Českí vedci sa pod vedením MUDr. Tomáša Větrovského z Univerzity Karlovej zamerali na fyzicky najnáročnejšie povolania, ktoré v rámci svojich zamestnaní bežne vykonávame. Pri akých povolaniach makáme najviac, koľko kalórií dokážeme za jednu zmenu spáliť a ako by sme tomu mali prispôsobiť výživu?
Chudnúť prakticky len vďaka práci? Je to možné
Dnešná doba nahráva fyzicky nenáročným zamestnaniam, a tak sú povolania spočívajúce v manuálnej práci čoraz viac vytláčané prácou pri počítači či v kancelárii. Aj napriek tomu však stále v dnešnej dobe existuje veľa bežných zamestnaní, pri ktorých človek vydá veľa energie.
Uvedomiť si energetickú náročnosť svojho zamestnania je kľúčové smerom k udržiavaniu zdravej telesnej hmotnosti:
Ak pracujem z kancelárie a jediný môj pohyb je spojený s cestou na obed, potom potrebujem dosť pravdepodobne menší objem energie a zamerať by som sa mal na ľahšie jedlá.
Keď sa pri práci intenzívne hýbem a celodenná zmena ma fyzicky vyčerpáva, potom by som mal dbať na dostatok jedla počas dňa a nemusím sa vyhýbať ani kalorickejším potravinám.
Napokon, mnoho ľudí vo svojej práci spáli toľko energie, že už ani ďalší pohyb pre ľahké chudnutie nie je nutný. Aké povolania to sú?
TOP 7 najnáročnejších povolaní podľa novej štúdie
Na základe odporúčaní Spoločnosti pre výživu bolo vytipovaných 10 fyzicky náročných zamestnaní, pri ktorých sa predpokladala zvýšená požiadavka na dodávanie minerálnych látok a energie, a tím MUDr. Tomáša Větrovského z FTVS Karlovej univerzity ich podrobil meraniu.
Celkom 10 rôznych zamestnaní, 3 zástupcovia z každého odboru. Vedci sa zamerali predovšetkým na počet nachodených krokov a na energetický výdaj počas samotnej práce. Ktoré povolanie je najnáročnejšie a kto patrí medzi najväčších makačov?
| Energia spálená za 1 hodinu | Energia spálená za zmenu (8 hodín) | |
| Smetiar | 243 kcal | 1944 kcal |
| Drevorubač | 206 kcal | 1648 kcal |
| Športovec | 131 kcal | 1048 kcal |
| Robotník | 116 kcal | 928 kcal |
| Farmár | 101 kcal | 808 kcal |
| Skladník | 93 kcal | 744 kcal |
| Hasič | 85 kcal | 680 kcal |
Rekordmanmi energetického výdaja sa tak stali smetiari, ktorí vo svojej práci musia manipulovať s ťažkými bremenami. Hoci by väčšina z nás smetiara asi nezaradila na vrchol zoznamu najväčších pracovných makačov, hovorcu Pražských služieb Radima Manu to nijako neprekvapuje:
„Smetiari tu musia manipulovať s nádobami vážiacimi v priemere až 30 kg. Nielenže kontajnery vysypávajú, ale ešte predtým ich musia vyniesť z domov a pristaviť ku kraju vozovky.“ A tak si títo zamestnanci so svojimi 1944 spálenými kalóriami môžu celkom iste dopriať podstatne väčšie porcie jedla oproti osobám zamestnaným v kanceláriách.
Pohyb pri niektorých zamestnaniach rozhodne nechýba
Platí všeobecné odporúčanie hýbať sa a žiť aktívne, ako sa ale ukázalo, niektorí to hravo zvládnu už len v rámci svojho zamestnania. „Odborníci na zdravý životný štýl odporúčajú minimálne 150 minút pohybu aspoň strednej intenzity týždenne. Sedem profesií z nášho prieskumu túto hodnotu dosiahlo za jeden jediný deň, a to len v práci,“ udáva vedúci výskumného tímu MUDr. Tomáš Větrovský.
