- Syndróm vyhorenia ohrozuje najmä osoby s vysokým pracovným zaťažením, postihnúť však môže kohokoľvek
Okrem emočného a fyzického vyčerpania môže vyhorenie znamenať aj sociálnu izoláciu, úzkosti alebo samovražedné myšlienky
Liečba a prevencia syndrómu vyhorenia si vyžadujú komplexný prístup – ponúkajú však aj priestor na prehodnotenie svojich priorít a potrieb
Čo je syndróm vyhorenia a u koho sa môže rozvinúť?
Vyhorenie si môžete predstaviť ako stav chronického stresu, ktorý už ale dosiahol takú úroveň, že vás obmedzuje na osobnej, profesijnej i sociálnej rovine – doslova už nie ste schopní normálne fungovať. Okrem emocionálneho a fyzického vyčerpania sa často pridávajú aj pocity menejcennosti a vyhýbanie sa všetkým sociálnym kontaktom.
Ohrození sú najmä ľudia s vysokým pracovným zaťažením – lekári, zdravotnícki pracovníci, právnici, či pedagógovia. Syndróm vyhorenia sa však môže rozvinúť u kohokoľvek. Podrobnejší zoznam rizikových profesií nájdete v tejto publikácii Štátneho zdravotného ústavu.
Podľa čoho zistiť, že ste na pokraji vyhorenia?
Syndróm vyhorenia prichádza plazivo a spravidla vám dopredu dáva znamenie, že niečo nie je v poriadku. Bohužiaľ, tieto signály sú vzhľadom na požiadavky dnešnej doby často prehliadané, takže v mnohých prípadoch potom vyhorenie udrie v plnej paráde. Medzi najtypickejšie príznaky patria:
chronická únava,
nespavosť,
zhoršená koncentrácia,
telesné príznaky (búšenie srdca, závraty, bolesti hlavy, zažívacie ťažkosti),
zvýšená náchylnosť na ochorenie,
strata chuti do jedla,
podráždenosť,
úzkosť,
pocity beznádeje,
izolácia od sociálnych kontaktov.
obrázok z istockhoto.com
Čo robiť, keď vyhorenie udrie?
1. Vyhľadajte pomoc
Vyhľadanie pomoci je vo zvládnutí vyhorenia kľúčovým krokom. Keďže sa s týmto problémom často spájajú pocity úzkosti, depresie alebo dokonca aj samovražedné myšlienky, rozhodne odporúčam poradiť sa s psychoterapeutom či lekárom. Kvalifikovaný odborník vám pomôže pozrieť sa na veci z iného uhla a efektívnejšie odhaliť príčinu problémov. Prevedie vás navyše aj ďalšími krokmi, ktoré sú nevyhnutné nielen na zvládnutie aktuálneho stavu vyhorenia, ale aj na prevenciu jeho návratu.
Starostlivosť o duševnú pohodu našťastie prestáva byť v poslednej dobe tabu a záujem o tieto služby prudko stúpa. Ako terapia prebieha a aké výhody vám môže priniesť? Prečítajte si v našom ďalšom článku.
2. Nájdite zdroj problémov
Pokiaľ chcete určité veci zmeniť, potrebujete v prvom rade identifikovať problémové oblasti. K syndrómu vyhorenia často vedie stres na pracovisku alebo v škole, jeho zdrojom však môže byť aj osobný život, vzťahy alebo napríklad ochorenie. Skúste si preto všetky tieto kategórie prejsť a nájsť bod, pri ktorom vás budú najsilnejšie napĺňať dané nepríjemné pocity.
Ľahko sa tiež môže stať, že hoci v jednotlivých smeroch by boli problémy nejakým spôsobom zvládnuteľné, v jednej chvíli sa toho na vás zosype skrátka toľko, že dôjde k preťaženiu.
