudzie, prípadne si ich nedokáže plne uvedomovať. Niekedy sa môžu objaviť aj zážitky tzv. „mimo tela“, keď má jedinec pocit, že pozoruje sám seba zvonku.

Na rozdiel od depersonalizácie, ktorá sa týka vnímania seba samého, derealizácia predstavuje zmenu vnímania okolia. Tento „nový“ svet sa javí ako nereálny, vzdialený a zvláštne cudzí. V praxi sa tieto dva fenomény veľmi často vyskytujú spoločne, preto v tomto článku budeme používať pojem depersonalizácia ako zastrešujúce označenie pre oba typy zmenených prežitkov.

Výskyt depersonalizácie v populácii

Zážitky depersonalizácie nie sú výnimočné ani u zdravej populácie. Celoživotná prevalencia tejto problematiky sa odhaduje v dosť širokom rozmedzí, a to 26 – 74 %. Prechodné epizódy depersonalizácie sa často objavujú v situáciách extrémneho stresu, ako je napríklad ohrozenie života.

V klinickej praxi sa depersonalizácia vyskytuje v súvislosti s radom psychiatrických aj neurologických ochorení. Najčastejšie býva spojená s:

  • depresívnou poruchou (až u 60 % pacientov),

  • posttraumatickou stresovou poruchou (približne 30 %),

  • panickou poruchou (v rozmedzí 7,8 – 82,6 %).

V súčasnosti boli depersonalizačné a derealizačné príznaky popísané aj pri organickom poškodení centrálnej nervovej sústavy, čo viedlo k návrhu nového diagnostického označenia – organická depersonalizácia.

Depersonalizácia a derealizácia: poruchy vnímania seba a reality
obrázok z freepik.com

Kedy ide o diagnózu?

Ak sa depersonalizačné príznaky u človeka objavujú opakovane alebo chronicky a vedú k výraznému stresu či zhoršenému fungovaniu, už možno hovoriť o depersonalizačnej poruche. V Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKN‑10) je tento stav označovaný ako depersonalizačný a derealizačný syndróm, zatiaľ čo DSM‑IV používa pojem depersonalizačná porucha (DP) – ide o klasifikačné manuály.

Prevalencia izolovanej depersonalizačnej poruchy sa odhaduje na približne 2,4 %. Postihuje mužov aj ženy v rovnakej miere a najčastejšie začína medzi 16. a 22. rokom života. U zhruba 60 % pacientov sa súčasne vyskytuje porucha osobnosti.

Priebeh poruchy môže byť náhly alebo pozvoľný. Pri náhlom nástupe si pacienti často presne pamätajú okamih, kedy depersonalizáciu prvýkrát prežili. Asi u dvoch tretín pacientov má porucha plynulý priebeh, zatiaľ čo u jednej tretiny sa objavuje epizodicky. Depersonalizácia má veľkú tendenciu prechádzať do chronickej formy.

„Čistá“ forma depersonalizácie

Doteraz neexistuje jednotný a všeobecne prijímaný koncept depersonalizácie. Odborná debata sa vedie najmä o tom, či sú depersonalizačné prežitky iba nešpecifickým príznakom (podobne ako úzkosť), ktorý sprevádza rôzne ochorenia, alebo či existuje samostatná, tzv. „čistá“ forma depersonalizácie.

Čím sa líši od úzkosti a depresie?

Diagnostiku depersonalizácie komplikuje jej podobnosť s depresiou a úzkostnými poruchami. Veľmi častá komorbidita (súbežný výskyt) s týmito ochoreniami podporuje tézu, že depersonalizácia môže byť ich nešpecifickým symptómom. Zároveň však existujú názory naznačujúce, že depersonalizácia môže byť spúšťačom úzkosti a depresie.

Bola popísaná vysoká korelácia medzi intenzitou depersonalizačných prežitkov, závažnosťou depresívnych symptómov a mierou úzkosti. Zatiaľ však neexistujú dostatočné nástroje, ktoré by jednoznačne vysvetlili, aký je medzi týmito javmi presný vzťah.

Teoretické vysvetlenie „prečo“

Časť odbornej verejnosti považuje depersonalizáciu za disociatívny fenomén s ochrannou funkciou, ktorá jedinca chráni voči nadmernému stresu, ktorý pociťuje. Tento názor je v súlade so zisteniami:

  • vyšší výskyt depersonalizácie je u osôb s nezrelými obrannými mechanizmami,

  • je viac prítomná u osôb traumatizovaných v detstve,

  • výskyt depersonalizácie je častý v život ohrozujúcich situáciách.

Druhá skupina odborníkov chápe depersonalizáciu ako špecifickú formu úzkostnej poruchy.

Čo si z toho odniesť?

Depersonalizácia je v dnešnej spoločnosti pomerne častý a nejednoznačný fenomén, ktorý môže byť prechodnou reakciou na stres, či samostatnou poruchou výrazne ovplyvňujúcou život človeka.

Nejde o „šialenstvo“, ale o zmenu vnímania seba a reality, ktorá úzko súvisí s úzkosťou, depresiou a traumou. Depersonalizácia zatiaľ nemá jednotné vysvetlenie ani jasne vymedzené miesto v diagnostických systémoch, čo odráža jej komplexnosť.

Dôležité je vidieť ju a rozumieť samostatne, nepodceňovať jej dopad na psychiku a všeobecné fungovanie človeka a zameriavať sa na jej liečbu. Táto liečba kombinuje porozumenie prežitku pacienta s psychoterapeutickými a biologickými prístupmi.

