Rodičia športovcov a rodič ako tréner: kde je hranica?

Komentáre
Rodičia športovcov a rodič ako tréner: kde je hranica?
Čo v článku nájdeš?
Zobraziť zoznam Skryť zoznam
  • Začať so športovaním je určite vhodné už v predškolskom veku, ideálne formou hier.
  • Existujú 2 modely dlhodobého športového tréningu: raná špecializácia a tréning zodpovedajúci vývoju dieťaťa.
  • Pre každú ľudskú povahu sa hodí iný šport.
  • Rodičia majú svojím zapojením obrovský vplyv na športovanie svojich detí.

V dnešnej dobe sa pohyb pre prevažne sedavý štýl života stáva jednou z najzásadnejších foriem trávenia voľných chvíľ, čo platí ako pre dospelých, tak hlavne pre deti. Všeobecne sa šport vytráca z našich každodenných aktivít a je mu venovanému oveľa menej času ako by bolo naozaj potrebné. A ako z tohto začarovaného kruhu von? Odpoveď je jednoduchá – veďme naše deti k pohybu už od detstva, aby sa mohol stať neodmysliteľnou súčasťou ich životov.

Kedy je vhodné začať so športom?

Bohužiaľ nemôžeme presne určiť, v koľkých rokoch je úplne najlepšie začať s konkrétnym vybraným športom. Ako všetko, je to veľmi individuálna záležitosť. Dieťa by na to malo byť pripravené ako pohybovo, tak aj psychicky a hlavne mať vlastný úprimný záujem o šport. Pokiaľ sa rodičia (spolu s dieťaťom) rozhodnú o jeho dochádzaní na pravidelnú športovú aktivitu, čo je viac než žiaduce, väčšinou sa tak stane v období predškolského a mladšieho školského veku. V týchto životných etapách je pre dieťa veľmi dôležité, aby bol pohyb všestranný a aby sa praktizoval formou hier a zábav.

Všestrannosť alebo raná špecializácia?

A ako to teda je – viesť dieťa skôr k všestrannosti alebo už rovno od začiatku staviť na jeden šport? V tejto problematike sú najznámejšie 2 koncepcie: raná špecializácia a tréning zodpovedajúci vývoju dieťaťa. Ide o modely dlhodobého športového tréningu s cieľom dosiahnutia absolútneho výkonu jedinca. Samozrejme sa absolútny výkon opäť rôzni u každého z nás a je potrebné mať na jeho dosiahnutie určité predpoklady, ktoré by sa mali začať „trénovať“ práve už od obdobia predškolského a mladšieho školského veku.

Skorá špecializácia

Zástancovia ranej špecializácie tvrdia, že neskoršie zameranie nepovedie k dosiahnutiu absolútneho výkonu v danej aktivite. Je však nutné brať do úvahy aj možné negatívne dopady. Ide napríklad o vyčerpanie adaptačnej kapacity – dieťa svoje maximum dosiahne príliš skoro, a preto je možné, že v neskorších rokoch by sa dostalo o hranicu vyššie/ďalej, vznikajú rôzne dysbalancie z dôvodu monotónneho zaťažovania organizmu bez adekvátneho praktizovania kompenzačných cvičení, potlačenia sociálneho a psychologického vývoja. Deti tak pre šport stratia svoje detstvo. Ako posledný je vhodné spomenúť tzv. „syndróm vyhorenia“ u športovcov. Štatistika tvrdí, že deti často prestávajú medzi 12. – 14. rokom so svojím športom, pokiaľ od malička zahajujú aktívnu činnosť v náročnom športe na fyzickú a psychickú odolnosť.

Tréning zodpovedajúci vývoju

Pre model zodpovedajúci vývoju dieťaťa sa väčšinou rozhodnú rodičia, ktorí sa primárne nesnažia zo svojho potomka vychovať profesionálneho športovca – čo však neznamená, že sa ním neskôr nestane! V tomto dlhodobom tréningu je hlavnou náplňou všestrannosť, ktorá má veľmi pozitívny vplyv na zdravie. Snaží sa o striedanie a zmeny záťaže a jeho cieľom je pestrosť a rôznosť, ktoré jedinca rozvíjajú po všetkých jeho stránkach. Autor Helsen (1998) tvrdí, že iba medzi 15. — 18. rokom rokom sa rozhoduje o budúcej výkonnosti športovcov a na konci tohto obdobia sa ukáže, či sa zo športovca zrodí profesionál alebo nie. V tomto modeli je teda kľúčová raná všestrannosť, ktorá zaistí dieťaťu maximálny rozvoj vo všetkých jeho oblastiach, a tým mu umožní neskoršiu špecializáciu.

