Sladidlá vs. mikrobióm: ktoré črevnej mikroflóre prospievajú a ktoré naopak nie

Jan Ceperko
Jan Ceperko 18. 5. 2021
Uložiť článok
Sladidlá vs. mikrobióm: ktoré črevnej mikroflóre prospievajú a ktoré naopak nie
Baktérie osídľujúce náš tráviaci trakt dokážu výrazne ovplyvniť zdravotný stav človeka. A to aj pozitívne aj negatívne. Všetko závisí od typu a množstva potravín, ktoré konzumujeme. V tomto článku budeme hovoriť o sladidlách, ktoré sú v súčasnosti najdiskutovanejšou témou v súvislosti s naším mikrobiómom.

Úloha baktérií v tráviacom trakte

Ľudské telo obsahuje okolo 10n13 vlastných buniek. Človeka však osídľuje asi 10n14 cudzích mikroorganizmov (baktérii, vírusov, húb atd.), ktoré sa vyskytujú prakticky všade. Na pokožke, nechtoch, očiach, v ústnej dutine a v tráviacom trakte. Tieto živé bunky, ktorých je viac ako našich vlastných, nazývame ľudský mikrobióm. Najzaujímavejšou skupinou je náš črevný mikrobióm, ktorý zastupuje najväčšiu časť. Jeho funkcie sú nasledovné:

  • pomáha v dozrievaní našich imunitných buniek, čím podporuje imunitu

  • poskytuje ochranu pred premnožením škodlivých mikroorganizmov

  • reguluje signály prichádzajúce do mozgu z čriev

  • ovplyvňuje hustotu kostí

Ktoré sladidlá sú v EÚ povolené ?

V súčasnosti je v Európskej únii schválených 11 nekalorických (neenergetických) sladidiel, ktoré neobsahujú kalórie. Niektoré z nich majú oproti klasickému cukru (sacharózy) až 1000 násobnú sladivosť (neotam má napr. 13 000x vyššiu sladivosť ako sacharóza), vďaka čomu môžu byť do potravín pridávané vo veľmi malých množstvách. Tým je zabezpečená ich hlavná funkcia (vnímanie sladkej chuti) a zároveň relatívna bezpečnosť. 

Ďalej sa na trhu používajú tzv. kalorické (energetické) sladidlá, ktoré obsahujú približne 2 – 3 kcal/g (pre porovnanie, cukor obsahuje 4 kcal/g). Nasledujúca tabuľka poukazuje na najčastejšie používané sladidlá na európskom trhu a na ich sladivosti voči sacharóze, teda repnému cukru (sladivosť 1= rovnako sladký ako cukor): 

Sladidlá vs. mikrobióm: ktoré črevnej mikroflóre prospievajú a ktoré naopak nie

Vzťah sladidiel k črevnému mikrobiómu

V skúmaní vzťahu sladidiel a mikrobiómu sme na začiatku: jednak nepoznáme mechanizmus, ktorý mení mikrobióm v závislosti od príjmu sladidiel, na druhej strane však máme dostatok dôkazov na potkanoch, myšiach a prasatách, ktoré potvrdzujú, že k nejakej zmene dochádza

Veľkým problémom je, že máme málo klinických štúdii na ľuďoch, z ktorých by sme mohli vyvodzovať relevantné závery. Preto, prosím, pristupujme k tomuto článku kriticky.

Čo podnietilo vedcov skúmať vzťah mikrobiómu a sladidiel ?

V skutočnosti išlo o jednoduchú myšlienku: potraviny a nápoje s obsahom sladidiel mali pomôcť ľuďom s redukciou hmotnosti. Väčšina sladidiel sa totiž nedokáže metabolizovať, niektoré ani vstrebať do krvi, takže po vypití nápoja so sladidlom pocítite sladkú chuť a sladidlo jednoducho prejde cez tráviaci systém, prípadne ho úplne vymočíte.

Problémom však bol okamih, keď sa začali zverejňovať tzv. observačné a epidemiologické štúdie (t. j. štúdie, ktoré stanovujú vzťah, ale nie príčinu) pri ktorých sa zistilo, že ľudia s obezitou alebo s cukrovkou, ktorí konzumujú potraviny a nápoje s obsahom sladidiel, priberajú a majú vyššie riziko vzniku cukrovky a ochorení srdca v porovnaní s tými, ktorí takéto nápoje a potraviny neprijímajú.

V rámci určitej nezaujatosti voči sladidlám musím poukázať na fakt, že existujú publikácie, v ktorých došlo k zníženiu telesnej hmotnosti počas príjmu potravín a nápojov s obsahom sladidiel. Tieto rozporuplné dôkazy doviedli vedcov k otázke: môžu byť sladidlá, ktoré takmer neobsahujú kalórie, príčinou nárastu hmotnosti, rozvoja obezity, cukrovky alebo vysokého krvného tlaku?

obrázek z istockphotos.com

Efekty jednotlivých sladidiel na organizmus

Skúmanie efektu sladidla na náš mikrobióm a na naše zdravie sa často uskutočňuje vo veľmi vysokých dávkach, s ktorými by sa bežný človek nemal stretnúť. Navyše, väčšina štúdií vychádza z experimentov uskutočnených na hlodavcoch, alebo v „skúmavkách“ (in vitro).

