Prvé nájdené hudobné nástroje boli používané už pred 40 000 rokmi.
Vplyv hudby na človeka je štúdiami potvrdený ako na úrovni individuálnej, tak aj kolektívnej.
Rozsiahla vedecká práca potvrdila, že počúvanie hudby pri cvičení skutočne zvyšuje výkonnosť.
Na území dnešného Nemecka bola v roku 2009 nájdená jaskyňa, v ktorej archeológovia našli okrem iného kostenú flautu, ktorej vek odhadujú na cca 40 000 rokov – z čoho vyplýva, že hudba sprevádza ľudstvo už naozaj veľmi, veľmi dlho. Výsledky vedeckých štúdií naznačujú, že hudba človeka ovplyvňuje mnohými spôsobmi – v oblasti relaxácie, koncentrácie, duševného zdravia, fyzického zdravia alebo aj športovej výkonnosti.
Neopomenuteľný je aj sociálny kontext hudby – jednoducho vytvára pocit súdržnosti a prepojenia a má dôležitú úlohu pri nadväzovaní vzťahov, spoločenských akciách alebo dokonca aj na úrovni štátnej správy (štátna hymna, ľudové piesne, fandenie na športových podujatiach, skandovanie, uspávanky a pod.).
Aké benefity vám môže počúvanie hudby priniesť?
1. Zlepšuje sústredenie
Lekári z inštitútu Johns Hopkins na základe sledovania aktivity mozgu na magnetickej rezonancii zistili, že počúvanie hudby dokáže stimulovať mozog a napomáhať lepšej koncentrácii a učeniu. Treba však dbať aj na výber žánru – vhodné sú najmä inštrumentálne skladby, zvuky prírody, relaxačná alebo klasická hudba. Naopak, piesne s textom môžu na niektoré osoby pôsobiť skôr rušivo.
2. Pomáha zlepšiť pamäť a spomaliť kognitívny úpadok u ľudí s demenciou
V nedávnej štúdii vedci zistili, že účastníci v skupine počúvajúcej hudbu dosiahli lepšie výsledky pri schopnosti zapamätania si pojmov alebo rýchlosti jednoduchých pracovných úkonov. Hudba však zohráva dôležitú úlohu aj u starších osôb – konkrétne pacientov s demenciou. Nemôže síce zvrátiť stratu pamäti, ale ukazuje sa, že má schopnosť spomaliť kognitívny úpadok a pomôcť lepšie si zapamätať epizódy svojho života.
3. Pomáha pri pocitoch úzkosti a depresii
Štúdie ukazujú, že počúvanie hudby vám môže pomôcť uvoľniť sa v situáciách, keď pociťujete úzkosť a zdá sa, že toto tvrdenie platí obzvlášť pre pokojnú inštrumentálnu hudbu so zvukmi prírody. Vo vplyve hudby na hladinu kortizolu (stresový hormón) sa však vedecká práca rozchádza – nedávna štúdia posudzujúca rôzne ukazovatele stresu však potvrdila, že vďaka počúvaniu relaxačnej hudby po stresovej udalosti sa z nej môžete rýchlejšie „otriasť“. Ako prevencia však prílišný efekt nemala.
Pri znížení prejavov depresie sa ukázala byť účinná najmä klasická hudba v kombinácii s jazzom, rada by som však poznamenala, že terapia prebiehala opakovane a pod vedením certifikovaných muzikoterapeutov.
4. Môže pomôcť zlepšiť stav vášho srdca a ciev
Iste už sa vám niekedy stalo, že keď vám začala hrať do uší vaša obľúbená „pecka“, nemohli ste sa zrazu udržať v pokoji. Stáva sa to najmä u pesničiek s vyšším tempom (vyšším počtom BPM (viď ďalej)), a práve toto poskakovanie, vlnenie a zvíjanie je tým, čo priaznivo pôsobí na váš cievny systém . Zo štúdií navyše vyplýva, že tempo počúvanej hudby ovplyvňuje vašu srdcovú a dychovú frekvenciu, alebo dokonca krvný tlak.
5. Zmierňuje vnímanie bolesti
Meta‑analýza z roku 2016 potvrdila, že hudba pomáha pacientom v zdravotníckych zariadeniach lepšie zvládať akútnu aj chronickú bolesť (terapia však prebiehala pod vedením certifikovaných muzikoterapeutov). Mechanizmus účinkov stále nie je úplne objasnený, vedci sa však prikláňajú k teórii, že počúvanie hudby vedie k uvoľneniu opioidov v mozgu a tým tlmí vnímanie bolesti.
Hudba má čo ponúknuť aj po stránke fyzického výkonu
Rozsiahla prehľadová práca z roku 2020 skutočne potvrdila, že počúvanie hudby pri cvičení zlepšuje náladu, znižuje mieru únavy aj pociťovanú námahu – skrátka vám pomáha športovať efektívnejšie.
Podľa čoho sa ale určuje, aký typ a tempo hudby vám „sadne“? Rozhodujúce sú tzv. údery za minútu – BPM – beats per minute. Čím vyšší počet BPM, tým vyššie tempo hudby a tým viac budú práve tieto piesne pasovať k intenzívnejšiemu tréningu. Napr. pre bežcov, kde je ideálny počet krokov za minútu nad 160, sa bude hodiť hudba s BPM 160 – 180. Na internete/Spotify si dokonca môžete ľahko vyhľadať celé playlisty zakladajúce sa na tomto tempe.
Pre sálové lekcie bude ideálna hudba s BPM okolo 130 – 170, pre power jogu alebo pilates 100 – 175 BPM. Pri kardiu sa potom môžete pohybovať v rozmedzí cca 130 – 190, v závislosti od intenzity a náročnosti tréningu. Pri silovom tréningu sa optimum pohybuje okolo 130 – 140 BPM, tu je však situácia o niečo zložitejšia – niekomu vyhovujú skôr obľúbené „pecky“ bez ohľadu na tempo a niekoho môže počúvanie hudby pri technicky náročných cvičiach naopak aj rušiť. Vždy teda budú rozhodovať hlavne vaše pocity. Pokiaľ vás téma výberu hudby zaujíma podrobnejšie, pozrite sa na náš článok Počúvanie hudby na tréningu je skoro ako legálny doping. Ako nájsť ideálny playlist podľa typu aktivity?
Čo si z toho odniesť?
Hudba na človeka pôsobí po mnohých stránkach – pomáha zlepšiť koncentráciu a pamäť, znižuje prejavy úzkosti a depresie, znižuje vnímanie bolesti a pozitívne pôsobí napríklad aj na zdravie srdca a ciev. Pri športovaní potom zlepšuje náladu, zmierňuje pocit vnímanej námahy i únavy, a pomáha podať na tréningu lepší výkon. Pre výber tej správnej hudby je potom kľúčové vyberať podľa BPM, ale aj osobných preferencií a intenzity tréningu.