Na záver teda možno povedať, že deti sa najskôr potrebujú rozvíjať ako športovci a až potom ako špecializovaní hráči vo vzťahu k ich zdravému vývoju.

Pre každý šport je vhodná iná povaha

Pre každý šport je výhodná iná povaha a odlišné osobnostné dispozície. Podľa toho autor Kodým (1970) rozdeľuje športy do rôznych skupín, a tým vzniká typológia športov.

  • senzoricko‑koncentračné športy: športovec musí zvládnuť správne zapojiť vlastné zmysly, aby dosiahol víťazstvo. Ide o športy napr. šach, golf, šípky, športová streľba a pod.
  • esteticko‑koordinačné športy: športovec musí mať zmysel pre rytmus, orientáciu, rovnováhu, flexibilitu, svalovú a časopriestorovú orientáciu. Patria sem športy napr. akrobatické skoky na lyžiach, skoky do vody, gymnastika, krasokorčuľovanie a pod.
  • funkčne mobilizačné športy: športovec musí byť schopný vynaložiť všetko svoje svalové úsilie na dosiahnutie čo najlepšieho výkonu. Máme na mysli športy: plávanie, beh, chôdza, veslovanie, tanec a pod.
  • rizikové športy: športovec musí zvládnuť a znášať bolesti, riziká zranenia, prípadne aj smrti. Hovoríme o športoch, ako je: parašutizmus, lezenie, skoky na lyžiach a pod.
  • heuristicko‑individuálne športy: športovec tu musí využívať najmä všetky svoje schopnosti, zručnosti, techniky a taktiky na prekonanie súpera. Patria sem športy ako je: džudo, šerm, box, karate a pod.
  • heuristicko‑kolektívne športy: športovec opäť musí predviesť svoje zručnosti a pomocou taktiky a techniky poraziť tím súperov. Ide o športy: volejbal, basket, florbal, futbal a pod.
Rodičia športovcov a rodič ako tréner: kde je hranica?

Preto by si rodičia mali v prvom rade uvedomiť, do akej zo skupín ich vybraný šport spadá a či je naozaj tým najlepším variantom pre povahu ich potomka.

Pre šport je zásadný aj temperament, ktorý je charakterizovaný ako súbor vrodených osobnostných rysov človeka, ktorý reguluje jeho prežívanie, správanie a spôsoby reagovania. Podľa Hippokrata existujú 4 druhy temperamentu, a to: cholerik, flegmatik, melancholik a sangvinik. Neznamená to však, že cholerik má väčšiu pravdepodobnosť dosiahnuť absolútny výkon ako napríklad melancholik. Rozhodujúce je iba to, ako by sa malo so športovcom počas tréningovej prípravy a samotnej súťaže zaobchádzať – zvoliť vhodnú spoluprácu. Pokiaľ to uvedieme na príklade: napríklad cholerik je svojou podstatou výbušná povaha, a preto je ľahké ho tesne pred výkonom rýchlo nabudiť. Oproti tomu melancholik je povahou skôr pokojný a rozvážny, a preto by motivácia na výkon mala začať s väčším predstihom.

Deti a ich dôvody na šport

Šport a všeobecne pohyb zohráva veľkú a dôležitú úlohu v zdravom vývoji dieťaťa. Preto je nanajvýš dôležité, aby bol vykonávaný bezpečným, príjemným a zábavným spôsobom s cieľom udržať mladého športovca pri pohybe čo najdlhšie, najlepšie navždy. Deti však hneď od začiatku nevidia blahodarné účinky športu, majú svoje vlastné dôvody:

  • zažívať vzrušenie,
  • pocity radosti, šťastia a príjemna,
  • stretnutie s kamarátmi,
  • pocit spolupatričnosti,
  • šanca vyniknúť a ukázať svoje kvality,
  • priestor na zlepšenie.