Acesulfam K (E950)

Najčastejšie sa pridáva do sladených nealkoholických nápojov, ale môžeme sa s ním stretnúť aj v cukrovinkách, v žuvačkách, alebo v zubných pastách. Acesulfam K sa z 99 % vstrebáva z čreva do krvi a z krvi prechádza nezmenený do moči. 1 % sa nevstrebáva a prechádza do stolice. Na potkanoch bolo pozorované, že vysoké dávky (150 mg/kg) môžu nahromadiť zápalové bunky do čriev, čo by mohlo črevo negatívne ovplyvniť.

Avšak, taký vysoký prívod acesulfamu K v populácii ešte nebol zaznamenaný. V roku 2003 bolo zaznamenané, že švédske deti skonzumovali o 69 % viac acesulfamu K v porovnaní s európskym akceptovaným denným príjmom (ADI = 9 mg/kg telesnej hmotnosti). To iba dokazuje, že existujú skupiny, ktoré môžu prekročiť limity stanovené Európou, ale keďže išlo o veľmi malé prekročenie v porovnaní so spomínanými testovacími dávkami 150 mg/kg, je acesulfam K považovaný za bezpečný.

Aspartam (E951)

Aspartam je sladidlo, ktoré v sebe skrýva asi 4 kalórie v jednom grame. V tenkom čreve je strávený na látky, ktoré vďaka veľmi nízkym množstvám nemajú negatívne účinky (fenylalanín, aspartát a metanol):

  • fenylalanín je esenciálna aminokyselina (náš organizmus si ju nedokáže vytvoriť), ktorú bežne prijímame z vajec, arašidov, mlieka, mäsa a sóje

  • aspartát je naopak neesenciálna aminokyselina (organizmus si ju vytvára sám), ale rovnako ju môžeme bežne prijímať napr. z naklíčených semien, ovsených vločiek, avokáda, ústric atď.

  • metanol je toxický, ale jeho množstvo v nealko nápojoch (asi 55 mg/l) je zanedbateľné. Pre porovnanie, paradajková šťava obsahuje cca 180 – 218 mg metanolu na liter. Obsah metanolu v červenom víne je okolo 99 – 271 mg/l.

Akceptovateľná denná dávka aspartamu (ADI) je 40 mg/kg hmotnosti, pričom príjem tohto sladidla z potravín a nápojov nebol dosiahnutý nad hodnotu ADI. Najvyšší zaznamenaný príjem v populácii sa pohyboval okolo 13 mg/kg. Pre porovnanie, plechovka diétnej koly (diet coke, 355 ml) obsahuje asi 188 mg. 70 kg človek by musel vypiť za deň 15 takýchto plechoviek, aby dosiahol hodnotu akceptovateľnej dávky (40 mg x 70 kg/188 mg = 14,9 plechoviek).

Vplyv aspartamu na črevnú mikrobiotu, či už pozitívny, alebo negatívny, sa zatiaľ nepreukázal, takže k tomuto sladidlu potrebujeme ďalšie experimenty. Toto sladidlo môžeme vďaka jeho nízkemu prívodu označiť rovnako za bezpečné.

obrázek z istockphotos.com

Cyklamát (E952)

Cyklamát je schválený vo viac ako 100 krajinách sveta. Jeho akceptovateľná denná dávka je 7 mg/kg telesnej hmotnosti. Cyklamát sa najčastejšie vyskytuje v nealkoholických nápojoch a maximálna dávka tohto sladidla je u nás stanovená na 250 mg/l nápoja. Najvyšší tolerovaný príjem (11 mg/kg hmotnosti) cyklamátu nie je v bežnej populácii prekročený.

Napriek tomu, že sa toto sladidlo nezúčastňuje na metabolizme (vylučuje sa stolicou), predpokladá sa, že náš črevný mikrobióm ho dokáže spracovať. V experimentoch s baktériami v „skúmavkách“ sa zistilo, že niektoré baktérie, ktoré spracovali cyklamát, začali znižovať tvorbu telu prospešných látok, ktoré majú anti-obezitogénne účinky (kyselina maslová a propionová). Pripomínam, že šlo o štúdie in vitro.

Erythritol (E968)

Ide o tzv. cukrový alkohol. Prirodzene sa vyskytuje napríklad v ovocí, hubách, alebo v syroch. Z jedného gramu získame približne 0,2 kcal. Po konzumácii tohto sladidla sa 90 % vstrebáva do krvi a nezmenený sa po čase vylúči močou. 10 % nevstrebaného erythritolu podlieha fermentačným procesom črevných baktérii. Pri jeho nadmernej konzumácii môže dôjsť k hnačkám.

