Čas strávený na sociálnych sieťach u dospievajúcich sa od roku 2012 zvyšuje po celom svete. Jednou z krajín, v ktorých je táto aktivita najvyššia, je aj USA, kde sociálne siete využíva priemerne 81 % dospievajúcich (70 % vo veku 13 – 14 rokov, 89 % vo veku 15 – 17 rokov).
Denne ich navštevuje 73 % tínedžerov a predpokladá sa, že v západných krajinách Európy bude tento trend veľmi podobný. Predlžujúca sa doba strávená na týchto sieťach je často spájaná s negatívnym vplyvom na psychický vývoj adolescentov a zvýšenou mierou depresie a pocitov úzkosti. Sú však tieto obvinenia oprávnené?
Čas strávený na sociálnych sieťach sa v priebehu dospievania zvyšuje
Doktorka Coyne s kolegami tento rok v októbri zverejnila 8 rokov trvajúcu štúdiu, ktorá mala za úlohu objasniť, či dlhší čas strávený na sociálnych sieťach naozaj zvyšuje mieru depresie a úzkosti u tínedžerov.
Ako prebiehal výskum s cieľom objasnenia vzťahu doby strávenej na sociálnych sieťach a miery depresie a úzkosti?
- zahrnutých do neho bolo 500 tínedžerov vo veku 13 rokov,
- tí boli sledovaní až do momentu, keď dosiahli 20 rokov,
- každý rok počas 8 rokov vypĺňali štandardizované dotazníky, týkajúce sa času stráveného na sociálnych sieťach a miery depresie a úzkosti,
- túto mieru hodnotili respondenti pomocou číselnej stupnice.
Výskumníci si položili 3 základné otázky:
- Existuje súvislosť medzi časom stráveným na sociálnych sieťach a mierou depresie?
- Existuje súvislosť medzi časom stráveným na sociálnych sieťach a mierou úzkosti?
- Je vplyv používania sociálnych sietí na duševné zdravie používateľa ovplyvnený pohlavím?
A ako dopadli výsledky štúdie? Priemerne sme v 20 rokoch na sociálnych sieťach 2 hodiny
- V 13 rokoch uvádzali respondenti ako priemernú dobu strávenú na sociálnych sieťach 31 – 60 minút denne, v 20 rokoch táto doba presahovala 2 hodiny.
- V priebehu výskumu sa tiež mierne zvyšovala aj miera depresie a úzkosti, ktorá bola u dievčat vyššia ako u chlapcov. Dôvodom je pravdepodobne kolísanie miery sebavedomia a nálad, čo sa prirodzene spája s dospievaním.
- Po analýze týchto údajov sa však žiadna zo súvislostí nepotvrdila a z výsledkov tak vyplynulo, že všeobecne čas strávený na sociálnych sieťach sám o sebe nemal na rozvoj duševných problémov u adolescentov významný vplyv.
- Rozdiel ich vplyvu sa nepotvrdil ani medzi pohlaviami.
Pre vznik depresie a úzkosti je rozhodujúci spôsob používania sociálnych sietí
Vznik depresie a úzkosti je multifaktoriálny proces. Za jeho naštartovanie spravidla nie je zodpovedný iba jeden samostatný stresor, samozrejme však existujú výnimky ako napr. ťažká životná udalosť alebo traumatizujúci zážitok (napr. šikanovanie v škole).
Nepreukázalo sa, že by čas strávený na sociálnych sieťach bol rozhodujúci pre zvyšujúcu sa mieru depresie a úzkosti. Čas však zďaleka nie je to jediné, na čom záleží.
Kľúčové je naučiť sa sociálne siete zdravo používať
Dvaja rôzni ľudia, ktorí na nich trávia rovnaké množstvo času, môžu mať úplne odlišné výstupy. Rozdiel je totiž v tom, akým spôsobom tieto siete využívajú.
Skôr než na čas sa preto treba zamerať aj na ich obsah a účel, akým sú používané. Veľkú úlohu hrajú aj geneticky dané vlohy pre vznik duševného ochorenia a aj to, ako vnímame svet okolo seba.
Ak máte na sociálnych sieťach nejaké vzory, sledujte ich, inšpirujte sa, bavte sa, ale nikdy si neberte do hlavy, že sa im musíte vyrovnať.
Ako sociálne siete používať bezpečnejším spôsobom?
- Buďte aktívni – namiesto bezmyšlienkovitého prezerania obsahu stránok radšej zdieľajte informácie, komentujte, reagujte.
- Obmedzte používanie sociálnych sietí aspoň 1 hodinu pred spaním – dostatok kvalitného spánku je jedným z ochranných faktorov vzniku duševných ochorení.
- Majte jasný cieľ – ujasnite si, za akým účelom tieto siete vlastne využívate (Coyne 2019).
My k tomu doplníme ešte jeden zásadný bod:
- Neporovnávajte sa s ostatnými – každý z nás je jedinečný, či už ide o genetiku, metabolické, psychické, alebo napríklad aj myšlienkové pochody, vždy sa preto snažte byť lepšou verziou samého seba, nie kópiou niekoho iného.
Čo si z toho odniesť?
Štúdia doktorky Coyne síce vplyv času stráveného na sociálnych sieťach na rozvoj depresie a úzkosti nepotvrdila, to ale v žiadnom prípade neznamená, že by sme sa spolu so svojím notebookom alebo chytrým mobilom mali uzavrieť do nerozbitnej bubliny.
Výskum bol zameraný primárne na dobu strávenú na týchto sieťach, nebral však do úvahy spôsob ich používania, ani prezeraný obsah.
Tak či tak, život strávený pri monitore nemôže nikdy nahradiť ten skutočný. Sociálne siete sú síce skvelé v tom, že nás spájajú s ľuďmi, s ktorými práve v tej chvíli nemôžeme fyzicky byť, často nás však naopak vzďaľujú od tých, ktorých máme hneď vedľa seba.
Z času na čas preto zahoďte mobil, zaklapnite notebook, vezmite kamoša, partnera, rodiča alebo svojho štvornohého parťáka a vybehnite na chvíľu von. Hovorte spolu, spoznávajte nové miesta, nové chute, hýbte sa, smejte sa a užívajte si, pretože skutočný život na vás čaká vonku, nie na internete.