Úzkostná porucha: ako sa prejavuje a ako ju efektívne liečiť?
Úzkostná porucha: ako sa prejavuje a ako ju efektívne liečiť?
Úzkosť je v poslednej dobe často skloňovaná medzi profesionálmi aj širokou verejnosťou – je ale vždy len na obtiaž, alebo môže byť človeku prospešná? A ako teda spoznať, kedy máte problém? Všetko sa dozviete v článku.
Skreslený svet sociálnych sietí spôsobuje depresie a úzkosti. Ako sa im vyvarovať?
Skreslený svet sociálnych sietí spôsobuje depresie a úzkosti. Ako sa im vyvarovať?
Čas strávený na sociálnych sieťach je často spájaný s vyšším výskytom depresií a úzkosti u adolescentov, sú však tieto obavy oprávnené?
Kalorický deficit: ako ho vypočítať a správne nastaviť?
Kalorický deficit: ako ho vypočítať a správne nastaviť?
Kalorický deficit je základom úspešného chudnutia – čo si však pod týmto termínom predstaviť a ako vedomosti zaviesť do praxe?
8 cvikov na posilnenie a uvoľnenie bedrovej chrbtice
8 cvikov na posilnenie a uvoľnenie bedrovej chrbtice
Bolesti chrbta dokáže pomerne ľahko narúšať každodenné aktivity bežného života. Pokiaľ trápia aj vás, konkrétne tie v bedrovej časti, je tento článok presne pre vás. Zaoberá sa technikami preťahovania a posilňovania, ktoré pomôžu s bolesťou, stuhnutosťou a zároveň fungujú ako prevencia proti budúcim problémom.
Cviky na uvoľnenie aj posilnenie krčnej chrbtice
Cviky na uvoľnenie aj posilnenie krčnej chrbtice
Bolesť krčnej chrbtice patrí medzi nepríjemné stavy ovplyvňujúce fyzickú a psychickú pohodu. Podľa štúdií sa navyše predpovedá, že až 7 z 10 ľudí túto bolesť zažije. Ako sa proti tomu brániť? Dnešný článok prezradí 8 cvikov nielen na uvoľnenie, ale aj posilnenie krčnej chrbtice, ktoré pravidelným cvičením obmedzí alebo úplne eliminuje bolesť.
Nafúknuté brucho? Toto je 7 najčastejších príčin
Nafúknuté brucho? Toto je 7 najčastejších príčin
S nafúknutým bruchom sa stretol takmer každý a všetci sa zhodnú, že dokáže poriadne znepríjemniť deň. Pokiaľ sa však problémy s trávením opakujú alebo vás dokonca trápia dlhodobo, je potrebné zakročiť. V dnešnom článku vám predstavíme 7 možných príčin nafúknutého brucha spoločne s ich riešeniami!
20 tipov na zdravú desiatu do práce aj do školy
20 tipov na zdravú desiatu do práce aj do školy
Asi každý pozná ten pocit, keď vás v práci alebo v škole prepadne hlad. Preto je dobré byť pripravený a zahnať ho rýchlou desiatou. A čo si so sebou môžete vziať? Inšpirujte sa naším článkom.
Pokojová srdcová frekvencia: Čo vypovedá o našom tele?
Pokojová srdcová frekvencia: Čo vypovedá o našom tele?
Pokojová srdcová frekvencia je jednoduchý ukazovateľ, ktorý veľa vypovedá o našom organizme. Aké hodnoty sú normálne a čo srdcová frekvencia prezradí športovcom?
10 tipov na rýchle a zdravé letné obedy
10 tipov na rýchle a zdravé letné obedy
Máte aj vy leto napchaté voľnočasovými aktivitami, prácou a nemáte čas sa plne venovať vareniu? Skúste niektorý z týchto 10 rýchlych a pritom zdravých nápadov na letné obedy.
Core cviky na spevnenie stredu tela
Core cviky na spevnenie stredu tela
Svalom stredu tela (CORE) a ich správnemu precvičeniu by mala venovať dostatočnú pozornosť celá populácia. Viete, akým spôsobom stred tela cvičiť?
Čo sa stane po vysadení antikoncepcie?
Čo sa stane po vysadení antikoncepcie?
Hormonálna antikoncepcia je jednou z metód zabraňujúcich nechcenému počatiu. Do akej miery ale mení prirodzené pochody v ženskom cykle, a čo môžete očakávať po jej vysadení?
Biele škvrny na nechtoch: čo ich spôsobuje?
Biele škvrny na nechtoch: čo ich spôsobuje?
Biele bodky na nechtoch sú pre mnohých z nás synonymom pre nedostatok vápnika. Je to ale vždy tá správna príčina?
Najlepšie cviky na triceps v posilňovni aj doma!
Najlepšie cviky na triceps v posilňovni aj doma!
Triceps tvorí väčšinu svalovej hmoty paže. Pokiaľ chcete, aby vaše ruky pripomínali medvedie laby, máme pre vás pripravený repertoár cvikov, ktorý vám pomôže!
Krabičkujete? 9 tipov na rýchle a zdravé jedlá do 20 minút
Krabičkujete? 9 tipov na rýchle a zdravé jedlá do 20 minút
Že príprava jedál a krabičkovanie trvá dlho? S našimi odporúčaniami sa vojdete v pohode do 20 minút a máte pripravené jedlo na celý ďalší nasledujúci deň!
Puríny v strave a dna: kedy si treba dať pozor?
Puríny v strave a dna: kedy si treba dať pozor?
Pri zvýšenej hladine kyseliny močovej v organizme je vhodné obmedziť príjem purínov v strave. Akých potravín sa to týka a čo by sme v strave naopak nemali vynechať?