Prekvapivý účinok obmedzenia kalórii v strave

Jan Ceperko
Jan Ceperko 10. 3. 2021
Uložiť článok
Prekvapivý účinok obmedzenia kalórii v strave

Ak by ste dostali šancu žiť 120 rokov, čoho by ste sa boli ochotní vzdať ? Čo tak obmedziť denný príjem kalórii o 25, 30, alebo až o 50 % do konca života ? Ľudstvo už od nepamäti skúma podstatu dlhovekosti. Prečo medúza Turritopsis dohrnii dokáže žiť večne? Naopak, prečo človek dokáže žiť „iba” niekoľko dekád? 

Súčasná veda vidí potenciál dlhovekosti v obmedzení kalórii. Avšak, veľká väčšina týchto štúdií skúma kalorickú reštrikciu len na zvieracích modeloch a mikroorganizmoch. My sa však budeme venovať štúdiám, ktoré skúmajú podstatu dlhovekosti u ľudí.

Dnes si ukážeme:

  • vplyv kalorického príjmu na dĺžku života

  • ako si bunky upratujú u seba doma

  • prečo japonskí seniori žijú tak dlho

Môže nižší kalorický príjem ovplyvniť dĺžku života? 

V odbornej literatúre môžeme nájsť len jednu štúdiu, ktorá sa poctivo zamerala na túto problematiku. Volá sa CALERIE (Comprehensive Assessment of the Long term Effects of Reducing Intake of Energy). Zúčastnilo sa na nej 145 ľudí, ktorí podstúpili reštrikciu kalorického príjmu na 2 roky.

obrázek z istockphoto.com

Aký je vplyv kalórií na dĺžku života?

Primárnym cieľom štúdie bolo znížiť kalorický príjem respondentov o 25 % a pozorovať zmeny, ktoré súvisia s dĺžkou života (zápalové látky, hormóny atď.). Testovaná skupina však tento cieľ nedosiahla. Priemerný kalorický deficit za 2 roky sa tak pohyboval okolo 11,7 % (v prvých 6. mesiacoch bol znížený príjem energie priemerne o 19,5 %, po zvyšok štúdie sa zníženie pohybovalo v priemere okolo 9,1 %) v porovnaní s príjmom energie pred štúdiou.

V prvom roku štúdie došlo k poklesu hmotnosti o 11,5 % a za 2 roky mali respondenti rozdiel v hmotnosti 10,4 % v porovnaní so začiatkom štúdie. Rozdiel v kalorickom príjme pred a počas štúdie bol v prvých 6 mesiacoch cca 480 kcal/deň a do konca druhého roka približne o 234 kcal/deň. 

Okrem poklesu rizikových faktorov pre vznik  srdcovo-cievnych ochorení (celkový cholesterol, tlak krvi a hodnoty krvných lipidov) sa znížili aj hladiny hormónov štítnej žľazy a látky označujúce zápal, u ktorých sa zdá, že ich nízke hladiny môžu súvisieť s dlhovekosťou. Účastníci nezaznamenali nepriaznivé zmeny nálad, zmeny v pocitoch hladu, alebo v sexuálnom správaní. Nebolo však všetko ružové.

V štúdii sa totiž vyskytli aj osoby u ktorých sa prejavila znížená hustota kostí (skupina s kalorickou reštrikciou) a objavili sa aj príznaky chudokrvnosti. Keďže nebol zverejnený dvojročný jedálniček, vzniknuté problémy mohli byť dôsledok zle nastaveného jedálnička.

Chudnutím si bunky vyčistia svoj vnútorný priestor

Ako bolo vyššie spomenuté, zníženie kalorického príjmu naštartuje chudnutie. Tu sa to však zďaleka nekončí. V rámci kalorického deficitu totiž vedci objavili mechanizmus, za ktorý bola udelená nobelova cena - mechanizmus autofágie.  Autofágiu možeme voľne preložiť, ako „požieranie samého seba”. V období chudnutia si bunky, u ktorých sa aktivuje autofágia, začínajú „požierať” nefunkčné bielkoviny.

