- Bezkofeínová káva je typ kávy, pri ktorej bol výrazne znížený obsah kofeínu.
- V EÚ sa za bezkofeínovú kávu považuje káva s najvyšším možným podielom 0,1 % kofeínu.
- Káva bez kofeínu nenabudí, ale zdraviu prospešné látky stále obsahuje.
Káva patrí medzi celosvetovo najobľúbenejšie nápoje, každý rok sa svetovo odhaduje spotreba asi 500 miliárd šálok kávy. So zvyšujúcim sa dopytom po káve bez obsahu kofeínu rastie aj jej spotreba. Hoci sa bezkofeínová káva komerčne vyrábala už v roku 1903, väčšiu obľubu si získala až o viac ako 100 rokov neskôr. Ako sa bezkofeínová káva vyrába, pre koho je vhodná a je možné ju bez obáv piť počas tehotenstva?
Bezkofeínová káva kofeín stále obsahuje, množstvo je však nízke
Bežná káva sa pripravuje z pražených kávových zŕn odrôd arabica, robusta, prípadne ich kombinácie v rôznych pomeroch. Káva typu arabica obsahuje v priemere asi 1 – 1,5 % kofeínu, káva typu robusta obsahuje kofeínu viac, udáva sa približne 2,5 %. Výsledná káva typu espresso (7 g kávy na 1 porciu) tak obsahuje približne 60 – 100 mg kofeínu, pričom závisí od spôsobu prípravy aj použitého typu kávy.
Bezkofeínová káva je káva, ktorej bol kávovým zrnám podiel kofeínu znížený na stopové množstvo. V Európskej únii sa za bezkofeínovú kávu považuje káva, ktorej kávové zrná obsahujú najviac 0,1 % kofeínu. Štúdia zaoberajúca sa obsahom kofeínu v bezkofeínovej káve dochádza k záverom, že nápoj pripravený z bezkofeínovej kávy kofeín stále obsahuje, priemerný obsah je približne 9 – 14 mg v káve typu americano.
- Je pre zdravie prínosnejšia káva alebo čaj matcha? Prečítajte si náš ďalší článok Káva vs. Matcha: v čom sa tieto nápoje líšia a ktorý je zdravší?
3 spôsoby výroby bezkofeínovej kávy
Kofeín sa z kávy odstraňuje ešte pred samotným pražením kávových zŕn. Prvý komerčne známy proces dekofeinizácie bol vykonaný už v roku 1903 (patentovaný v roku 1906), keď nemecký obchodník Ludwig Roselius vyvinul spôsob, v ktorom za pomoci organických rozpúšťadiel (v tom čase za pomoci karcinogénneho benzénu) úspešne zbavil kávové zrná kofeínu a výsledný produkt predával pod značkou Kaffee HAG (táto značka na trhu pôsobí aj v súčasnej dobe).
Dnes sa už pomocou benzénu kofeín z kávy neodstraňuje, ale princíp metódy sa napriek tomu dodnes využíva.
V súčasnej dobe existujú 3 spôsoby dekofeinizácie kávy, ktoré sa bežne komerčne používajú:
- Metóda organických rozpúšťadiel. Pri tejto metóde sa kofeín z kávy priamo alebo nepriamo odstraňuje za pomoci organických rozpúšťadiel. Používa sa dichlórmetán alebo častejšie etyl‑acetát, ktorý sa pre tieto potreby môže získavať aj z prírodných zdrojov.
- Švajčiarsky vodný proces. Metóda vyvinutá v roku 1933 získala popularitu až o niekoľko desiatok rokov neskôr v 80. rokoch, najmä po založení spoločnosti The Swiss Water Decaffeinated Coffee Inc., ktorá pôsobí do súčasnosti. Pri tejto metóde sa kofeín odstraňuje za pomoci bezkofeínového extraktu zo zelenej kávy vo vodnom roztoku. Nevýhodou tejto metódy je strata niektorých aromatických zložiek, ktoré sa v káve prirodzene vyskytujú.
- Superkritická extrakcia oxidom uhličitým. Trendom súčasnej doby je extrakcia kofeínu za pomoci oxidu uhličitého pri teplote 65 °C a tlaku až 300 atm. Za týchto podmienok má oxid uhličitý vlastnosti kvapaliny i plynu, špecificky sa v ňom rozpúšťa kofeín a ostatné látky zostávajú v káve.
Chuťový rozdiel áno, ale účinné látky v káve zostávajú
Hlavný rozdiel medzi bežnou kávou a tou bezkofeínovou je podiel kofeínu, ktorý vo variante „bez kofeínu“ klesá až o 97 %. Napriek tomu samotný proces so sebou nesie určité zmeny v zložení látok prítomných v káve, pozorovaný bol napríklad pokles v hladine pyrazínov, ktoré sa v káve prirodzene vyskytujú. To sa následne premieta do samotnej chuti kávy, pretože z týchto prekurzorov pri pražení vznikajú aromatické zlúčeniny, ktoré tvoria charakter a arómu kávy.
