Ortorexia bola prvýkrát definovaná v roku 1997 a vo voľnom preklade znamená patologickú posadnutosť stravovaním, ktoré daný jedinec považuje za zdravé.
Prevalenciu ortorexie je ťažké stanoviť a existujú dramatické rozdiely v závislosti od vybranej populácie – štúdie tak uvádzajú výskyt od 0,1 % až do 90,6 %.
Túžba po dokonale „čistom“ stravovaní u chorých spravidla vedie k narušeniu sociálneho života i fyzického a psychického zdravia.
Ortorexia ako plnohodnotný zástupca skupiny porúch príjmu potravy
Ortorexiu možno definovať rôzne, v zásade však ide o posadnutosť „zdravou“ výživou , keď daný jedinec na základe určitých vzorcov vylučuje zo svojej stravy stále viac druhov potravín, pretože sú podľa neho nevhodné/nebezpečné. Cieľom ľudí trpiacich ortorexiou často nie je redukcia hmotnosti (ako je to pri mentálnej anorexii/bulímii), ale skôr výber 100 % kvalitných a „čistých” potravín, dodržiavanie prísnych stravovacích návykov a perfektne zdravé telo.
Medzi ohrozené skupiny patria:
- osoby pracujúce v oblasti výživy či medicíny
- osoby dodržiavajúce alternatívne alternatívne spôsoby stravovania
- osoby nespokojné s vlastným telom
- osoby so sklonom k závislostiam (alkohol, drogy, excesívna fyzická aktivita)
Čo by sme odporučili svojim mladším ja pri ceste za vysnívanou postavou? Rady nájdete v tomto článku.
Ako sa ortorexia diagnostikuje a aké znaky sú pre ňu typické?
V procese diagnostiky ortorexie nie je zatiaľ zavedený jednotný postup a zdravotníci tak môžu pracovať s mnohými nástrojmi od špecifických dotazníkov (Bratman questionnaire, ORTO‑15, EHQ atď.) až po meranie telesného zloženia, či rozbor krvných vzoriek. V roku 2014 navrhol Moroze s kolegami celkom 4 skupiny kritérií identifikujúcich ortorexiu, zahŕňajúce tieto oblasti (plné znenie nájdete tu):
A) posadnutosť „zdravým” jedlom zameriavajúcim sa najmä na zloženie a kvalitu potraviny
B) negatívne premietanie tejto posadnutosti do oblasti sociálnej, fyzickej alebo psychickej
C) toto správanie nemôže byť vysvetlené zhoršením symptómov ďalších už prítomných chorôb
D) toto správanie nie je zapríčinené vyraďovaním potravín z dôvodu potravinovej alergie či iného ochorenia vyžadujúceho zmenu stravovacích návykov
Ako neprepadnúť poruchám príjmu potraviny, zistíte tu.
V praxi môžu prejavy ortorexie zahŕňať...
Obavy z „nezdravých“ potravín
Striktné vyraďovanie potravín pre ich domnelú nevhodnosť/nebezpečnosť (napr. obsah rezíduí pesticídov, prídavných potravinárskych látok, ale aj rafinovaného cukru, pšeničnej múky a pod.)
Extrémny stres pri strate kontroly nad jedlom a výčitky po „porušení“ stravovacieho protokolu
Obsesívne sledovanie obalov, zloženia a pôvodu potravín
Priorita plánovania a prípravy jedál podľa vlastných a obvykle veľmi striktných pravidiel
Snaha vyhnúť sa konzumácii jedla v spoločnosti ďalších osôb
Aké sú dôsledky ortorexie?
1. Narušenie fyzického zdravia
Pri ortorexii je, v dôsledku stále sa zmenšujúceho spektra „povolených“ potravín, veľmi častým javom nedostatok jednotlivých makro i mikroživín. Typicky ide napr. o kvalitné bielkoviny, omega‑3 mastné kyseliny, vitamín D, horčík, železo, zinok, selén, vlákninu a mnohé ďalšie. Jej prítomnosť môže (ale nemusí) viesť aj k nízkej dostupnosti energie, malnutrícii alebo náhlemu úbytku hmotnosti.
