V súčasnom športe je transgender veľmi diskutovaná a citlivá téma. Vedú sa debaty o tom, či je fér, aby trans-športovci súťažili v rovnakej kategórii s biologickými mužmi či ženami. Práve účasť trans-športovcov v kategórii biologických žien je zdrojom najostrejších diskusií.
Je však tento uhol pohľadu ten jediný, cez ktorý na túto problematiku môžeme nazerať? Aké kritériá musia trans-športovci spĺňať, aby mohli štartovať na súťažiach? Ako sa k nim stavajú športové organizácie? A ako to vyzerá s touto problematikou do budúcnosti?
Kto je vlastne transgender?
Transgender osoba (označovaná aj ako transsexuál alebo skrátene trans) je označenie pre ľudí, ktorí sa nestotožňujú so svojím pohlavím „prideleným“ pri narodení. Spravidla už od detstva trpia pohlavnou dystrofiou (rodový nesúlad) a želajú si podstúpiť tranzíciu na opačné pohlavie, alebo sa iným spôsobom priblížiť aspoň k nonbinárnemu spektru. Ide teda o poruchu sexuálnej identity, a nie, ako sa ľudia často domnievajú, sexuality.
Definícia tejto poruchy je však veľmi atypická, pretože veľkú časť diagnózy tvorí subjektívny pohľad zo strany danej trans osoby. Pokiaľ si však myslíte, že sa stačí zo dňa na deň rozhodnúť a nechať si zmeniť pohlavie, sklamem vás. U dospelých osôb sú potrebné minimálne rok trvajúce pravidelné diagnostické sedenia s ošetrujúcim sexuológom, ktoré majú za cieľ zistiť alebo potvrdiť pohlavnú identifikáciu klienta a jeho motiváciu na liečbu.
Majú trans-športovci nejaké nevýhody oproti ostatným športovcom?
Väčšina ľudí rieši, koľko majú trans-športovci výhod, ale treba si ujasniť, že nie je iba jedna strana mince a všetkých trans-športovcov nemôžeme hádzať do jedného vreca. Záleží totiž hlavne na tom, či ide o MtF alebo o FtM trans-športovcov.
MtF (male to female) = premena biologického muža na trans-ženu
Práve táto tranzícia, teda premena, sa v širokej športovej verejnosti rieši najviac a podnecuje na riešenie celej témy. Je na to mnoho dôvodov. Pokiaľ sa totiž muž rozhodne podstúpiť tranzíciu, stane sa trans-ženou a potom sa rozhodne súťažiť v ženskej kategórii, zvýhodňuje ho to hneď v niekoľkých smeroch.
Áno, celý proces tejto premeny je zložitý a jedinec musí podstúpiť hormonálnu liečbu a umelé zníženie hladiny testosterónu, čo môže zapríčiniť pokles hladiny hemoglobínu už v priebehu niekoľkých týždňov, ale ďalšie rozdiely medzi mužským a ženským telom, ako sú hustota kostí, veľkosť srdca, množstvo svalovej hmoty, sila a pod. sa významne neznížia ani po tranzícii.
Tieto skutočnosti dávajú jedincovi veľkú výhodu, pretože muži sú v priemere o 30 – 40 % silnejší a svalnatejší ako ženy. Ďalej nemôžeme v tomto prípade prehliadnuť ani fakt, že trans-ženy majú aj po 12 mesiacoch umelého zníženia testosterónu stále o 9 – 12 % lepšie časy v behu ako biologické ženy. Takže môžeme povedať, že v tomto prípade títo trans-športovci nevýhody kvôli tranzícii nemajú. Opakom je však druhý prípad.
FtM (female to male) = premena biologickej ženy na trans‑muža
Práve táto premena sa na poli športu zdá ako veľmi nevýhodná a oveľa menej diskutovaná v porovnaní s MtF premenou. Je to dané hlavne tým, že v prípade, že by sa trans‑muž rozhodol súťažiť s ostatnými biologickými mužmi, bol by v nevýhode práve kvôli faktom, ktoré sme si uviedli ako výhodné pre trans-ženy.
Počas hormonálnej liečby sa do tela dodáva testosterón, čo sa prejaví telesnými zmenami, ktorými prechádzajú chlapci v puberte, zvýši sa teda aj podiel svalovej hmoty, ale stále nie sme svedkami toho, že by trans‑muži dokázali porážať biologických mužov v profesionálnych súťažiach.
Kedy sa začali upravovať podmienky pre účasť trans-športovcov na súťažiach?
2004 – V tomto roku mali prvýkrát trans-športovci povolené zúčastniť sa na OH. Ich štart bol podmienený iba kompletne dokončenou operáciou, uznaním novonadobudnutého pohlavia príslušnými orgánmi a prekonanou 2‑ročnou hormonálnou liečbou.
2015 – Rok veľkých zmien. Obmedzenia pre trans-športovcov sa výrazne rozšírili. Najťažšou zmenou bola úprava hladiny testosterónu, ktorú nemohli trans-ženy presiahnuť (10 nmol/l najmenej 12 mesiacov pred OH). Touto úpravou chcel MOV (Medzinárodný olympijský výbor) zmazať výhody trans-žen oproti biologickým ženám. Avšak, ako sme si vysvetlili v časti o výhodách a nevýhodách trans-športovcov, hladina testosterónu nie je to jediné, čím sa organizmus muža a ženy líši a nižšia hladina testosterónu nezmaže všetky výhody, ktoré trans-ženy oproti biologickým ženám v športe majú.
