- V dnešnom poňatí delíme somatotypy do 3 základných skupín na ektomorfy, mezomorfy a endomorfy.
- Metódou Carter‑Heath možno somatotyp stanoviť na základe 10 telesných parametrov.
- Hoci je somatotyp predurčený geneticky, dá sa do určitej miery ovplyvniť.
Snaha kategorizovať telesnú postavu do niekoľkých kategórií s nami je už od nepamäti. Jedným z prvých bol už Hippocrates, ktorý v čase okolo 400 pred n. l. delil somatotypy do 2 skupín na „vysoké a štíhle“ a na „nízke a robustné“. V dnešnej dobe delíme somatotypy do 3 skupín, základná myšlienka však zostáva stále rovnaká. Ako sa somatotypy určujú a čo vypovedajú o našej telesnej schránke?
W. H. Sheldon a jeho psychologická teória somatotypov
Popularita delenia postáv do somatotypov vzrástla v polovici 20. storočia, kedy ju opísal W. H. Sheldon vo svojej knižnej publikácii The Atlas of Men (1954). Práve v tejto knihe zaviedol nám známe delenie na ektomorfy, mezomorfy a endomorfy, ktoré sa používa dodnes.
Nenechajme sa ale zmiasť, W. H. Sheldon bol americký psychológ a jeho hlavný zámer bol iný, než na aké účely používame somatotypy dnes. Sám sa snažil spájať telesnú konštitúciu s psychologickými rysmi, čo sa nestretlo s veľkým úspechom a naopak bolo v nasledujúcich rokoch predmetom kritiky.
Na prácu Sheldona však nadviazala rada ďalších antropológov, z ktorých najznámejšia bola Barbara H. Heath‑Roll, Sheldonova asistentka, a J. E. Lindsay Carter. Tie tiež dopomohli vzniknutiu vzorca na stanovenie telesného somatotypu, ktorý sa používa dodnes.
Somatotypy sa u väčšiny ľudí navzájom prekrývajú
Výsledkom stanovenia somatotypu sú 3 čísla – prvé sa vzťahuje k endomorfnému, druhé k mezomorfnému a tretie k ektomorfnému typu. Všetky čísla sú na škále od 1 do 7 (výnimočne až 9), pričom vyššie číslo značí vyššiu príbuznosť k danému somatotypu. V praxi sú prípady, keď úplne dominuje jeden somatotyp (napríklad endomorfný s výsledkom 7‑1‑1), relatívne vzácne. Naopak, mnoho ľudí priraďuje somatotyp bez zjavného zaradenia, napríklad s výsledkom 3‑3‑3.
Samotný somatotyp sa znázorňuje na sférickom trojuholníku, ktorý vizuálne popisuje príbuznosť s jednotlivými somatotypmi:
O vyhranenom somatotype (napr. „čistý ektomorf“ atď.) môžeme hovoriť vo chvíli, keď sú výsledkom čísla typu 1‑7‑1 alebo 1‑1‑7 a pod., teda na grafe vo vrcholoch trojuholníka. Drvivá väčšina však vyhranený somatotyp nemá.
Prečo je použitie somatotypov vo fitness v mnohých prípadoch kontroverznou témou? Dozviete sa v našom ďalšom článku Pravda o somatotypoch! Musím jesť a trénovať ako ektomorf, aby som nabral svalovú hmotu?
Výpočet somatotypu podľa metódy Heath‑Carter
Metóda Heath‑Carter (1990) je do súčasnosti najčastejšie používaná metóda určená na stanovenie somatotypov. Na výpočet budete potrebovať zmerať 10 telesných parametrov, ktoré sú následne zadané do príslušných rovníc.
Na meranie budete potrebovať kaliperačné kliešte, pretože na stanovenie je nevyhnutná znalosť šírky niektorých kožných rias. Pre väčšiu prehľadnosť nižšie prikladáme obrázok s umiestnením jednotlivých kožných rias. Komplexnejší manuál na meranie popísala v roku 2002 J. E. L. Carter v tomto texte.
