- Stres je súčasťou každodenného života – jeho pôsobenie na organizmus sa však môže líšiť v závislosti od mnohých faktorov.
- Škodlivý vplyv na imunitný systém, ale aj ďalšie oblasti zdravia, vykazuje najmä chronický stres.
- Odborníci v rámci ochrany zdravia odporúčajú snažiť sa o zotrvanie na „dobrej“ strane stresového spektra.
Pre stres existuje viac oficiálnych a zložitých definícií – v skratke ale ide o sled udalostí, ktorý zahŕňa stimul (stresový podnet) vyvolávajúci reakciu v mozgu (vnímanie stresu) nasledovanú aktiváciou fyziologických procesov v tele (reakcia na stres). Hlavnou biologickou úlohou stresu je napomôcť prežitiu organizmu – teda uvedomeniu si nebezpečenstva, vyvolaniu zodpovedajúcej reakcie a eliminácii stresora (ak je to možné). Za istých podmienok má stres na ľudský organizmus dokonca pozitívny vplyv, čo je dané najmä mechanizmami adaptácie. Vo väčšine prípadov však stres zdraviu škodí, a to v mnohých oblastiach. Informácie o celkovom vplyve stresu na organizmus nájdete v článku Nie je stres ako stres. Ktorý je ten zdravý a ktorý nám naopak škodí?, dnešný text sa zameria na imunitný systém.
Ako rozoznať „dobrý“ a „zlý“ stres?
Do konečného vplyvu stresu na ľudský organizmus vstupuje celý rad faktorov. V súvislosti s dopadom na zdravie je však ako jedna z najdôležitejších okolností vnímaná doba trvania stresu. Rolu však hrá samozrejme aj intenzita stresu, opakujúce sa stresory a pod. (pozri nižšie).
- Krátkodobý stres – taký, ktorý trvá niekoľko minút alebo hodín. Práve s týmto typom stresu sa spájajú pozitívne adaptačné účinky, ktoré vedú k maximalizácii šance človeka na prežitie danej situácie.
- Dlhodobý (chronický) stres – po dobu niekoľkých hodín denne pretrváva týždne alebo aj mesiace. Tento typ stresu okrem iného narúša prirodzený cirkadiánny rytmus stresového hormónu kortizolu, čo je pravdepodobne jedným z mechanizmov jeho nepriaznivej reakcie na ľudské zdravie.
Významné sú tiež individuálne rozdiely vo vnímaní stresu, jeho hodnotení a zvládaní – tieto faktory ovplyvňujú, ako veľmi sa zvýšia hladiny stresových hormónov, ktoré potom pôsobia na ďalšie telesné štruktúry, okrem iného práve aj imunitné bunky. V nastavení tejto „citlivosti“ na stres hrajú pravdepodobne úlohu genetické i environmentálne faktory. Stresory môžu byť vonkajšieho aj vnútorného pôvodu – aj bez zjavného podnetu zvonku pri vytvorení vnútorného pnutia dochádza k dlhodobej aktivácii stresovej reakcie so všetkými negatívnymi dôsledkami.
Ako sa delia stresory?
Súhrnná práca z roku 2004, ktorá analyzovala viac ako 300 štúdií, identifikovala 5 skupín stresorov, ktoré môžu na organizmus pôsobiť:
- Akútne časovo obmedzené stresory: napr. rozprávanie na verejnosti, zoskok padákom – obvykle trvajú v rozmedzí 5 – 100 minút.
- Jednoduché prirodzené stresory: sú súčasťou každodenného života, ako napr. test pri štúdiu.
- Sekvencia stresových udalostí: situácia, keď jeden ústredný problém vedie k mnohým ďalším úkonom, o ktorých však ľudia vedia, že v určitej chvíli skončia.
- Chronické stresory: všadeprítomné pnutie, ktoré núti človeka meniť svoju identitu či sociálnu rolu, napr. starostlivosť o invalidného príbuzného, nutnosť utiecť z vlasti.
- Vzdialené stresory: ozveny traumatických zážitkov, ku ktorým došlo v dávnej minulosti a ktoré môžu stále pôsobiť na emocionálne aj kognitívne vnímanie človeka.
Aké sú mechanizmy pôsobenia stresu na imunitný systém?
1. Zmeny v pomere imunitných buniek
Dlhodobý stres mení pomery imunitných buniek – potláča produkciu lymfocytov a zvyšuje koncentráciu myeloidných buniek (neutrofily a monocyty) v krvnom obehu aj kostnej dreni. Niektoré zmeny pritom pretrvávajú aj niekoľko dní po ukončení stresora. Stres tiež podporuje proliferáciu bielych krviniek v kostnej dreni a ich následné uvoľňovanie do krvi.
2. Ovplyvnenie koncentrácie stresových hormónov
Vplyvom stresu je aktivovaný aj sympatický nervový systém a uvoľňovanie stresových hormónov ako adrenalín, noradrenalín alebo glukokortikoidy. Najmä glukokortikoidy sa za normálnej situácie podieľajú na tlmení a regulácii zápalovej reakcie, pri chronickom strese však dochádza k oslabeniu ich vplyvu a ich spomenutá schopnosť klesá. V reakcii na stres tiež môže dochádzať k zvýšeniu uvoľňovania prozápalových cytokínov.
3. Ovplyvnenie črevného mikrobiómu
Aj keď mechanizmus nie je úplne pochopený, zdá sa pravdepodobné, že dlhodobý stres negatívne ovplyvňuje aj črevný mikrobióm. Úlohu v tomto procese pravdepodobne hrajú vagové nervy, glukokortikoidy, leukocyty a cytokíny. O dôležitosti črevného mikrobiomu nielen v imunitnej reakcii sa bližšie dozviete v článku Probiotiká a črevná mikroflóra: ochrancovia a pomocníci v jednom.
