- S poruchami duševného zdravia sa v období po pôrode stretáva až 85 % žien.
- Závažné formy psychických porúch s nutnosťou užívania liečiv či dokonca hospitalizáciou sa prejavia približne u 10‑15 % z nich.
- Popôrodné depresie sa môžu týkať aj mužov.
Obdobie po pôrode, ale aj samotný pôrod a tehotenstvo predstavujú pre ženu (a jej najbližších) veľkú fyzickú aj psychickú záťaž. Je tak pochopiteľné, že v reakcii na tieto udalosti môže po pôrode dôjsť k viac či menej závažnej duševnej nestabilite, depresii či dokonca psychóze – a ako môžete vidieť z vyššie spomenutých štatistík, nejde o nič neobvyklé. Čím sa teda tieto možné psychické poruchy vyznačujú a aké sú možnosti liečby?
Psychické poruchy spojené s obdobím po pôrode
Psychické poruchy v popôrodnom období zahŕňajú celkom tri stavy – popôrodnú „blues“, samotnú popôrodnú depresiu a laktačnú psychózu. Miera ich závažnosti i typické charakteristiky sú vysvetlené ďalej v texte. Napriek tomu, že spoločnosť má dodnes tendencie závažnosť a incidenciu týchto stavov podceňovať, popôrodné psychické poruchy môžu negatívne ovplyvniť, či dokonca ohroziť život matky i dieťaťa. Najčastejšie sa tieto stavy nastupujú 3 – 5. deň po pôrode, môžu sa však samozrejme vyskytnúť rozdiely v závislosti od vonkajších okolností.
Typy duševných ťažkostí spojené s obdobím po pôrode
Popôrodná depresia sa často laicky používa na označenie všetkých psychických porúch spojených s popôrodným obdobím, ide však iba o jednu formu z troch možných stavov:
1. Popôrodné „blues“
Prvá a najmenej závažná forma, pri ktorej negatívne emócie dosahujú nižšiu intenzitu a spontánne odznejú do dvoch týždňov po pôrode. Vyskytuje sa zhruba u 50 – 85 % čerstvých matiek. Ide väčšinou o zmeny nálad, plačlivosť, podráždenosť alebo ľahšiu mieru úzkosti.
Vzhľadom na vysoký výskyt ho odborníci navrhujú považovať za úplne bežný stav spojený s popôrodným obdobím. Liečba blues väčšinou nevyžaduje odbornú pomoc, matka je spravidla schopná vyrovnať sa s týmto stavom vďaka podpore blízkeho okolia a vedomiu, že ide o normálny a častý jav.
2. Popôrodná depresia
Ide o vážnejšiu formu psychických ťažkostí spojených s popôrodným obdobím, ktorá sa najčastejšie prejavuje v prvých 2– 3 mesiacoch po pôrode. Aj tu sa samozrejme môže doba trvania zásadne líšiť. Niektoré matky pociťujú symptómy už počas tehotenstva. Treba si uvedomiť, že v tomto prípade už ide o závažné psychické ochorenie, ktoré poskytuje veľké nebezpečenstvo samo o sebe – čo potom v neznámej a náročnej situácii, keď je na matku úplne odkázaný ďalší život.
Medzi najčastejšie prejavy patria závažné formy úzkosti alebo panické záchvaty, vyskytnúť sa môžu aj vtieravé myšlienky týkajúce sa ublíženia sebe či dieťaťu, alebo dokonca samovražedné sklony. Spolu s týmito špecifickými symptómami sa samozrejme objavujú aj príznaky typické pre depresiu ako takú, teda beznádej, smútok, podráždenosť, vyčerpanie, únava, strata záujmu, pocity viny a pod. Vzhľadom na to, o aký závažný stav ide, je vždy nevyhnutné vyhľadať pomoc odborníka (praktický lekár, psychiater, psychológ), ktorý vás prípadne odkáže k ďalším povereným osobám.
3. Popôrodná (laktačná) psychóza
Ide jednoznačne o najzávažnejšiu formu. Vyskytuje sa cca u 1‑2 žien z 1000 a prebieha väčšinou bezprostredne do 48 – 72 hodín po pôrode, pričom vrchol táto porucha dosahuje počas prvých dvoch týždňov po pôrode. Typické sú znížená potreba spánku alebo rýchlo sa striedajúce epizódy povznesené, až manické, a naopak depresívne nálady. Výrazný je tiež nepokoj a podráždenosť a u matky sa v plnej sile rozvíja psychóza. Liečba spravidla vyžaduje hospitalizáciu a následky pri zanedbaní tohto stavu môžu byť vskutku tragické – výnimkou nie sú prípady samovraždy matky ani fatálne ublíženie novorodencovi.