Ukazuje sa, že nášmu črevnému mikrobiómu erythritol „chutí“, pretože sa v štúdii na baktériách po prívode erythritolu výrazne zvýšila produkcia kyseliny maslovej a pentánovej, ktoré dokážu pozitívne ovplyvniť imunitu čreva a dodávajú tiež črevným bunkám energiu pre ich správne fungovanie. Znova upozorňujem, že išlo o experiment na ktorom sa človek nezúčastnil.

Xylitol (E967)

Xylitol patrí tiež do skupiny cukrových alkoholov, z ktorého dokážeme získať energiu v podobe 2,4 kcal/g. Prirodzene sa vyskytuje v ovocí a zelenine. Xylitol pozitívne vplýva na zdravie ústnej dutiny tým, že bráni vzniku zubného kazu. Preto sa používa pri výrobe žuvačiek. Jeho neprimerane vysoký príjem však môže spôsobovať hnačky. Bezpečná denná dávka sa pohybuje okolo 30 g. Existujú však ľudia, ktorí tolerovali dennú dávku až 200 g xylitolu.

Xylitol podlieha fermentačným procesom črevného mikrobiómu, vďaka čomu môžu niekedy vznikať v tráviacom trakte plyny (metán, oxid uhličitý), ktoré vytvárajú brušný diskomfort. Na druhej strane, naše črevné baktérie dokážu vytvoriť zo xylitolu kyselinu maslovú, acetát a propionát, ktoré pozitívne vplývajú na zdravie čriev a črevnú imunitu.

obrázek z gettyimages.com

Steviol glykozidy zo stévie

Jedny z najznámejších sladidiel sú glykozidy získané z rastliny Stévie (Stevia rebaudiana). Glykozidy stévie nie sú schopné prechádzať črevnou bariérou. Ale asi 70 % prijatých glykozidov dokáže náš črevný mikrobióm spracovať a premeniť na tzv. steviol, ktorý sa elegantne vstrebáva do krvi. V štúdiách na hlodavcoch však bolo zistené, že stévia môže poškodiť zdravý stav mikrobiómu.

Najvyššia akceptovaná denná dávka je stanovená na 4 mg/kg telesnej hmotnosti. Štúdie na ľuďoch naopak ukázali, že stévia môže znížiť vysoký krvný tlak u ľudí trpiacich hypertenziou o 6 – 14 %. Rovnako dokáže preukázateľne znižovať hladiny cukru v krvi u ľudí s cukrovkou.

Sukralóza (E955)

Sukralóza je najpoužívanejšie umelé sladidlo v oblasti doplnkov stravy. Je 600-krát sladšia ako obyčajný cukor (sacharóza), takže jej prívod z potravín je relatívne malý. Viac ako 80 % sukralózy sa nevstrebáva a odchádza do stolice. Aj v tomto prípade je sukralóza považovaná za bezpečné sladidlo napriek svojim diskutabilným štúdiám.

Na myšiach sa ukázalo, že konzumácia 5 mg/kg hmotnosti sukralózy môže vyvolať negatívne zmeny v zložení črevnej mikrobioty a zároveň zvýšiť riziko vzniku zápalu v čreve. Naopak, malá štúdia uskutočnená na ľuďoch, ktorá podávala dávku 75 % z akceptovaného denného príjmu (ADI 15 mg/kg hmotnosti), nezistila žiadne zmeny v ľudskom črevnom mikrobióme.

Na záver:

 V závere by som chcel uviesť najdôležitejšie body tohto článku:

  • Existujúci obsah energie v sladidlách je zanedbateľný vzhľadom na ich celkový nízky príjem v bežnej populácii.

  • Sladidlá, ktorých názov sa končí na -ol (sorbitol, xylitol, erythritol) sa zdajú byť prospešné pre náš črevný mikrobióm. Avšak, ich vysoká konzumácia môže vyvolať tzv. osmotické hnačky.

  • Čím vyššia je sladivosť, tým sú sladidlá pridávané do potravín v menších množstvách, preto sú neenergetické sladidlá, ako napr. aspartam, alebo acesulfam K považované za bezpečné na ľudskú konzumáciu (napriek svojim kontroverzným výsledkom v štúdiách).

  • Úplne na záver si musíme uvedomiť, že sladidlá nie sú nevyhnutnou súčasťou nášho jedálnička, aj keď v súčasnosti sa im úplne nevyhneme. Náš mikrobióm ale dokáže prospievať aj bez príjmu sladidiel, napríklad konzumáciou strukovín, ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov. Racionálna a vyvážená strava vždy bola a vždy bude to najlepšie, čo naše telo potrebuje.

Pridaj sa k 31 tis. odberateľov

Každému z nich raz týždenne vyberáme tie najlepšie články, ktoré sú určené 100% práve jemu.

Odoberať
4 Páči sa mi Uložiť článok
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________