Darovanie krvi a plazmy: aké sú riziká a benefity?

• Od roku 2008 do roku 2018 bol na svete hlásený nárast o 10,7 milióna darov krvi od dobrovoľných a neplatených darcov.
• Podľa Amerického červeného kríža má navyše jedno darovanie krvi potenciál zachrániť až tri životy.
• Poskytnutie krvi a plazmy môže byť užitočná a obohacujúca činnosť, ktorá zahŕňa iba nízku úroveň rizika.

Darovanie krvi a krvnej plazmy je skvelým spôsobom pomôcť, ktorú môže v dnešnej dobe poskytnúť takmer každý. V tomto článku rozoberieme, prečo vlastne byť darcom, zameriame sa aj na benefity i možné riziká a normy bezpečného darovania.

Čo je krv, určite viete, ale čo je krvná plazma?

Krv sa dá rozdeliť do štyroch zložiek: červené a biele krvinky, krvné doštičky a plazma, ktorá tvorí asi 55 % krvi. Ide o žlto zafarbenú tekutinu, ktorá v tele plní mnoho kľúčových úloh, vrátane odstraňovania odpadu z bunkových funkcií, udržiavania telesnej teploty (absorbuje a uvoľňuje teplo podľa potreby) či pomoc pri boji s infekciami.

Plazma obsahuje asi 92 % vody. Tá pomáha plniť krvné cievy, čo udržuje krv a ďalšie živiny v pohybe srdcom. Zvyšných 8 % obsahuje niekoľko kľúčových látok: proteíny (albumín a fibrinogén), imunoglobulíny (gamaglobulín) či elektrolyty (sodík, draslík, horčík, vápnik…).

• Trápi vás vyšší tlak? Dôvod možno nájdete v článku Káva a vysoký krvný tlak: zvyšuje pitie kávy riziko hypertenzie?

Darovanie krvi

Darovanie plnej krvi je to, čo si väčšina ľudí predstaví, keď pomyslí na darcovstvo ako také. Tento typ zahŕňa všetky štyri krvné zložky – červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky a plazmu – a často sa používa na liečbu straty krvi, ku ktorej môže dôjsť počas operácie alebo v dôsledku zranenia.

Odoberá sa zhruba polliter krvi a samotný odber trvá od 7 do 15 minút.

Darovanie plazmy

Prečo zdravotníci odoberajú okrem krvi aj samostatnú plazmu? Krvná plazma je potrebná pre mnoho moderných liečebných terapií. Patrí medzi ne liečba stavov imunitného systému, krvácania a respiračných porúch a aj krvné transfúzie a hojenie rán. V iných prípadoch môže ísť o situácie, keď ľudia stratia veľa krvi (nehoda, operácia…), a tým prídu aj o značné množstvo plazmy. Vzhľadom na jej vyššie spomínané funkcie to môže mať vážne dopady na zdravie jedinca.

Darcovstvo zahŕňa odber krvi, extrakciu plazmy a vrátenie toho, čo z krvi zostalo. A to všetko pomocou jedinej ihly, ktorá počas procesu zostáva v paži.

• V článku Správny pitný režim ako jeden z kľúčov k lepšiemu zdraviu nájdete zoznam benefitov, ktorý prináša dostatočný príjem tekutín.

Ako darovať bezpečne?

Darovať môže na Slovensku každý zdravý človek vo veku 18 – 60 rokov, ktorý váži aspoň 50 kg. Prekážkou pre darcovstvo je choroba. Záleží ale na konkrétnych podmienkach, všeobecne by sa za komplikáciu mohli považovať chronické ochorenie – srdcové, metabolické, pečeňové alebo obličkové, hemofília či onkologické ochorenie, HIV, žltačka typu B a C, syfilis, ale aj teplota, kašeľ, bolesť v krku, pocit nevoľnosti a tetovanie alebo piercing aplikovaný v posledných 6 mesiacoch.