3. Identifikujte zmeny, ktoré môžete urobiť hneď
Keď sa vám podarí nájsť zdroj problému, zamyslite sa nad tým, aké zmeny by ste mohli v tejto oblasti urobiť. Pracujete na svojich projektoch a ešte aj pomáhate s úlohami kolegovi, pretože vám povedal, že vy to predsa robíte dlhšie ako on, tak to zvládnete najlepšie? Tak pozor – ani váš zdroj energie nie je nevyčerpateľný. Ochota pomôcť ostatným je skvelá a chvályhodná vec, nesmie však prevyšovať vaše možnosti. Nesnažte sa zapáčiť a vyhovieť všetkým – práve z toho potom často pramenia prehnané nároky a zbesilé tempo, ktoré vás vo finále bude stáť naozaj veľa.
Kolegovi preto v pokoji vysvetlite, že máte vlastné úlohy, za ktoré ste zodpovední – ak ich zvládnete a zostane vám čas, radi mu pomôžete. V opačnom prípade však nemôže nič robiť.
4. Neobviňujte sa
Nalejme si čistého vína – takmer všetky oblasti života sú v dnešnej dobe zamerané na výkon a požiadavky každým dňom stúpajú. Ak sa teda stane, že si v niektorom smere „vylámete zuby“, neobviňujte sa za to. Berte to naopak ako posledné varovanie a možnosť na prehodnotenie svojich priorít a zvládanie každodenných úloh. V práci totiž nikto netuší, čomu ďalšiemu musíte čeliť v iných oblastiach života.
obrázok z gettyimages.com
5. Stanovte si hranice
Stanovenie hraníc je absolútne zásadné ako v riešení aktuálneho vyhorenia, tak aj v jeho prevencii. Uvedomte si, že vaše okolie na vás bude chrliť ďalšie a ďalšie úlohy – predsa ich v pohode zvládate, tak môžete ešte pridať. Je teda na vás, kedy dáte týmto požiadavkám stopku. Vždy samozrejme záleží na type povolania a mnohých ďalších faktoroch a ťažko budete šéfovi vysvetľovať, že dnes sa vám jednoducho nechce, takže nič nebude.
Pokiaľ však napr. pracujete od pondelka do piatku a cez víkend si ešte máte pripravovať materiály na ďalší týždeň, nebude tu zrejme niečo v poriadku. Na vás potom záleží, čo všetko ste tejto činnosti ochotní dať a aké kompromisy môžete vzhľadom na svoju situáciu dosiahnuť.
6. Naučte sa vnímať varovné signály
Ak sa chcete vyvarovať ďalších epizód vyhorenia, je vhodné naučiť sa vnímať signály, ktorými sa vám telo bude snažiť naznačiť, že už ide znova do tuhého. Môžu to byť aj na prvý pohľad nepatrné znaky, ako pálenie záhy, bolesť hlavy, hučanie v ušiach alebo napríklad brnenie prstov. Len čo sa tieto varovania objavia, mali by ste sa pokúsiť trochu zvoľniť.
Ako lepšie pracovať so stresom?
Stres z vášho života pravdepodobne nezmizne – mali by ste sa s ním preto naučiť pracovať. Napätie môžete skúsiť uvoľniť napr. prostredníctvom dychových cvičení, meditácie, prechádzky či napríklad návštevy sauny. S priebežným zvládaním stresu vám pomôže aj mindfulness. Mnohé vám môže priniesť aj pravidelná psychoterapia, s ktorou rozhodne nemusíte skončiť hneď po tom, čo sa dostanete z najhoršieho.
Čo si z toho odniesť?
Syndróm vyhorenia je závažný stav plynúci z chronického stresu, ktorý vás doslova ochromí v každodennom fungovaní. Jeho nástup je pritom pozvoľný – signály, ktoré vyčerpaný organizmus vysiela, sa však často prehliadajú.
V procese terapie a prevencie je dôležité najmä nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc a identifikovať hlavný zdroj problému. Ďalším krokom je stanovenie zmien, ktoré vám pomôžu situáciu zlepšiť a nastavenie pevných hraníc, aby v budúcnosti nedošlo k ďalšiemu preťaženiu. Vhodné je tiež snažiť sa vnímať a pochopiť rôzne varovania, ktorými vám telo naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Lepšie zvládanie stresu môžete podporiť napríklad meditáciou, dychovým cvičením alebo mindfulness – akokoľvek ťažké sa vám to môže zo začiatku zdať, vedzte, že v budúcnosti sa vám táto investícia do seba ešte 100x vráti.