Popôrodné psychické problémy u mužov
Aj u mužov sa môžu v období po pôrode vyskytnúť symptómy duševnej poruchy, štatistiky odhadujú incidenciu cca na 8 – 10 %, pravdepodobnejší je výskyt u mužov s prvým dieťaťom. Rovnako ako u žien, môžu mať tieto ťažkosti rôznu závažnosť, a od nej sa odvíja aj terapia. Dôležité je však vedieť, že sa tento problém týka aj opačného pohlavia.
Príčiny popôrodných psychických ťažkostí
Tehotenstvo a pôrod predstavuje pre ženu záťaž po fyzickej aj duševnej stránke. Hoci nemožno presne určiť príčinu rozvoja popôrodných psychických ťažkostí, podiel na týchto stavoch má pravdepodobne prudký pokles hormónov estrogénu a progesterónu, ktoré sa v priebehu tehotenstva v tele vyskytovali vo vyšších hladinách. Počas niekoľkých hodín po pôrode ich koncentrácia klesá, čo môže prispieť k rozvoju psychických porúch. Ďalšími potenciálne rizikovými faktormi môžu byť porucha funkcie štítnej žľazy, pridružené iné ochorenia alebo spánková deprivácia.
Ďalším významným faktorom sú emocionálne stresory, o ktoré v priebehu tehotenstva a pôrodu skutočne nie je núdza. Ak sa navyše pridajú komplikácie vo vzťahu, finančné problémy alebo napríklad smrť blízkeho človeka v nedávnej dobe, môže ľahko dôjsť k presiahnutiu takej miery stresu, ktorý je žena schopná zvládnuť. Pravdepodobnosť tiež stúpa s prítomnosťou už skôr diagnostikovaného psychického ochorenia.
Aké sú možnosti terapie?
Terapia duševných ochorení v období po pôrode sa líši podľa závažnosti, pridružených ochorení, príčiny vzniku atď. Pokiaľ symptómy typické pre tieto poruchy pociťujete, vždy vyhľadajte pomoc odborníka, ktorý určí, či váš stav vyžaduje lekársku starostlivosť, prípadne vám odporučí vhodné lieky alebo iný postup.
Pri ľahkých formách popôrodného „blues“ je pre matku väčšinou kľúčová podpora a pomoc blízkej rodiny spoločne s vedomím, že ide o normálny stav a rozhodne nie je v tejto situácii sama. V závislosti od svojich možností, veku dieťaťa, frekvencii dojčenia a pod., potom môžu duševnú pohodu podporiť najmä základné prvky sebastarostlivosti, odpočinku, vyváženého jedálnička, dostatočného spánku, psychoterapie alebo podpornej skupiny. Podmienky pre tieto odporúčania sa však môžu u jednotlivých žien veľmi líšiť, a je preto nevyhnutné počítať s potrebou istej flexibility.
Pri závažnejších formách popôrodnej depresie a psychózy väčšinou vstupujú do hry aj lieky. Najčastejšie ide o antidepresíva, v niektorých prípadoch môže byť nasadená aj hormonálna terapia. Vhodné prípravky vám odporučí iba kvalifikovaný odborník a aj z tohto dôvodu je nevyhnutná návšteva lekára. Ako najúčinnejšia terapia sa pri týchto závažnejších stavoch ukázala kombinácia liečiv a vyššie spomínaných prvkov sebastarostlivosti a zdravého životného štýlu. Laktačnú psychózu je vzhľadom na alarmujúcu závažnosť často nutné riešiť hospitalizáciou.
5 jednoduchých tipov, ktoré môžu poskytnúť úľavu
Správny životný štýl a sebastarostlivosť sú preukázanými metódami, ako podporiť svoje duševné zdravie aj v období po pôrode. Pri ľahších formách komplikácií môže ísť o dostačujúcu formu terapie, pri závažnejších prípadoch je potrebná kombinácia s vhodnými liečivami.