4. Rozvoj zápalovej reakcie v mozgovom tkanive
Ako by to nestačilo, dlhodobý stres indukuje zápalovú reakciu aj v mozgu. Opäť dochádza k uvoľňovaniu zápalových látok, ktoré pravdepodobne podnecujú rozvoj reakcií asociovaných s úzkosťou a depresiou (pozn. štúdie na hlodavcoch). Tento mechanizmus môže tiež spôsobiť zmeny v dopamínových dráhach a systéme odmien.
A čo ten krátkodobý stres?
Ako už bolo spomenuté, akútny krátkodobý stres pomáha človeku zaistiť prežitie – či už je to obrana, útek, alebo napríklad adaptácia na zranenie, operáciu, očkovanie alebo infekciu. Práve vďaka stresovej reakcii môže telo vyslať bunky imunitného systému tam, kde sú práve potrebné, a vďaka tomu mohla byť táto výzva organizmom úspešne zvládnutá. Tiež sa ukazuje, že týmto spôsobom môže imunitný systém napr. posilniť aj ochranné telesné bariéry, ako je koža alebo sliznica.
V niektorých prípadoch ale môžu „vedľajšie účinky“ tejto prospešnej reakcie viesť k dočasnému zhoršeniu niektorých existujúcich ochorení. Aj keď je teda napr. práve potrebné zvýšiť prozápalové markery kvôli boju s infekciou, tieto zmeny môžu súčasne zhoršiť dermatitídu, kardiovaskulárne ochorenia alebo autoimunitné ochorenia.
Výskumníci zdôrazňujú, že sú potrebné ďalšie kvalitné štúdie, do budúcnosti však v krátkodobom strese vidia možný potenciál, ako podporiť zotavenie sa z chirurgických zákrokov alebo niektorých ochorení – napr. stresorom vo virtuálnej realite, cvičením alebo pôsobením farmakologických látok).
Ako stáť na správnej strane stresového spektra?
Odborníci študujúci vplyv stresu nielen na imunitný systém odporúčajú, aby sa na stresovú reakciu pozeralo skôr ako na spektrum, ktoré sa skladá z prospešného‑neutrálneho-škodlivého vplyvu. Na prospešnej strane stojí krátkodobý stres (eustress), po ktorého indukcii dochádza k rýchlej aktivácii imunoposilujúcich alebo imunopreparatívnym účinkom. Po ukončení pôsobenia stresora rýchlo utícha aj táto reakcia organizmu. Na opačnej strane spektra stojí škodlivý chronický stres (distress), ktorý vedie k narušujúcim alebo imuno‑potlačujúcim dôsledkom. Pri distresse je reakcia organizmu aktivovaná ešte dlho po ukončení stresora, alebo k jeho indukcii dochádza opakovane. Uprostred je akási neutrálna zóna, ktorá predstavuje priestor na udržanie/obnovu zdravia.
Čím dlhšie je človek pod vplyvom chronického stresu, tým pravdepodobnejšie dôjde k rozvoju negatívneho vplyvu na organizmus – je preto dôležité dbať na psychohygienu, snažiť sa o dostatočné a pravidelné obnovovanie rovnováhy vnímania stresu a optimalizáciu krátkodobého stresu – pracovať na tom, aby po skončení pôsobenie stresora skončil aj samotný stres (teda napr. nevracať sa v mysli k danej udalosti stále dookola aj po jej ukončení). Podrobné informácie o psychohygiene sa dozviete v článku Psychohygiena: cesta za duševným zdravím.
Vo výskume boli identifikované 3 kľúčové faktory, ktoré hrajú veľkú úlohu v procese obnovy rovnováhy vnímania stresu a vedú človeka k zotrvaniu na „dobrej“ strane spektra:
- Kvalitný a dostatočný spánok
- Vyvážený jedálniček s optimálnym množstvom energie
- Pravidelná fyzická aktivita
Okrem toho sú tu aj ďalšie faktory, ktorých vplyv síce nie je taký významný ako pri prvých troch, ale stále môžu reakciu na stres do veľkej miery ovplyvniť. Patrí sem celková práca so zvládaním stresu, tréning vďačnosti, súcit s druhými ľuďmi i so sebou samým a sociálna podpora od najbližšieho okolia. V závislosti od individuálnych preferencií každého človeka odporúčajú autori štúdie najmä aktivity, ako sú prechádzky v prírode, jóga, meditácia, tanec, počúvanie alebo tvorba hudby, maľovanie, cvičenie či remeselná výroba. V podpore duševného zdravia vám môže pomôcť aj psychoterapia. Ak vás táto téma zaujíma viac, všetko potrebné nájdete v článku Ako sa starať o svoje duševné zdravie? Stavte na psychoterapiu.
Čo si z toho odniesť?
Vplyv stresu na organizmus závisí najmä od jeho trvania – či ide o akútny krátkodobý stres, alebo stres chronický. Najmä ten dlhodobý má na ľudské zdravie negatívny vplyv mnohých ohľadoch, imunitný systém nevynímajúc. Ovplyvňuje pomery zložiek imunitného systému, narúša reguláciu imunitných reakcií a spôsobuje aj zápal v mozgovom tkanive.
Odborníci v súvislosti so zachovaním zdravia odporúčajú snažiť sa držať na „dobrej“ strane stresového spektra, teda podporovať ukončenie reakcie po skončení stresora a tiež snahu o mentálnu regeneráciu.