Tieto deficity sa môžu prejaviť napr. nadmernou únavou, kŕčmi, zvýšenou náchylnosťou na ochorenie, zníženou kvalitou vlasov a nechtov, alebo abnormalitami pri vyšetrení krvi.
2. Narušenie psychického zdravia
Keďže obsesívne lipnutie na „čistých“ potravinách a striktných stravovacích návykoch je veľmi ťažké kombinovať s každodenným životom, môžu sa ľudia trpiaci ortorexiou často cítiť úzkostne, frustrovane a previnilo. Túžba po perfektne zdravom stravovaní ich úplne pohltí a väčšinu svojho času preto trávia plánovaním a prípravou domácich jedál, pretože potraviny „odinakiaľ“ nespĺňajú nimi požadované kritériá. To môže ďalej viesť k obmedzeniu schopnosti zvládať bežné denné aktivity, zníženie produktivity alebo stránenie sa medziľudským kontaktom.
3. Narušenie sociálneho života
Spoločné stolovanie s priateľmi/kolegami je pre človeka trpiaceho ortorexiou doslova zlý sen. Zjedením jedla „zvonku" by totiž stratili nad svojím stravovaním kontrolu a zveriť sa ostatným so svojimi pevne stanovenými stolovacími pravidlami tiež nepripadá do úvahy. Potreba „čistého“ jedálnička je skrátka nadradená sociálnym vzťahom, čo často vyústi do izolácie, ktorá je u osôb s ortorexiou obvyklým javom.
Včasná diagnostika a odborná starostlivosť sú pri liečbe ortorexie základnými predpokladmi
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že ortorexia môže byť rovnako závažná ako ktorékoľvek iné ochorenia patriace do porúch príjmu potravy, a v prípade, že nebude liečená, môže jej trpiacim osobám nenávratne poškodiť zdravie.
Dôležitým faktorom je najmä včasný záchyt problému – čo je však paradoxne hlavným kameňom úrazu. Chorá osoba si totiž negatívne dôsledky svojho správania často neuvedomuje a prvotný impulz, že niečo nie je v poriadku, tak prichádza od jej blízkeho okolia.
V procese liečby je potom vhodné spolupracovať ako s lekárom, tak aj s nutričným terapeutom a psychológom. Základným prvkom terapie ortorexia je tzv. kognitívno‑behaviorálna terapia, pri ktorej si pacient najprv musí skutočne uvedomiť samotný problém, a následne sa aktívne učí, ako sa s ním vyrovnať.
Čo si z toho odniesť?
Ortorexia vyjadruje stav obsesívneho lipnutia na „zdravej“ výžive, ktorého cieľom spravidla nie je redukcia hmotnosti, ale dokonale čistá a vyvážená strava vedúca k perfektnému zdraviu. Spolu s anorexiou a bulímiou patrí medzi tzv. poruchy príjmu potravy a ak nie je liečená, môže nevratne poškodiť zdravie chorej osoby.
Ortorexia človeka negatívne ovplyvňuje po fyzickej, psychickej i duševnej stránke, pričom chorý si jej prítomnosť a nebezpečenstvo spravidla nepripúšťa. Jeho okolie si však môže všimnúť zmeny ako postupné vyraďovanie stále väčšieho množstva potravín z jedálnička, neochota konzumovať iné ako doma pripravené jedlo, nadmerné študovanie zloženia, pôvodu či nutričných hodnôt potravín a v neposlednom rade aj silnejúcu sociálnu izoláciu.
V terapii ortorexie je vhodné riešiť túto chorobu komplexne a spolupracovať tak s lekárom, nutričným terapeutom a psychológom. Všeobecne tiež platí, že čím skôr dôjde k záchytu ochorenia, tým nižšie je v budúcnosti riziko nezvratného poškodenia pacientovho zdravia.
