- Extrémnymi teplotami a ich rýchlymi výkyvmi trpí najmä kardiovaskulárny systém.
- Telu trvá približne 7 – 14 dní, kým sa adaptuje na zmenu vonkajších podmienok.
- V období rýchlo sa meniacich teplôt sú ohrození nielen ľudia s už existujúcim srdcovým ochorením, ale aj zdravé osoby, ktoré jednoducho precenia svoje sily.
Prečo je termoregulácia taká dôležitá?
Schopnosť termoregulácie je kľúčová na udržanie teplokrvných organizmov pri živote. Vaše telo je totiž nastavené tak, že všetky reakcie optimálne prebiehajú iba v úzkom rozmedzí teploty, pH, koncentrácie určitých plynov, iónov atď. V prípade telesnej teploty ide o cca 37 °C, s normálnou výchylkou okolo 0,5 °C. Táto hodnota kolíše v rámci dennej doby, fázy menštruačného cyklu atď.
Túto teplotu musí organizmus udržiavať stále rovnakú, bez ohľadu na vonkajšie podmienky – pokiaľ sa teda nachádzate v chladnom prostredí, musí zabrániť poklesu telesnej teploty, a vo veľkých horúčavách zase nadbytočné teplo efektívne odvádzať.
- Reakcia na chlad – pri pobyte v chladnom prostredí dochádza k stiahnutiu ciev, čím dôjde k nižšiemu prekrveniu kože a menším stratám tepla. Zvyšuje sa tiež činnosť systémov prirodzene produkujúcich teplo, činnosťou hormónov sa zvyšuje rýchlosť metabolizmu a dochádza aj k tzv. chladovému trasu (nevedomá svalová činnosť).
- Reakcia na horúco – v horúcom prostredí je reakcia opačná. Cievy sa rozširujú, aby cez zvýšené prúdenie krvi do kožných vrstiev mohlo z organizmu odchádzať viac tepla. Obmedzuje sa produkcia tepla v prirodzene prebiehajúcich reakciách a dochádza k poteniu.
Tieto reakcie sú nevyhnutné na udržanie stálej telesnej teploty a zabezpečenie normálneho fungovania organizmu. V prípade extrémnych výkyvov by mohlo dôjsť napr. k denaturácii (zmene štruktúry a strate biologických vlastností) bielkovinových zložiek buniek a enzýmov, abnormálnemu zvýšeniu/zníženiu srdcového tepu, kolapsu, zníženiu schopnosti hemoglobínu viazať kyslík, alebo ovplyvneniu dýchania.
Adaptácia na zmenu teplôt organizmu zaberie 7 – 14 dní
Vyššie spomínané regulačné systémy začínajú pracovať takmer okamžite, aby mohli efektívne predchádzať výkyvom teploty telesného jadra a narušeniu homeostázy. Je však potrebné si uvedomiť, že tieto mechanizmy stoja váš organizmus značné úsilie a energiu, a než sa skutočne aklimatizujete na nové vonkajšie podmienky, zaberie to približne 7 – 14 dní. Až po tejto dobe začne, ľudovo povedané, „všetko klapať“, a reakcia organizmu je rýchlejšia, ekonomickejšia a efektívnejšia. Príkladom môže byť situácia, kedy sa aklimatizovaný človek začína pri námahe potiť skôr ako neaklimatizovaný, a dochádza teda k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu ochladzovaniu.
Ak teda dochádza k veľkým teplotným výkyvom zo dňa na deň, pre vaše telo je to enormná záťaž – najmä vo chvíli, keď trpíte chronickým ochorením alebo napríklad prepínate svoje fyzické sily.
Jar ako najrizikovejšie obdobie
Výrazné teplotné výkyvy sú typické najmä na jarné mesiace. Toto obdobie je veľmi dynamické, pretože sa na území strednej Európy striedajú vzdušné prúdy. Na jar ide najmä o súboj teplejších a vlhších prúdov od západu/juhozápadu a studených prúdov zo severu/severovýchodu. Vzhľadom na divoké poveternostné podmienky nad územím strednej Európy často prechádzajú atmosférické fronty a dochádza k výkyvom teplôt. Premenlivé je na jar aj skupenstvo zrážok – pre nížiny sú typické skôr dažďové zrážky, v horských oblastiach sa však môžete stretnúť so snežením až napr. do mája. V prípadoch extrémnych teplotných výkyvov sa však môžu pevné zrážky na jar objavovať aj v nižších polohách.
