Podvýživa: akým spôsobom narúša fungovanie organizmu a ako jej predchádzať?

• Podvýživa je závažný stav, kedy sa telu nedostáva dostatok živín na zabezpečenie jeho normálneho fungovania.
• Riziko podvýživy je zvýšené u seniorov, športovcov alebo osôb trpiacich chronickým ochorením či poruchou príjmu potravy – postihnúť však môže kohokoľvek.
• Najlepším spôsobom, ako podvýžive predchádzať, je mať potrebné znalosti na optimálnu kompenzáciu vášho energetického výdaja.

Podvýživa, alebo aj malnutrícia, označuje patologický stav spôsobený nedostatočným príjmom živín. Podvýživa môže byť akútna, subakútna alebo chronická, a môže sa rozvinúť v nadväznosti na iné ochorenie, napr. poruchy pri vstrebávaní alebo využívaní živín (sekundárna podvýživa), alebo tiež nezávisle na ňom (primárna podvýživa).

Formy podvýživy

Malnutrícia môže byť ďalej delená na:

• energetickú (marazmus): predstavuje nedostatočný príjem celkovej energie, jedinec je znateľne vychudnutý, dochádza k úbytku telesnej hmotnosti a tukového tkaniva, netvoria sa opuchy,
• proteínovú (kwashiorkor): predstavuje nedostatočný príjem bielkovín pri normálnom príjme energie a ďalších živín, ide o typ „stresového hladovania“, typický je tiež vznik opuchov – telesná hmotnosť a ani množstvo tuku však nemusia byť znížené,
• proteínovo‑energetickú: kombinácia oboch vyššie spomínaných foriem.

Ako podvýživu spoznať?

Podvýživu môže sprevádzať mnoho symptómov a okrem individuálnych vlastností každého jedinca bude záležať aj na dobe trvania podvýživy, jej závažnosti a na tom, či je sprevádzaná ďalším ochorením. Ďalej môže hrať úlohu to, či ide o stresovú podvýživu (proteínovú), alebo či je prítomná porucha príjmu potravy alebo narušené výživové správanie. Vo všeobecnosti sa pri hodnotení podvýživy posudzujú tieto skupiny parametrov:

Antropometrické údaje

Antropometrické vyšetrenie sa zameriava najmä na telesnú hmotnosť, hodnotu BMI, množstvo telesného tuku či telesné obvody – v praxi sa najčastejšie využíva obvod paže.

• Telesná hmotnosť (TH) – pri telesnej hmotnosti je dôležitá najmä rýchlosť a veľkosť straty za určité obdobie. Za významné straty telesnej hmotnosti, ktorým je potrebné venovať pozornosť, sa považuje strata 5 % TH za mesiac, 7,5 % za 3 mesiace alebo > 10 % za 6 mesiacov.
• BMI – podvýživa je prítomná pri hodnote BMI < 18,5.
• Množstvo telesného tuku – za normálne hodnoty množstva telesného tuku sa považuje 8 – 20 % pre mužov a 18 – 30 % pre ženy. Tzv. esenciálny tuk, ktorý je nevyhnutný pre normálne fungovanie organizmu, je u mužov na hranici 3 %, u žien na 12 %.
• Obvod paže – obvod paže hodnotí množstvo svaloviny na končatine. U mužov sú za prejav ťažkej podvýživy považované hodnoty nižšie ako 19,5 cm, u žien 15,5 cm. U mladých jedincov bez chronického ochorenia môže byť tento parameter veľmi variabilný a v praxi sa využíva skôr pri hodnotení výživového stavu seniorov.

Treba tiež myslieť na to, že u každého pacienta je nutné pozerať na jednotlivé hodnoty individuálne, napr. malnutrícia sa môže vyskytnúť aj u obézneho človeka, ktorý má hodnoty telesnej hmotnosti, BMI, telesné obvody i množstvo tuku nadpriemerné. Skryto však môže dochádzať k vyššie spomínanej proteínovej podvýžive charakterizovanej stratou svalovej hmoty a stresovou reakciou organizmu.

Ako už bolo tiež spomenuté, skreslenie výsledkov sa môže objaviť aj napr. pri meraní telesných obvodov u športovcov s vyšším množstvom svalovej hmoty – normálne alebo dokonca nadpriemerné hodnoty nemôžu zaručiť neprítomnosť problému s podvýživou, ktorý by sa mohol prejaviť až za dlhšie časové obdobie. Parametre je preto vhodné sledovať priebežne.

Biochemické indikátory

Pri hodnotení nutričného stavu hrajú úlohu najmä parametre odrážajúce metabolizmus bielkovín, a to najmä pri stresových reakciách (choroba, nedostatok bielkovín…). Kľúčovou vlastnosťou týchto markerov je najmä ich biologický polčas (odkazujúci na rýchlosť rozpadu týchto proteínov). S pomocou týchto údajov môžu zdravotníci ľahšie určiť dobu trvania podvýživy alebo kontrolovať reakciu pacienta na liečebné metódy.