Udáva sa, že najväčšie „straty“ arómy sú spojené s vodnou extrakciou v rámci „Švajčiarskeho procesu“, naopak najmenšie straty aromatických zložiek sú spojené s extrakciou oxidom uhličitým, pretože tieto zlúčeniny sú v ňom prakticky nerozpustné.
Dobrou správou je tiež pretrvávanie látok s antioxidačným účinkom, ktoré zodpovedajú za väčšinu zdravotných prínosov pravidelného pitia kávy. Určité percento antioxidantov sa pri procese dekofeinizácie stratí, napriek tomu sa odhaduje, že tieto straty nie sú väčšie ako približne 15 %.
Je bezkofeínová káva vhodná počas tehotenstva?
Bezkofeínová káva je skvelou alternatívou klasickej kávy v tehotenstve aj počas dojčenia. Zistené množstvo kofeínu v 1 šálke je najviac 14 mg kofeínu, čo je 7 % denného príjmu kofeínu, ktorý Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) považuje pre tehotné ženy za bezpečný.
Podľa EFSA by denný príjem kofeínu v období tehotenstva nemal presiahnuť 200 mg kofeínu denne. To síce neznamená úplný zákaz kávy, jej konzumácia by však mala byť mierna, priemerná šálka kávy obsahuje v priemere necelých 100 mg kofeínu.
Kto ďalší môže ťažiť z pitia bezkofeínovej kávy?
Považovať klasickú „kofeínovú“ kávu za nezdravú by bolo chybné, napriek tomu existuje celý rad situácií či osôb, ktoré by radšej mali siahnuť po variante bez kofeínu.
- Večerné pitie kávy. Konzumácia klasickej kávy s kofeínom vo večerných hodinách môže viesť k problémom so zaspávaním a znižuje kvalitu spánku. Pitie bezkofeínovej kávy tieto negatívne efekty nemá.
- Osoby so srdcovo‑cievnymi problémami. Osoby liečiace sa na vysoký krvný tlak alebo so srdcovou arytmiou by mali zvážiť pravidelné pitie kávy s obsahom kofeínu, pretože užívanie kofeínu tieto stavy môže zhoršiť.
- Tehotenstvo. Tehotné ženy by podľa EFSA mali konzumovať polovičné množstvo kofeínu v porovnaní so základným odporúčaním pre dospelé osoby (200 vs. 400 mg kofeínu denne).
- Zvýšená hladina kyseliny močovej a dna. Keďže kofeín patrí medzi puríny, nadmerná konzumácia kávy môže viesť k zvýšeniu hladiny močovej. Pri zvýšených hodnotách je vhodné množstvo kofeínu v nápojoch obmedziť.
- Zvýšená citlivosť na kofeín. Niektoré osoby majú odlišnú farmakodynamiku kofeínu a sú na príjem kofeínu citlivejší ako bežná populácia. V takýchto prípadoch môže byť bezkofeínová káva vhodným riešením, ako si vychutnať šálku kávy a súčasne predísť nepríjemným stavom.
Do istej miery je bezkofeínová káva vhodná aj pre deti a mladistvých. Na druhú stranu aj v tomto prípade by mala byť jej konzumácia pod dohľadom, pretože návyk na pravidelné pitie bezkofeínovej kávy môže ľahko viesť k pitiu bežnej kávy a k vzniku závislosti aj v nízkom veku.
- Ako je to s pitím kávy pri vysokom krvnom tlaku? Dozviete sa v našom ďalšom článku Káva a vysoký krvný tlak: zvyšuje pitie kávy riziko hypertenzie?
- Môže mať kofeínová káva ďalšie benefity oproti tej bezkofeínovej? Prečítajte si náš ďalší článok Kofeín: aký vplyv má na naše zdravie a pomôže nám pri športe?
Čo si z toho odniesť?
Bezkofeínová káva je typ kávy, pri ktorom kávové zrná neobsahujú viac ako 0,1 % kofeínu. Šálka bezkofeínovej kávy teda nie je úplne bez kofeínu, avšak jeho obsah býva približne 8 – 14 mg kofeínu v jednej šálke. Bezkofeínová káva sa vyrába extrakciou organickými rozpúšťadlami, vodou alebo oxidom uhličitým. Výsledná chuť býva mierne odlišná, často menej komplexná a s nižším zastúpením orieškových a kakaových tónov.
Pitie kávy bez kofeínu je vhodné u tehotných žien alebo v prípade mladistvých, je tiež vhodnou alternatívou pitia klasickej kávy u osôb, ktoré sa liečia na srdcovo‑cievne choroby. Napriek tomu aj zdraví ľudia bezkofeínovú kávu ocenia vo večerných hodinách, kedy vďaka minimálnemu obsahu kofeínu nebudú mať problém so zaspávaním a udržanie vysokej kvality spánku.