Pokiaľ potenciálny darca spĺňa vyššie spomenuté kritériá, nastáva ďalší významný krok: nájsť akreditované centrum, kde by vás mali podrobiť skríningovému procesu. Ten zahŕňa počiatočný krvný test, vyplnenie dotazníka (s otázkami napríklad na rodinnú anamnézu) a fyzické vyšetrenie. Rovnako dôležitá je frekvencia, s akou darujete. Podľa Fakultnej nemocnice Brno je najlepšia prax pre bezpečnosť darovať plnú krv u žien každé 4 mesiace, u mužov každé 3 mesiace. S plazmou by nemal byť problém darcovstva každých 14 dní. Pokiaľ ale striedate darovanie krvi s krvnou plazmou, dodržujte rozostup 1 mesiac a pre istotu konzultujte so svojím lekárom či iným odborníkom.

Hydratácia je samozrejmosťou v akýkoľvek deň, pokiaľ idete ale darovať krv, dajte si na to obzvlášť pozor. Pred zákrokom by ste mali vypiť aspoň ďalší ½ liter, najlepšie vody. Tým môžete ľahko predísť závratom, mdlobám, točeniu hlavy a únave.

Kam ísť darovať, ako dlho to bude trvať…?

4 benefity darcovstva

• Záchrana života: darcovia krvi poskytujú komunite životne dôležitú službu, vďaka ktorej môže byť nielen sprostredkovaná liečba, ale doslova zachránený ľudský život.
• Emocionálne a duševné zdravie: podľa nadácie Mental Health Foundation môžu ľudia pomáhajúci druhým zažívať viac emocionálnej pohody, menej stresu či väčší pocit spolupatričnosti.
• Zdravotná prehliadka: pred samotným darovaním dostávajú ľudia bezplatnú zdravotnú prehliadku. Tá zahŕňa kontrolu krvného tlaku, hladiny hemoglobínu, teploty a pulzu.
• Regulácia hladiny LDL cholesterolu: štúdia z roku 2013 zistila, že markery zvýšeného kardiovaskulárneho rizika sa zdajú byť nižšie u pravidelných darcov krvi, čo sa odráža v nižších hladinách celkového cholesterolu a LDL. Hoci sa zdá, že HDL je významne vyšší u nedarcovskej populácie, pomer LDL/HDL – ktorý je lepším ukazovateľom zvýšeného rizika – je pri pravidelných darcoch krvi nižší.

Možné vedľajšie účinky

• Dehydratácia: krv, a predovšetkým samotná plazma, obsahuje veľa vody. Preto sa u niektorých ľudí po darovaní môže vyskytnúť práve čiastočná dehydratácia.
• Závraty, mdloby a točenie hlavy: krv a plazma sú tiež bohaté na živiny a soli. Tie sú dôležité (nielen) pre udržanie bdelosti tela a jeho správneho fungovania. Strata niektorých z týchto látok darcovstvom vedie k nerovnováhe elektrolytov, a to môže mať za následok závraty, mdloby a točenie hlavy.
• Únava: z vyššie spomínaného dôvodu sa môže objaviť aj mierna únava.
• Modriny: tie patria medzi jeden z najčastejších vedľajších účinkov darcovstva. Väčšine ľudí však modriny zmiznú počas niekoľkých dní alebo týždňov.
• Infekcia: pri narušení kože vždy existuje drobné riziko infekcie. Príznaky infekcie zahŕňajú teplú a citlivú kožu, ktorá vyzerá začervenane a opuchnuto, s bolesťou v mieste vpichu a okolo neho. Ak zaznamenáte príznaky infekcie, je dôležité okamžite navštíviť lekára.

Čo si z toho odniesť?

Darovanie krvi a plazmy sú významnou pomocou vedcom, lekárom, ale predovšetkým iným ľuďom. Okrem dobrého pocitu a odmeny (v podobe plakety či drobného občerstvenia) dostávate navyše dôkladné prehliadky, kde vám skontrolujú tlak, hladiny hemoglobínu, teplotu a tep. Je dobré mať na pamäti kľúčové faktory vo forme dostatočného pitného režimu, akreditovaných centier a najmä správnej frekvencie darovania, ktorá by pri kompletnej krvi nemala byť nižšia ako 4 mesiace u žien, 3 mesiace u mužov a pri plazme 14 dní bez ohľadu na pohlavie.