Ako môžu výkyvy teplôt ohroziť vaše srdce?
Výkyvy teplôt predstavujú riziko najmä v oblasti zdravia srdca a ciev. Štúdia z roku 2022 mapovala 40 rokov úmrtia spojené s kardiovaskulárnym systémom v 567 mestách z 27 krajín sveta na 5 kontinentoch. Napriek tomu, že autori upozorňujú na isté limity štúdie, zo štatistického zhodnotenia týchto úmrtí vyplynulo, že riziko je znateľne vyššie v extrémne studených alebo naopak extrémne horúcich dňoch.
Ďalší výskum sa zameral priamo na teplotné výkyvy. Aj tu sa ukázalo, že každý rozdiel s veľkosťou 5 °C zvyšuje riziko srdcového infarktu o 5 %. Výkyvy vyššie ako 25 °C boli spojené s vyššou incidenciou infarktu ako výkyvy v rozmedzí 10 – 25 °C. Aj tu autori odporúčajú pri hodnotení výsledkov opatrnosť, závery štúdie sú však v zhode s ďalšími prácami upozorňujúcimi na zvýšenú srdcovú záťaž pri extrémnych teplotách.
Ohrození sú najmä ľudia s už existujúcim chronickým ochorením srdca a ciev, alebo napr. tí po prekonanom infarkte či mŕtvici. Pri veľkých výkyvoch teplôt sa však môže priťažiť aj zdravým osobám a trénovaným športovcom. Nároky kladené na srdce a cievy počas fyzickej záťaže sa totiž sčítajú s predošlými rizikovými faktormi spôsobenými počasím. Srdcové ochorenie navyše môže byť u mnohých osôb pri normálnych podmienkach skryté a prejaví sa práve pri zvýšenej záťaži. Po zime sa k náročnejším fyzickým aktivitám často vracajú aj rekreační športovci, ktorí nemusia správne odhadnúť mieru svojej zdatnosti, čo môže v danom prípade viesť ku kolapsu alebo srdcovej príhode. Na toto riziko upozorňujú aj lekári z Českej kardiologickej spoločnosti.
Ako predchádzať komplikáciám?
Z hľadiska prevencie ochorení srdca a ciev je samozrejme nevyhnutné dodržiavať zdravý životný štýl, nefajčiť a pravidelne sa podrobovať lekárskym preventívnym prehliadkam, ktoré odhalia možné patológie hneď v ich počiatku. Bližšie informácie o oboch témach nájdete v článkoch:
Zdravé srdce: kto je ohrozený kardiovaskulárnym ochorením a ako mu predchádzať?
Lekárske prehliadky: prečo ich nepodceňovať, a na čo máte nárok?
S ohľadom na extrémne teploty alebo výkyvy teplôt je vhodné si na tieto dni neplánovať vyčerpávajúcu fyzickú aktivitu a snažiť sa dodržiavať preventívne opatrenia. „Bezpečný“ denný režim sa bude značne líšiť podľa vášho veku, celkového zdravotného stavu alebo trénovanosti – zatiaľ čo pre niektorých bude dostatočnou prevenciou presunutie bežeckého tréningu na rannú hodinu, kedy sú ešte teploty nižšie, pre iných to môže znamenať zákaz akejkoľvek fyzickej námahy a nevychádzania na priame slnko medzi 11. a 15. hodinou.
Ak by ste si všimli, že sa pri bežných aktivitách alebo aj zvýšenej námahe nadmerne zadýchavate, pociťujete búšenie alebo tlak na hrudi, alebo ak je vám na omdlenie, vyhľadajte lekársku pomoc a nechajte si činnosť svojho srdca skontrolovať odborníkom.
Čo si z toho odniesť?
Extrémne teploty sú pre ľudský organizmus zaťažujúce, to isté platí pre veľké kolísanie teplôt. Telu totiž trvá 7 – 14 dní, kým sa na tieto zmeny adaptuje. Podľa najnovších štúdií riziko úmrtia z dôvodu srdcovej príhody rastie nielen s extrémne teplým alebo naopak chladným počasím, ale práve aj rýchlymi zmenami teplôt.
V týchto dňoch teda nepreceňujte svoje sily a pamätajte na to, že samotná adaptácia na rýchlo sa meniace teploty je pre vaše telo dostatočná záťaž. Z dlhodobého hľadiska samozrejme dodržujte zdravý životný štýl, vyvarujte sa fajčeniu a pravidelne navštevujte preventívne lekárske prehliadky.