V jednoduchosti si tento mechanizmus môžeme predstaviť ako letáky (nefunkčné bielkoviny) a dôležitú poštu (funkčné bielkoviny), ktorá vám chodí do schránky (bunky). Zbytočné letáky sa v schránke (bunke) hromadia  spolu s dôležitou poštou. Ak občas schránku neotvoríme (prostredníctvom kalorického deficitu) a nevyberieme z nej letáky, pošta sa nám môže pokrčiť (začnú sa prejavovať negatívne dôsledky starnutia).

Objavom tohto mechanizmu sa v súčasnosti uznáva názor, že autofágia, aktivovaná kalorickým deficitom je nevyhnutná pre zdravie svalov a ochranu proti nadmerným svalovým stratám vo vyššom vekuPozitívny vplyv autofágie je navyše podporený zvýšenou tvorbou antioxidačných látok počas deficitu, ktoré chránia DNA pred poškodením a zníženou tvorbou oxidačných foriem kyslíka, ktoré dokážu bunkové DNA poškodiť.

Ochrana DNA a autofagické „upratovanie” počas kalorického deficitu má významný vplyv na dĺžku života bunky, a teda aj celého organizmu. Nezáleží na spôsobe chudnutia: ukazuje sa, že pozitívny efekt vykazuje nielen dlhodobé chudnutie, ale aj prerušované hladovanie, keď striedame obdobie pôstu s obdobím jedenia do sýtosti.

obrázek z istockphotos.com

V čom spočíva dlhovekosť ?

Ak chceme hľadať tajomstvo ľudskej dlhovekosti, musíme sa pozrieť na ľudí, ktorí žijú najdlhšie. To nás privedie do Japonska, pretože táto krajina má jednu z najvyšších stredných dĺžok života, a to 85. Pre porovnanie, Česká republika má strednú dĺžku života 79. V rámci Japonska sa teraz musíme zamerať na seniorov (> 65 rokov), ktorí sa dožívajú najdlhšieho veku. Dostaneme sa tak do najjužnejšej časti krajiny, Okinawy.

Okinawskí seniori majú dlhodobo mierny kalorický deficit, na ktorý sa ich telo adaptovalo, už od detstva, v porovnaní s ostatnými seniormi z celého sveta. Zároveň majú nižšie riziko srdcovo-cievnych ochorení, nižšie riziko vzniku rakoviny, nižšiu prevalenciu osteoporózy a demencie a vyššiu hladinu pohlavných hormónov. 

To však môže byť zapríčinené aj celkovo zdravším životným štýlom. Napríklad zvýšenou konzumáciou rýb, dlhším pobytom na slnku počas roka atď. Pre definitívne potvrdenie vplyvu zníženého energetického príjmu na dlhovekosť u ľudí tak potrebujeme viac kvalitných štúdii. 

Čo si z toho odniesť?

Hlavné dôkazy pozitívneho vplyvu kalorického deficitu na dĺžku života sú zatiaľ podložené len na zvieracích modeloch. Z pozorovaní okinawských seniorov, ktorí sa dožívajú prakticky najdlhšie na svete, môžeme vidieť, že netrpia tak často civilizačnými ochoreniami (jeden z významných faktorov ovplyvňujúci dĺžku života), pričom väčšinu svojho života strávili v kalorickom deficite. Nejde však o kauzalitu.

Z pozorovaní chemických dejov v živočíšnych bunkách vidíme, že príčinou zdravej dlhovekosti môže byť mierne obmedzenie kalórii v strave, alebo aj prerušovaný pôst, ktorý prostredníctvom autofágie chráni bunku pred jej poškodením.

Na základe jednoduchých pozorovaní však nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť súvislosť medzi kalorickým deficitom a dĺžkou života u človeka. Na potvrdenie tohto objavu sú potrebné ďalšie kontrolované štúdie, ktoré by zahrnuli aj ostatné faktory, ako napríklad celkový životný štýl, alebo vplyv našej genetiky. 

Pridaj sa k 32 tis. odberateľov

Každému z nich raz týždenne vyberáme tie najlepšie články, ktoré sú určené 100% práve jemu.

Odoberať
Páči sa mi Uložiť článok
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________