Bohužiaľ, tieto podstatné hnacie detské sily často tréneri a ani rodičia nevidia. Vrcholový šport priťahuje najmä rodičov s vysokými športovými ambíciami, ktorí následne vyvíjajú tlak na svojich potomkov.

Rodičovská zóna – ako veľmi sa ako rodič zapojiť do športovej činnosti svojho dieťaťa?

Každé dieťa túži po uznaní, pochvale a pozornosti od svojich najbližších, a to rodičov. Šport môže byť vhodným sprostredkovateľom, no práve v športe je podstatná miera tejto pozornosti, ktorá sa určite neskôr ukáže vo výkone mladého jedinca. Pozornosť, chápme ako zapojenie sa rodičov do športovej činnosti, sa líši a je vhodné zvoliť tú „správnu“, aby na dieťa nebol vyvíjaný príliš veľký tlak. Zapojenie rodičov do športovej činnosti dieťaťa veľmi prehľadne ilustruje obrázok nižšie. Dieťa/mladý športovec je veľmi spokojné (zelená šípka vľavo), keď sa rodičia zapoja (podľa obrázku rodiča: reaktívne, aktívne a proaktívne) do jeho športovej činnosti v optimálnej miere (priestor uprostred ohraničený červenými čiarami).

Naproti tomu „neaktívni“ (podľa obrázku rodičia: proti a inaktívni) rodičia uberajú dieťaťu na spokojnosti a „hyperaktívni“ (podľa obrázku rodičia: hyperaktívni) rodičia majú sklony k znižovaniu nadšenia u svojich potomkov (červený krížik vľavo). Oba tieto priestory sa nazývajú „rodičovská no‑go zóna“ a, ako už názov napovedá, rodičia by sa v týchto zónach nemali vôbec vyskytovať. Môže sa totiž stať, že vinou rodičov dieťa predčasne ukončí svoj šport, a prestane tak vykonávať predtým obľúbenú aktivitu. Je teda dobré si uvedomiť, že rodina má veľký vplyv na dieťa a že nie je dobré prekračovať hranice (aj keď by išlo o ten najlepší úmysel).

Rodičia športovcov a rodič ako tréner: kde je hranica?

Čo si z toho odniesť?

Pohyb a šport sú podstatnými zložkami zdravého života, a preto je žiaduce, aby sa deti začali hýbať už od predškolského veku. Odborníci tvrdia, že deti sa najprv potrebujú rozvíjať ako športovci a až neskôr ako špecializovaní hráči vo vzťahu k ich zdravému vývoju.

Pre rodičov je vhodné uvedomiť si, akou mierou sa zapájajú do športovej činnosti svojich potomkov a či ich prílišná snaha nevedie k opačným výsledkom.

