Sacharín

E954, bežne známy ako sacharín, je umelé sladidlo používané ako náhrada cukru. Je známy svojou vysokou sladivosťou, približne 300‑400x sladší ako sacharóza (stolový cukor). Sacharín neobsahuje kalórie, čo z neho robí obľúbenú voľbu v diétnych potravinách a nápojoch.

Je vyrábaný prostredníctvom série chemických reakcií, ktoré zahŕňajú oxidáciu o‑toluenesulfonamidu alebo reakciou kyseliny antranilovej s dusitou kyselinou, oxidom siričitým, chlórom a amoniakom. Tento syntetický pôvod umožňuje veľkovýrobu na uspokojenie dopytu potravinárskeho a nápojového priemyslu.

Charakteristika a využitie v potravinárstve

Sacharín je využívaný v potravinárskych výrobkoch z niekoľkých dôvodov:

• Intenzívna sladivosť : Poskytuje sladkosť pri veľmi nízkych koncentráciách, čo je ekonomické.
• Stabilita : Zostáva stabilná pri vysokých teplotách av širokom rozmedzí pH, čo je vhodné na varenie a pečenie.
• Nulový obsah kalórií : Vhodný pre nízkokalorické a diétne potraviny, pomáha pri riadení hmotnosti a kontrole cukrovky.
• Synergia s ostatnými sladidlami : Často používaný v kombinácii s inými sladidlami na maskovanie nepríjemných chutí a zlepšenie celkového chuťového profilu.

Použitie v ultraspracovaných potravinách

Sacharín je rozsiahlo používaný v ultraspracovaných potravinách vďaka svojej sladivosti bez pridávania kalórií. Tu sú niektoré bežné aplikácie:

• Zvýraznenie chuti : Používaný na posilnenie chuti alebo maskovanie horkých chutí bez pridávania kalórií z cukru.
• Dlhá trvanlivosť : Často používaný v spracovaných potravinách vďaka svojej stabilite po dlhú dobu.
• Ovplyvnenie stravovacích návykov : Produkty obsahujúce sacharín môžu byť uvádzané na trh ako „zdravšie alternatívy“.

Vplyv na ľudské zdravie

Hoci je sacharín schválený na použitie rôznymi zdravotníckymi orgánmi, existujú niektoré zdravotné riziká:

• Rakovina : Skoré štúdie v 70. rokoch naznačili súvislosť medzi sacharínom a rakovinou močového mechúra u laboratórnych potkanov, čo viedlo k jeho dočasnému zákazu a následnej požiadavke na varovné štítky. Avšak ďalší výskum a preskúmania zdravotníckymi organizáciami, vrátane Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC), ukázali, že sacharín nie je karcinogén pre človeka, čo viedlo k odstráneniu týchto varovaní.
• Alergické reakcie : Niektorí jedinci môžu na sacharín reagovať alergicky, najmä tí, ktorí sú citliví na sulfónamidy, pretože sacharín je derivát sulfónamidov. Tieto reakcie zahŕňajú bolesti hlavy, ťažkosti s dýchaním, podráždenie kože a hnačku.
• Tráviace problémy : Nadmerná konzumácia sacharínu môže viesť k tráviacim ťažkostiam, ako je nadúvanie, plynatosť a hnačka. Môže tiež vyvolať vzplanutie IBS u citlivých jedincov.
• Obezita : Keď sladkosť nie je spojená s kalóriami, mate to regulačné systémy tela, čo vedie k zmiešaným signálom a sťažuje kontrolu chuti do jedla, čo môže viesť k prejedaniu a následnému prírastku hmotnosti.
• Zmeny črevnej mikroflóry : Pri konzumácii vo vysokých množstvách má sacharín negatívny vplyv na črevný mikrobióm. Existujú dôkazy naznačujúce, že zmeny črevnej mikroflóry sú spojené s vyšším rizikom stavov, ako je obezita, diabetes 2. typu, zápalové ochorenie čriev a rakovina.
• Riziko v tehotenstve : Je známe, že sacharín prechádza placentou a môže zostávať v tkanivách plodu.

Zdroje

1. Uebanso, T., Ohnishi, A., Kitayama, R., Yoshimoto, A., Nakahori, M., & Takahashi, A. (2017). Effects of low‑dose non‑caloric sweetener consumption on gut microbiota in mice. Nutrients, 9(6), 560. Retrieved from https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6843803/.
2. National Cancer Institute (NCI). "Artificial Sweeteners and Cancer". Cancer.gov.
3. World Health Organization (WHO). "Guideline: Sugars intake for adults and children". WHO.int.
4. Diabetes.co.uk. (n.d.). Saccharin. Retrieved from https://www.diabetes.co.uk/sweeteners/saccharin.html.
5. Fowler, S. P., Knüppel, A., Schiffman, S. S., & Rother, K. I. (2022). A narrative review of adverse health effects associated with sucralose. Nutrition Journal, 21, Article 23. Retrieved from https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9029443/.
6. Magnuson, B. A., Carakostas, M. C., Moore, N. H., Poulos, S. P., & Renwick, A. G. (2013). Biological fate of low‑calorie sweeteners. Nutrition Reviews, 71(11), 725‑735. Retrieved from https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24681100/.
7. Brigham and Women's Hospital. (n.d.). Substances of concern during pregnancy. Retrieved from https://www.brighamandwomens.org/obgyn/brigham‑obgyn‑group/patient‑education/substances‑of‑concern‑during‑pregnancy.