Nasledujúce tipy berte skôr ako záchytné body, pretože vzhľadom na vývoj a meniace sa potreby dieťaťa nemusíte mať vždy možnosť svoj cieľ dosiahnuť. Je nadmieru zrejmé, že štruktúra vášho dňa sa bude líšiť počas šestonedelia a po ňom, ďalším faktorom môže byť napr. to, či sa o dieťa môže čiastočne postarať aj partner či starí rodičia, aký má dieťa nočný režim atď. Začnite teda postupne a zbytočne sa s naplnením týchto odporúčaní nestresujte – ak niečo nemôžete dosiahnuť teraz, neskôr sa vám to v nejakej miere určite podarí.
1. Čo je s vami zle? Vôbec nič!
Obrovskou úľavou vám môže byť už fakt, že s podobnými stavmi po pôrode sa stretáva prevažná väčšina žien, a nejde teda o nič raritné ani patologické. Ani pokiaľ k svojmu dieťaťu úplne okamžite úplne nepriľnete, neznamená to nič zlé. Uvedomte si, že vaša fyzická a psychická záťaž bola posledné mesiace naozaj enormná a priebežne sa uisťujte v tom, že robíte všetko správne.
2. Nebojte sa požiadať o pomoc/podporu
Aj pri miernych duševných ťažkostiach navštívte v čase po pôrode odborníka. Včasné zachytenie problému totiž môže zabrániť rozvoju závažnejších foriem. Aj v prípade, že nebudete musieť popri terapii užívať medikamenty, vám môže výrazne pomôcť pravidelná psychoterapia alebo návšteva podporných skupín. O „pomoc“ sa nebojte požiadať ani rodičov, skúsenejších známych a samozrejme partnera.
3. Vráťte sa k pohybu
Vzhľadom na predchádzajúcu (aj terajšiu) záťaž organizmu treba po pôrode začať s pohybom postupne, ideálne v spojení s lekárom či fyzioterapeutom. Odporúčaná miera, intenzita i typ pohybu sa totiž budú líšiť podľa typu a náročnosti pôrodu, vašich predchádzajúcich skúseností s cvičením, pridružených ochorení atď. Prechádzka (časom aj ďalšie druhy pohybu) na čerstvom vzduchu vám ale urobí dobre po fyzickej aj duševnej stránke.
4. Dbajte na jedálniček
Dostatočný príjem energie a vyvážená strava sú v období po pôrode veľmi dôležitými faktormi. Kvalita vašej stravy sa bude premietať do hojenia rán, kvality materského mlieka a tiež fyzického aj duševného stavu. Okrem dostatočného príjmu bielkovín, komplexných sacharidov a zdraviu prospešných tukov výskum v tejto fáze života zdôrazňuje pozitívny efekt omega‑3 mastných kyselín – a to ako v súvislosti s fyzickým zdravím, tak práve aj popôrodnými depresiami.
5. Snažte sa nájsť si čas pre seba
Už teraz možno tušíte, že v niektorých dňoch, a možno aj fázach vývoja dieťaťa, bude toto odporúčanie čistou utópiou. Pokiaľ to však bude možné, zaraďte čokoľvek, čo vám dovolí na chvíľu si vydýchnuť a „vypnúť“. Či už je to káva na balkóne, masáž alebo čítanie knihy – pocity viny za „neproduktivitu“ v tomto prípade naozaj hoďte za hlavu, pretože na pár chvíľ zameraných na sebastarostlivosť máte rozhodne právo.
Čo si z toho odniesť?
Obdobie po pôrode je veľmi náročnou fázou, do ktorej si žena navyše spravidla prenáša ešte aj fyzickú aj emocionálnu záťaž z obdobia tehotenstva a samotného pôrodu. Duševné poruchy nie sú v popôrodnom čase ničím výnimočným a ich závažnosť a intenzita sa môže veľmi líšiť. Vzhľadom na možné riziká vyplývajúce napr. z laktačnej psychózy je dôležité vždy vyhľadať odborníka, a to aj v ľahších prípadoch, aby sa vylúčil neskorší rozvoj ochorenia.
Efektívnymi metódami terapie sú najmä podpora zo strany blízkych, zdravý životný štýl, vyvážený jedálniček, prvky sebastarostlivosti alebo psychoterapie. Pri závažnejších formách je často na mieste pridať liečbu medikamentami. Spomínané formy terapie je samozrejme potrebné vždy prispôsobiť aktuálnej situácii súvisiacej s vývojom dieťaťa, možnou pomocou okolia atď.
