- Ochorenie predstavuje pre telo stres a je sprevádzané zvýšenou potrebou príjmu energie.
- Pri ochorení je jedným z najdôležitejších faktorov správna hydratácia, ktorá podporuje normálnu funkciu bunkových membrán.
Čo sa v tele počas infekčného ochorenia deje?
Pri kontakte s patogénom dôjde v prvom rade k aktivizácii imunitného systému. Čo to konkrétne znamená?
Najskôr si pripomeňme, že imunitný systém predstavuje ochranu tela pred vonkajšími a vnútornými škodlivými látkami a zaisťuje jeho integritu. Do imunitného systému je zapojené obrovské množstvo buniek a látok – niektoré môžu priamo likvidovať nežiaduce patogény, iné sa zase podieľajú na vyslaní prvotného signálu a upozornení na nebezpečenstvo atď. Možno ste už počuli o makrofázach, lymfocytoch atď. Nasledujúce riadky vám pomôžu si v týchto názvoch urobiť poriadok.
„Rozdelenie“ imunitného systému
1. Nešpecifická (vrodená) imunita
Je v organizme zabudovaná už pred narodením. Na stretnutie s akýmkoľvek patogénom reaguje rovnakým spôsobom – nevie ich rozlíšiť alebo si tento „boj“ zapamätať nabudúce. Jej výhodou ale je, že je veľmi rýchla a môže byť spustená takmer okamžite. Patria sem napr. aj prirodzené bariéry zabraňujúce vniknutiu patogénov do tela – kože, membrány atď.
- Bunková zložka: (o škodlivé látky sa starajú špeciálne bunky)
- fagocyty – bunky schopné pohlcovať pevné častice z okolia,
- makrofágy –bunky tiež fungujúce na princípe fagocytózy, špecializujú sa ale na „upratovanie“ vlastných poškodených buniek tela,
- NK bunky – tzv. natural killers môžu priamo likvidovať nežiaduce látky, alebo vyslať signály na spustenie ďalších imunitných reakcií.
- Humorálna zložka: (v preklade „týkajúca sa tekutín“, skôr je však postavená na účinkoch látok a molekúl prítomných v krvnom riečisku)
- interferóny –glykoproteíny, ktoré zvyšujú odolnosť buniek vo svojom okolí k napadnutiu nežiaducimi patogénmi,
- komplement –skupina glykoproteínov, ktoré sa navzájom postupne aktivujú a pomáhajú s bojom proti patogénom.
2. Špecifická imunita
V genóme sú dané iba základy špecifickej imunity, rozvíja sa teda až po narodení. V priebehu vývoja človeka dochádza k vývoju a diferenciácii, zapamätaniu patogénov atď. Špecifická imunita je vždy viazaná na imunitu nešpecifickú a funguje s ňou v súlade.
- Bunková zložka
- T‑lymfocyty – bunky bieleho krvného radu, ktorých špecificita sa určuje v týmuse. Podľa funkcie sa delia na niekoľko skupín, majú schopnosť si pamätať patogén a pri ďalšom stretnutí dochádza k rýchlej a efektívnej obrane,
- B‑lymfocyty – vznikajú v kostnej dreni a ich konečným štádiom sú plazmatické bunky produkujúce špecifické protilátky proti nežiaducim patogénom.
- Humorálna zložka
- Protilátky – bielkovinová látka, ktorá sa viaže na špecifický antigén. Existuje mnoho tried protilátok, napr. IgG, IgA, IgM, IgD, IgE,
- Cytokíny – skupina peptidov slúžiacich predovšetkým na signalizáciu a komunikáciu zložiek imunitného systému.
Stručne povedané, po stretnutí s cudzorodou látkou sa vo vašom tele aktivuje veľké množstvo reakcií, syntéza látok, odpratávanie odumretých buniek a ďalšie procesy. Také množstvo dejov však vyžaduje veľa energie či špecifických látok prítomných okrem iného v strave. Ako teda jesť, aby ste svojmu telu v boji proti chorobe čo najviac pomohli?
Čo od vás organizmus počas choroby potrebuje?
1. Pokoj a kvalitný spánok
Ak vás čítanie vyššie uvedených zložiek imunitného systému vyčerpalo, predstavte si, ako musí byť vyčerpané vaše telo, pokiaľ všetky tieto systémy aktivuje v boji proti chorobe. Vo chvíli, keď cítite, že na vás skutočne „niečo lezie“, je potrebné podriadiť sa potrebám svojho organizmu a zbytočne ho nevyčerpávať ďalšími náročnými aktivitami.