• Albumín – biologický polčas je približne 18 dní, využíva sa preto na hodnotenie výživového stavu za dlhšie časové obdobie. Za znížené hodnoty sa považuje < 3 g/dl, za ťažkú malnutríciu < 2,4 g/dl.
• Prealbumín – biologický polčas je cca 2 – 4 dni, hodí sa preto na priebežné monitorovanie nutričného stavu a terapeutických postupov v krátkom časovom úseku. Znížená hodnota prealbumínu sa najčastejšie spomína ako &lt; 10 mg/dl.
• Retinol‑binding proteín – má veľmi krátky biologický polčas, asi 12 hodín. V praxi sa však príliš často nevyužíva, pretože ide o nákladné vyšetrenie, ktoré je navyše ovplyvnené množstvom vitamínu A v organizme.
• Transferrín – možno ho využiť na monitoring schopnosti syntézy proteínov organizmom.

Stravovacie návyky

Stravovacie návyky a príjem stravy môžu byť posúdené cez vyhodnotenie záznamu stravy alebo porovnaním s „normálnym“ príjmom pred ochorením či vedomou zmenou v jedálničku. Pri hodnotení je potrebné sa zamerať najmä na potraviny:

• s obsahom kvalitných bielkovín (mäso, vajcia, mliečne produkty, strukoviny v kombinácii s obilninami),
• vitamínov a minerálnych látok (ovocie a zelenina),
• tukov ako zdrojov energie aj omega‑3 mastných kyselín (tučné ryby, orechy, semená),
• vlákniny (celozrnné obilniny, ovocie, zelenina).

Hodnotí sa tiež celkové zloženie jedálnička a stravovacie zvyklosti, ako frekvencia jedál, spôsob stolovania, prítomnosť narušených stravovacích návykov (pocity viny, strach z jedla, vracanie po jedle atď.)

Ďalšie rizikové faktory

Je vhodné myslieť aj na ďalšie faktory, ktoré môžu podvýživu v budúcnosti ďalej prehlbovať a sťažovať jej liečbu. Sú to napr. patológie v ústnej dutine, poruchy prehĺtania, poruchy vstrebávania živín, prítomnosť poruchy príjmu potravy alebo ďalšie tráviace ťažkosti.

Aké môžu byť príčiny podvýživy?

Malnutrícia môže mať mnoho príčin. Z fyziologického hľadiska ide o tri základné faktory alebo ich kombináciu:

1. Nedostatočný príjem živín
2. Zvýšené straty živín
3. Zvýšené metabolické nároky

V bežnom živote môže byť výpočet týchto príčin ešte širší – za nedostatočným príjmom živín môže stáť napr. prítomnosť ochorenia, ktoré bráni normálnemu vstrebávaniu alebo využitiu živín v tele alebo cielené obmedzenie príjmu energie, ktoré môže, ale nemusí, byť sprevádzané poruchou príjmu potravy. Dôvodom môže byť aj prostý nedostatok vedomostí o výžive, keď ľudia jednoducho nevedia, že ich telo potrebuje na normálne fungovanie určité množstvo energie, makro i mikronutrientov.

Samostatnou kapitolou je tzv. relatívna energetická nedostatočnosť v športe (RED‑S), ktorá sa rozvíja u športovcov, ktorí majú vysoký výdaj energie, ale tieto energetické straty adekvátne nehradia optimálny príjmom stravy. Riziko rozvoja tohto stavu je vysoké najmä u športovcov na vyššej úrovni – na prvý pohľad sa totiž môže zdať, že jedia normálne a dostatočne, vzhľadom na náročnosť tréningu to tak však byť nemusí. Okrem nedostatočných vedomostí tu opäť môže hrať úlohu prítomnosť poruchy príjmu potravy, keď športovec svoj energetický príjem znižuje zámerne – napríklad za účelom vyššej štíhlosti, zaradenia do nižšej hmotnosti kategórie na súťaži atď. Ak chcete o RED‑S zistiť viac, môžete si prečítať článok Tvrdo makáš a málo ješ? Relatívna energetická nedostatočnosť a jej dopady na zdravie.

Aké sú riziká podvýživy?

1. Poruchy hormonálnych funkcií

Príliš nízky príjem energie narúša hormonálne dráhy mnohých telesných systémov. Ako jeden z prvých je väčšinou zasiahnutý reprodukčný systém, čo sa prejavuje poruchami menštruácie u žien, znížením libida u mužov a prípadnými problémami s plodnosťou u oboch pohlaví. Negatívne je ovplyvnená aj dráha hormónov štítnej žľazy, rastového hormónu alebo stresových hormónov.

2. Vyššie riziko osteoporózy

Nízky príjem energie má negatívny vplyv aj na kostné zdravie. Zmeny v hormonálnom prostredí totiž podporujú degradáciu kostného tkaniva a neposkytujú optimálne prostredie pre jeho obnovu. Na tomto procese sa podieľa aj fakt, že nízky objem stravy neposkytuje dostatočné množstvo živín, ktoré sú nevyhnutné na udržanie normálneho stavu kostného tkaniva – bielkovín, vápnika, vitamínu D alebo fosforu.