2019 – Medzinárodná atletická federácia znižuje požadovanú hladinu testosterónu na 5 nmol/l.
Aké sú súčasné obmedzenia trans-športovcov?
Svetová federácia Rugby zverejnila, že kritériá MOV nie sú vhodné pre rugby, kde kontakt biologickej ženy a trans-ženy môže zvýšiť riziko zranenia pri zápase o 20 – 30 %. Toto zistenie viedlo k väčšej aktivite ostatných športových federácií, ktoré zverejňujú individuálne podmienky, ktoré musí trans-športovec spĺňať, pokiaľ chce štartovať v rámci ich súťaží. Ich prehľad zaisťuje táto stránka.
MOV až donedávna dovoľoval trans-športovcom súťažiť na OH bez toho, aby bolo treba mať za sebou kompletnú operáciu v presvedčení, že chirurgické zmeny sú v rozpore s ľudskými právami. Trans-športovci museli vyhlásiť najmenej štyri roky pred súťažou v novej kategórii, že prechádzajú premenou a hodnota testosterónu musela zostať nižšia ako 10 nmol/l počas celého trvania súťaže v ženskej kategórii. Pravidlá na prechod zo ženy na mužov (FtM) boli menej prísne, účasť v mužskej kategórii bola bez obmedzenia.
Do hry sa však dostáva úplne nový dokument „Východiská na zaistenie férovosti, inklúzie a nediskriminácie na základe rodovej identity a pohlavných variácií“, ktorý už neobsahuje konkrétne obmedzenia hladiny testosterónu, ale prináša desať princípov, ktoré majú vhodne naviesť jednotlivé športové federácie pri spisovaní nových pravidiel. Podľa týchto princípov už prebiehajú tohtoročné ZOH v Pekingu.
Najväčšou zmenou je zrušenie rozhodovania o zaradení do súťaží na základe gynekologických alebo podobných invazívnych telesných prehliadok, ktorých zmyslom je stanoviť pohlavie daného človeka. Nové princípy tiež nabádajú, aby sa nehovorilo o neférovom zvýhodnení trans a intersex športovcov, pokiaľ na to nie sú vedecky podložené dôkazy. Pokiaľ ich účasť v súťažiach má byť nejako obmedzená, potom jedine na základe seriózneho výskumu.
Najznámejší transgender športovci a kauzy
1. Lia Thomasová
Predtým muž menom Will, ktorý plával až do roku 2019 v kategórii mužov, momentálne plavkyňa univerzity Penn v štáte Pensylvánia. Na novembrových pretekoch v roku 2021 medzi svojou školou a univerzitou Princeton prekonala školské rekordy na 100 m, 200 ma 500 m voľným spôsobom. V celoštátnom porovnaní by jej to stačilo na druhý, respektíve tretí najlepší ženský čas.
2. Laurel Hubbardová
Vzpieračka z Nového Zélandu už v minulosti štartovala vo vzpieračských súťažiach ako Gavin Hubbard (bez úspechov) a zmenu pohlavia prekonala v roku 2017. Do histórie sa zapísala ako prvý športovec v individuálnej disciplíne na OH po zmene pohlavia. Vo finále si však nepripísala žiaden úspešný pokus v trhu. Od Otažskej univerzity získala cenu za športovkyňu roka 2021.
3. Alana McLaughlinová
V minulosti muž – vojak, ktorý niekoľko rokov pôsobil v armáde, dokonca absolvoval misiu v Afganistane. Momentálne má za sebou svoj debut v predkole Combate Global a drží tak titul iba druhej trans-ženy, ktorá sa predstavila v USA v súťaži MMA.
4. CeCe Telferová
Atlétka, ako muž pretekala do roku 2017 (390. miesto NCAA divízie II. na 400 m), tranziciu podstupuje v roku 2018. Od roku 2019 štartuje v kategórii žien a stáva sa národnou šampiónkou NCAA divízie II. na 400 m. Účasť na OH v Tokiu jej bola odopretá z dôvodu vysokej hladiny testosterónu, pretekárka sa však nevzdáva a jej cieľom sú nadchádzajúce OH v Paríži.
Ako to teda s trans-športovcami bude vyzerať v budúcnosti?
Nový prístup vyhlásený Medzinárodným olympijským výborom má základné východisko: „Každý bez ohľadu na svoju rodovú identitu alebo pohlavnú variáciu má právo vykonávať šport v bezpečnom, neobťažujúcom prostredí, ktoré uznáva a rešpektuje jeho/jej potreby a identitu a záujem – najmä u atlétov elitnej úrovne – zúčastniť sa na férových súťažiach, v ktorých nikto nemá neférovú alebo disproporčnú výhodu nad ostatnými.“ Toto sa môžete dočítať v tlačovej správe MOV.
Čo nám napovedá aj smer, ktorým sa táto problematika bude do budúcnosti ďalej vyvíjať. Vyzerá to, že sa silne komercializovaná olympiáda začína vracať k svojej pôvodnej myšlienke, ktorou nie je víťazstvo v kategórii, ale harmónia tela a ducha, fair play a mierová spolupráca medzi národmi.