Aj keď sa vám možno zdá, že jeden tréning alebo napríklad aj alkoholový večierok predsa nič nepokazí, môže to byť pomyselný klinec do rakvy. Vo chvíli, keď sa vaše telo bráni množiacim sa patogénom totiž odvádzate jeho pozornosť a energiu na regeneráciu svalovej hmoty alebo metabolizáciu alkoholu, zatiaľ čo vírusy či baktérie sa veselo množia. Odloženie fyzickej námahy vám môže v niektorých prípadoch pomôcť k tomu, aby sa choroba nerozbehla v plnej miere, zarazili ste ju ešte v počiatku a „nedorazili sa“ napríklad aj na týždeň. V týchto prípadoch sa teda rozhodne oplatí neprepínať.
2. Dostatok tekutín
Optimálny pitný režim je základom celkového zdravia, pri chorobe je však hydratácia ešte o kúsok dôležitejšia. Metabolizmus a obranné reakcie bežia na plné obrátky, je preto potrebné tekutiny priebežne dopĺňať. Dostatočná hydratácia totiž zaistí, že všetko môže skutočne fungovať tak, ako má. Zároveň podporuje aj normálnu funkciu bunkových membrán, ktorých poškodenie by mohlo viesť k rýchlejšiemu šíreniu infekcie medzi bunkami.
Najmä pri horúčke alebo hnačkových ochoreniach je dostatok tekutín absolútnou prioritou – tieto ochorenia totiž majú skutočne vysoké riziko rozvoja dehydratácie. Pokiaľ ste schopní prijímať dostatok energie a živín zo stravy, vhodnými tekutinami budú voda a nesladené čaje. Pokiaľ nemôžete prijímať stravu, bude ideálne siahnuť po sladených nápojoch, ešte lepšie s obsahom elektrolytov. Existujú aj špeciálne už pripravené roztoky, ako napr. Kulíšek, ktoré sú vhodné najmä pri vážnej hnačke a vracaní u detí. Tieto rehydratačné roztoky sa predávajú aj vo variante pre dospelých, alebo ich možno pripraviť doma z týchto surovín:
- 1 l prevarenej vody,
- 8 čajových lyžičiek cukru,
- 1 čajová lyžička soli,
- šťava z 2 pomarančov.
3. Dostatočný príjem energie a špecifických živín
Pokiaľ ste zvyknutí byť neustále v pohybe, môžete mať dojem, že pri chorobe zrazu nemáte žiadny energetický výdaj, a preto by ste nemali veľmi jesť, aby ste nepribrali. Nemôžete byť však ďalej od pravdy – všetky vyššie zmienené reakcie vyžadujú energiu, ktorú si vaše telo môže brať buď zo stravy, alebo z uložených zásob. V drvivej väčšine prípadov ale nepôjde po tuku, ale najskôr po glykogéne, a potom bielkovinách. Proteíny však v tele nie sú uložené v zásobe, preto si telo v tomto prípade musí siahnuť do svalov. Snaha o „vyhladovanie choroby“ preto nepovedie k uzdraveniu, ale k stratám svalovej hmoty, čo môže mať pri vážnych a dlhotrvajúcich ochoreniach až fatálne následky. O podvýžive si môžete podrobne prečítať v článku Podvýživa: akým spôsobom narúša fungovanie organizmu, a ako jej predchádzať?
Najmä pri krátkodobých ochoreniach preto odporúčam jesť tak, ako ste boli doteraz zvyknutí a vyberať si kvalitné potraviny s obsahom špecifických živín, ktoré vaše telo aktuálne najviac potrebuje (pozri ďalej). Keďže každý organizmus a metabolizmus pracuje trochu inak, nie je možné plošne určiť, o koľko sa potreba energie počas ochorenia zvyšuje, obzvlášť pokiaľ ide o rôzne choroby. Pri horúčke všakt ento údaj máme – nárast telesnej teploty o 1 °C zvyšuje metabolický obrat o 10 – 12,5 %.
Aké živiny a potraviny jesť počas choroby?
1. Sacharidy
Pokiaľ nemáte žiadne obmedzenia v jedle (neschopnosť prehĺtania, nechutenstvo, tráviace problémy) odporúčam sa držať zásad zdravého stravovania, teda komplexných sacharidov s dostatočným obsahom vlákniny. Ak ste totiž zvyknutí na pohyb, pár dní ležania môže vaše črevá ukolísať k „nečinnosti“ – vláknina vám pomôže s pravidelným vyprázdňovaním.
Pokiaľ máte akékoľvek problémy a môžete prijať len minimum stravy, zamerajte sa skôr na zdroje jednoduchých sacharidov, ktoré nezaťažia váš tráviaci trakt a dodajú telu rýchlu energiu. Príkladom môžu byť ovocné šťavy, zrelšie ovocie, sladené nápoje atď. Ideálne je pridať aj elektrolyty, ako bolo už uvedené vyššie.
O sacharidoch si môžete prečítať v článku Sacharidy: ako sa v nich vyznať, a treba ich pri chudnutí vyraďovať?