Ani taký veľký energetický výdaj vykonaný v rámci zamestnania však neznamená, že by sme sa po práci mali okamžite zvaliť na gauč a prečkať tak až do ďalšej zmeny. Kompenzačné cvičenie či športovanie vo voľnom čase totiž telu prináša mnoho ďalších benefitov, a tak by sme sa pohybu vo voľnom čase nemali vyhýbať ani pri fyzicky náročnej práci.
Ďalej sa o trochu menšia energetická náročnosť zistila u poštových doručovateľov, záchranárov alebo u zdravotných sestričiek. Oproti tomu niektoré ďalšie zamestnania neboli testované, a tak sa dá predpokladať vysoký energetický výdaj ďalej napr. aj u policajtov, vojakov, murárov, čašníkov a ďalších manuálne pracujúcich najmä v stavebníctve či v priemysle.
Výživu treba prispôsobiť energetickej náročnosti zamestnania
Celkový energetický výdaj vyššie uvedených zamestnaní môže hravo presiahnuť 3000 kcal za deň, a to aj bez akýchkoľvek ďalších pohybových aktivít. Ak si ale k fyzicky náročnému zamestnaniu pridáte ešte tréning, môže byť energetický výdaj samozrejme ešte podstatne vyšší. Takto vysoký energetický výdaj by mal byť kompenzovaný dostatočným množstvom jedla, ktoré telu dodá potrebné živiny vrátane vitamínov a minerálnych látok.
S dosiahnutím vyššieho energetického príjmu nám môžu pomôcť napr. tieto potraviny:
ovocné a zeleninové šťavy (asi 250 kcal na 500 ml šťavy)
orechy alebo zmes sušeného ovocia s orechmi (asi 600 kcal, resp. 500 kcal na 100 g)
orechové maslá (asi 500–600 kcal na 100 g)
domáca granola s plnotučným mliekom (asi 500–600 kcal na väčšiu porciu)
celozrnný chlieb s avokádovou nátierkou (asi 300 kcal na 1 väčší krajec)
Ak tak trochu bojujete s časom, môžu vám prísť vhod doplnky stravy. Hodiť sa vám môžu kvalitné proteínové tyčinky alebo gainery zložené z viacerých zdrojov sacharidov pre optimálne doplnenie energie aj mikroživín.
Doprajte svojmu telu dostatok živín a nenechajte ho trpieť
Cieľom je zabezpečiť vyrovnanú kalorickú bilanciu (energetický príjem akurát kryje energetické potreby tela) alebo mierny kalorický deficit vedúci k primeranej redukcii hmotnosti. Pokiaľ by však energetický príjem bol výrazne nižší oproti energetickým potrebám tela, mohlo by v dlhodobom hľadisku dôjsť k:
častejším únavám, strate motivácie
zníženiu fyzickej výkonnosti
príliš rýchlemu poklesu na hmotnosti
vyššiemu riziku infekčných ochorení spôsobených zníženou imunitou
Čo si z toho odniesť?
Koľko jedla si za deň môžeme dovoliť? To záleží predovšetkým na našej hmotnosti a na našom športovom eláne, ktorý energetické potreby tela zvyšuje. Zabúdať by sme však nemali ani na fyzickú náročnosť svojho povolania, ako ukázal nedávny experiment pod záštitou výskumníkov z FTVS UK.
Energia spálená pri pohybe v práci je v princípe rovnaká ako tá pri tréningu, a tak v prípade niektorých povolaní, kde o pohyb nie je núdza, je výhodné na to myslieť a energiu dostatočne dopĺňať z kvalitných a nutrične hodnotných potravín. Ak by sme to totiž nerobili, hrozia nám častejšie únavy, pokles motivácie a výkonnosti a v neposlednom rade zníženie imunity a väčšia náchylnosť na infekčné ochorenia.
Myslite na to, že pohyb a športovanie vo voľnom čase sú dôležité aj pre osoby, ktoré v práci vydajú veľa energie. Nejde totiž len o udržiavanie hmotnosti (na čo nám pohyb v práci môže bohato stačiť), ale aj o udržiavanie celkového zdravia. V tom nám totiž voľnočasová aktivita môže pomôcť podstatne viac oproti jednostrannému typu zaťaženia v práci.