3. Zhoršenie kvality kože, vypadávanie vlasov a lámanie nechtov

Kožné bunky a ich deriváty (vlasy, nechty…) potrebujú pre svoju proliferáciu špecifické látky, ako bielkoviny, esenciálne mastné kyseliny, vitamíny skupiny B, vitamín C, vitamíny A a E, zinok, železo alebo selén. Pri ich nedostatku v dôsledku podvýživy tak môže dochádzať k negatívnym zmenám v týchto oblastiach, čo sa prejavuje suchosťou kože, kožnými léziami alebo zvýšeným vypadávaním vlasov a lámavosťou nechtov.

4. Poruchy imunity

Poruchy imunitnej funkcie pri podvýžive súvisia so zníženou mierou syntézy niektorých kľúčových látok, ako napr. lymfocytov radu T a B. Pokles bol v niektorých štúdiách pozorovaný aj v miere uvoľňovania niektorých zápalových markerov, ktoré sú podstatou obrannej reakcie organizmu. Ďalším problémom môže byť opäť fakt, že v strave chýbajú dôležité nutrienty, ako napr. bielkoviny, vitamín C, vitamín D, zinok alebo selén.

5. Vyššie riziko rozvoja zdravotných komplikácií

Podvýživa je obzvlášť riziková v prípade, keď trpíte ďalším ochorením alebo sa zotavujete zo zranenia či operácie. Telo totiž v tejto fáze potrebuje veľké množstvo energie na regeneráciu a obnovenie celistvosti tkanív.

U seniorov alebo napr. onkologicky chorých osôb môže množstvo a kvalita prijímanej stravy doslova rozhodnúť o (ne)úspešnosti terapie – v prípade podvýživy a straty svalovej hmoty pacient nemusí byť schopný zvládnuť náročnú liečbu a spolu s pridruženými poruchami imunitných funkcií môže aj na prvý pohľad nezávažný problém skončiť fatálne.

Ako podvýžive predchádzať?

Či už chcete mať svoje stravovanie pod kontrolou na udržanie celkového zdravia, alebo práve prechádzate akútnym či chronickým ochorením, ste aktívny športovec alebo cítite, že vnímanie vášho tela by mohlo byť narušené, kľúčovým faktorom bude v tomto prípade znalosť faktu, že vaše telo potrebuje dostatok energie a živín, aby mohlo správne fungovať. Prvý krok by mal spočívať v získaní nových vedomostí – snažte sa zistiť, koľko energie denne vydáte na šport a bežné činnosti. Ako sa v tejto oblasti lepšie orientovať, vám poradí článok Chcete chudnúť, naberať svaly alebo len zdravšie jesť? Spočítajte si makrá s ohľadom na svoj cieľ

V prípade ochorenia sa zamerajte na to, ktoré živiny sú pre vás najdôležitejšie a koľko energie vaše telo „stojí“ proces uzdravenia. Informácie môžete čerpať z evidencie‑based článkov alebo štúdií. Vyhľadať môžete aj nutričného terapeuta – v tomto prípade si však naozaj overte, že má vysokoškolské vzdelanie, a je tak oprávnený pracovať nielen so zdravými osobami, ale má znalosti aj v rámci špecifických ochorení.

• Aký je rozdiel medzi nutričným terapeutom a výživovým poradcom? Dozviete sa v článku Nutričný terapeut vs. výživový poradca. Kto je kto a kde ich nájsť?

Pomoc odborníka vyhľadajte aj v prípade narušeného výživového správania alebo poruchy príjmu potravy. Včasným začatím liečby totiž môžete predchádzať závažným zdravotným dôsledkom, ktoré nedostatočný príjem stravy prináša. Pomôcť vám môže nutričný terapeut, psychológ alebo psychiater.

Čo si z toho odniesť?

Podvýživu nie je dobré brať na ľahkú váhu, pretože môže zásadným spôsobom zasiahnuť do základných životných funkcií. U chronicky chorých podvýživa napr. znižuje šancu na úspešné zvládnutie liečby. Na nedostatočnú kompenzáciu svojich energetických potrieb by si mali dávať pozor aj športovci, a to aj v prípade, že majú dojem, že sa stravujú dostatočne. Ich potreby totiž môžu byť mnohonásobne zvýšené.

V prevencii podvýživy budú hrať kľúčovú úlohu znalosti o dôležitosti príjmu optimálneho množstva a zloženia stravy a v neposlednom rade aj proces vzdelávania sa v takých oblastiach, ktoré sa týkajú vašich individuálnych potrieb. Pokiaľ máte dojem, že by sa vás mohla podvýživa týkať, vyhľadajte pomoc nutričného terapeuta. V prípade narušeného výživového správania bude veľmi podporná aj pomoc psychológa alebo psychiatra.