2. Bielkoviny
Choroba znamená stres pre vaše telo, a stres je spojený s nižšou alebo vyššou mierou „rozkladu“ svalovej hmoty. Pre jej udržanie, ale aj pre efektívny boj s chorobou, preto prijímajte dostatok kvalitných bielkovín, ktoré nájdete v mäse, vajciach, mliečnych výrobkoch alebo strukovinách – rastlinné zdroje odporúčam kombinovať s obilninami, aby sa doplnilo aminokyselinové spektrum bielkovín.
Všetko o bielkovinách nájdete v článku Bielkoviny: základná makroživina potrebná nielen pre rast svalov
3. Tuky
Tuky sú najbohatším zdrojom energie, preto by nemali byť vynechávané ani pri chorobe. Sústreďte sa predovšetkým na zdraviu prospešné nenasýtené mastné kyseliny, ktoré nájdete v rastlinných zdrojoch. Niektoré štúdie tiež potvrdzujú efektivitu suplementácie omega‑3 mastných kyselín počas infekčných ochorení. Iné práce však hovoria o tom, že je potrebné túto oblasť dôkladnejšie preskúmať a najmä vysoké dávky omega‑3 by potenciálne mohli viesť k zvýšenému riziku oxidácie niektorých zložiek a vzniku škodlivých oxidačných produktov. Pri prípadnej suplementácii preto neprekračujte odporúčané denné množstvo.
4. Polievky, vývary
Polievky a silné vývary v sebe spájajú všetky predchádzajúce body – zaistia vám hydratáciu, elektrolyty, porciu zeleniny, bielkovín a sacharidovú vložku. Navyše poriadne zahrejú a ruku na srdce, ide o typické „comfort food“.
Sú polievky zdravé? Prečítajte si o nich v článku Polievky: prečo ich jesť a ktoré sú najvhodnejšie pri vašom cieli?
5. Zázvor a cesnak
Cesnak a zázvor štípu a pália nielen vás, ale aj „bacily“ – cesnak má antimikrobiálne, antivirotické a antifungálne účinky, zázvor zase disponuje antibakteriálnymi a antioxidačnými vlastnosťami. Dokáže aj čiastočne pomôcť od nevoľnosti, takže pri chorobe ide „smrteľnú“ kombináciu.
Podrobné informácie o zázvore, vrátane receptu na domáci ginger shot, nájdete v článku Kúzelný zázvor: podpora imunity a ďalšie zdravotné benefity
6. Ovocie a zelenina
Čerstvé ovocie a zelenina sú zdrojom vitamínu C, ktorý je pri ochorení viac ako potrebný. Namiesto cmúľania citróna však siahnite v prvom rade po žltej, oranžovej alebo červenej paprike – tá ho oproti citrusom obsahuje viac ako dvojnásobok.
O vitamíne C sa podrobnejšie dočítate v článku Vitamín C – na čo je dobrý a v akých potravinách ho hľadať?
7. Morské ryby
Morské ryby sú zdrojom bielkovín, nenasýtených mastných kyselín a vitamínu D, čo sa počas choroby náramne hodí. Pokiaľ k nim navyše prihodíte aj nejakú zeleninu a sacharidovú prílohu, máte chutné a živinami nabité jedlo.
Veľký prehľad rýb vo výžive nájdete v článku Ryba na tanieri: Ako si vybrať čerstvú a ktoré druhy sú najzdravšie?
8. Kvasené potraviny
V kvasených potravinách nájdete látky a organizmy s pozitívnym účinkom na mikrobióm, ktorý sa na ľudskej imunite podieľa veľkou mierou. Navyše sa v nich typicky nachádza aj vitamín C alebo vitamín K. Pokiaľ sa chcete pripraviť na jeseň a zimu, môžete si fermentovanú zeleninu jednoducho vyrobiť doma – napríklad podľa receptu Fermentovaná zelenina pre dobré trávenie a imunitu.
9. Fermentované mliečne výrobky
Mliečne výrobky sú zdrojom bielkovín, vápnika aj vitamínu D. Vo fermentovanej podobe navyše prospejú aj vašim črevným baktériám – ideálnou voľbou tak bude jogurt alebo kefír. Pokiaľ vás táto téma zaujíma podrobnejšie, informácie nájdete v článku Kefír: kyslý probiotický zázrak.
Čo si z toho odniesť?
Ochorenie pre vaše telo znamená boj s patogénmi, a preto je potrebné zásobiť ho energiou, zbytočne sa nevysiľovať a dostatočne piť. Najmä pri krátkodobých ochoreniach príjem energie znižovať neodporúčam, naopak sa zamerajte na výber kvalitných potravín s obsahom bielkovín, zdraviu prospešných tukov, vitamínu D, vitamínu C alebo protizápalových látok.