Tréning a jedálniček detí a dospievajúcich. V čom sa líši oproti dospelým a na čo si dať pozor?
Tréning a jedálniček detí a dospievajúcich. V čom sa líši oproti dospelým a na čo si dať pozor?
Viesť dieťa k športu a pohybu je určite správna cesta, ale aj to má svoje špecifiká, ktoré je dobré dodržať. Tréning a výživa detí sa totiž oproti dospelým v mnohom odlišujú. Na čo si dať pozor?
Které doplňky stravy jsou vhodné pro dětské sportovce?
Které doplňky stravy jsou vhodné pro dětské sportovce?
Odborníci na výživu se shodují, že vhodné doplňky stravy mohou být přínosné pro výkon i regeneraci. Jak je to ale s jejich příjmem u sportujících dětí?
Obézních dětí je v Česku už skoro stejně jako v USA. Jak může pomoct každý z nás?
Obézních dětí je v Česku už skoro stejně jako v USA. Jak může pomoct každý z nás?
Svět je stále obéznějším a nevypadá to, že by se to v blízké budoucnosti mělo změnit. Obrovským problémem je výskyt obezity u dětí. Jaká jsou rizika s tím spojená? Proč obezita doslova vysává zdravotní systém? Na závěr Jamie Oliver poradí, co s tím můžeme udělat.
Vyhorenie v rámci cvičenia – o čo ide a ako ho spoznať?
Vyhorenie v rámci cvičenia – o čo ide a ako ho spoznať?
Prinášal vám tréning vždy radosť, ale v poslednej dobe by ste tašku do gymu najradšej odhodili do kúta? Možno sa v rámci cvičenia stretávate s vyhorením – o čo ide a ako ho spoznať?
Najlepšie cviky na chrbát! TOP 7 cvikov na poriadne véčko
Najlepšie cviky na chrbát! TOP 7 cvikov na poriadne véčko
Snáď každý muž by chcel mať veľký a široký chrbát, ktorý dokáže divy nielen v posilňovni, ale aj pritiahnuť pozornosť osôb opačného pohlavia. Pozrime sa na niekoľko základných cvikov na perfektný chrbát!
Najlepšie cviky na biceps! TOP 6 cvikov na masívne ruky
Najlepšie cviky na biceps! TOP 6 cvikov na masívne ruky
Mohutné paže chce mať asi každý návštevník posilňovne. Ako sa k nim efektívne dopracovať? Náš prehľad cvikov vám s tým pomôže!
Najlepšie cviky na brucho! TOP 8 cvikov pre pevné brucho
Najlepšie cviky na brucho! TOP 8 cvikov pre pevné brucho
Na vyrysované brušné svaly budete potrebovať okrem nízkeho % podkožného tuku aj kvalitný a komplexný tréning brucha. Aké cviky sú tie najlepšie?
Najlepšie cviky na triceps v posilňovni aj doma!
Najlepšie cviky na triceps v posilňovni aj doma!
Triceps tvorí väčšinu svalovej hmoty paže. Pokiaľ chcete, aby vaše ruky pripomínali medvedie laby, máme pre vás pripravený repertoár cvikov, ktorý vám pomôže!
Ako často cvičiť a ako rozdeliť partie pre rýchle výsledky?
Ako často cvičiť a ako rozdeliť partie pre rýchle výsledky?
Koľkokrát týždenne máme trénovať? Máme pre vás komplexný návod na to, ako si rozložiť cvičenie podľa vašich časových možností!
Najlepšie cviky na prsia! TOP 7 cvikov na rozvoj prsných svalov
Najlepšie cviky na prsia! TOP 7 cvikov na rozvoj prsných svalov
Ako najlepšie cvičiť prsné svaly? K veľkému hrudníku benchpress jednoducho nestačí! Na aké cviky by sme vo svojom tréningu prsných svalov nemali zabúdať?
Core trening: najlepšie cviky na stred tela
Core trening: najlepšie cviky na stred tela
Svalom stredu tela (CORE) a ich správnemu precvičeniu by mala venovať dostatočnú pozornosť celá populácia. Viete, akým spôsobom stred tela cvičiť?
Najlepšie cviky na zadok! TOP 10 cvikov na spevnenie zadku
Najlepšie cviky na zadok! TOP 10 cvikov na spevnenie zadku
Prinášame vám prehľad účinných cvikov na spevnenie sedacích svalov, ktoré vám pomôžu nadobudnúť vytvarovaný a pevný zadok!
Najlepšie cviky na guľaté ramená a mohutné trapézy!
Najlepšie cviky na guľaté ramená a mohutné trapézy!
Ako správne a efektívne cvičiť ramená? Na to sa zameriame v dnešnom článku!
Najlepšie cviky na nohy! TOP 7 cvikov na kvadricepsy
Najlepšie cviky na nohy! TOP 7 cvikov na kvadricepsy
Dnes si predstavíme najefektívnejšie cviky na vytvarovanie, posilnenie a zosilnenie prednej strany stehien!
Tepová frekvencia pri behu: ako si podľa nej naplánovať tréning?
Tepová frekvencia pri behu: ako si podľa nej naplánovať tréning?
Tepová frekvencia o nás pri behu prezradí množstvo dôležitých informácií, môžeme podľa nej tiež sledovať dlhodobý progres. Ako na to a akým spôsobom ju môžeme zmerať?