- Hmotnosť (kg): celková hmotnosť stanovená na lačno bez oblečenia
- Telesná výška (cm): celková výška stanovená v dopoludňajších hodinách bez topánok
- Šírka epikondylu humeru (cm): meriame „šírku lakťa“ v najširšom bode, pri meraní stlačíme podkožie
- Šírka dolnej epifýzy femúru (cm): meriame „šírku kolena“ v najširšom bode, pri meraní stlačíme podkožie
- Obvod paže s kontrakciou (cm): zatnite biceps maximálnou silou, predlaktia zviera s pažou uhol 90°, meriame obvod bicepsu v najširšom mieste
- Obvod lýtka (cm): poloha v sede, v kolenách uhol 90°, nohy mierne od seba, meriame obvod lýtka v najširšom bode
- Kožná riasa nad tricepsom (mm): meraná osoba v anatomickej pozícii s uvoľnenými rukami, meriame šírku kožnej riasy v polovici spojnice nadplecka a olecranonu.
- Kožná riasa subskapulárna (mm): meriame riasu, ktorá je na línii od dolného vnútorného okraja lopatky vedenej vonkajším smerom dole pod uhlom 45°
- Kožná riasa supraspinálna (suprailiakálna) (mm): meriame kožnú riasu približne 5 cm nad najvyšším bodom bedrovej kosti, uchopíme ju šikmo pod uhlom 45° tak, aby smerom dopredu mierila riasa smerom dole
- Kožná riasa na lýtku (mm): meriame kožnú riasu z vnútornej strany lýtka, ktorá je v mieste najširšieho obvodu lýtka
Miesta merania kožných rias
Keď stanovíte všetkých 10 telesných parametrov, môžete využiť nástroje MUNI a somatotyp si ihneď spočítať a nechať vykresliť na príslušnom grafe. Odkaz k voľne dostupnej kalkulačke je dostupný tu. Ak si chcete vyskúšať výpočet somatotypu vlastnými rukami, návod je od rovnakej inštitúcie k dispozícii na tomto odkaze. Ide v princípe o jednoduché výpočty, len treba dávať pozor na použitie správnych jednotiek.
Stálosť somatotypu a čo na to genetika
Stanovený somatotyp je výsledkom životného štýlu a genetických predispozícií. Do akej miery zohrávajú úlohu genetické predispozície vo výslednom somatotype je stále predmetom mnohých diskusií, isté však je, že aspoň čiastočne ich ovplyvniť možno.
Koniec koncov samotný výpočet je založený na telesných parametroch, ktoré úplne bez debát meniteľné sú, hmotnosť, šírka kožných rias, šírka bicepsu v maximálnej kontrakcii. Naopak iné sú v podstate nemenné (šírka epikondylov femúru a humeru).
Okrem toho je stále potrebné mať na pamäti, že okrem genetiky hrajú dôležitú úlohu aj prevzaté návyky, ktoré si ako ľudia budujeme predovšetkým v detstve a počas dospievania. Každý z nás vníma inak „normálnu mieru pohybu“, „normálnu veľkosť obeda“ alebo napríklad „normálnu frekvenciu spoločenských akcií “. A hoci tieto faktory, ktoré určite na výsledný somatotyp majú vplyv, nie sú ako také súčasťou genetickej výbavy, ide o niečo, čo do značnej miery preberáme od našich rodičov či nášho najbližšieho okolia.
Máte problém s naberaním svalovej hmoty a príčinu hľadáte v ektomorfnom somatotype? Prečítajte si náš článok Ako jesť a cvičiť, aby som konečne nabral svalovú hmotu?
Čo si z toho odniesť?
Rozoznávame 3 základné somatotypy: ektomorf, mezomorf a endomorf. V súčasnom poňatí somatotypy stanovujeme podľa metódy Heath‑Carter z roku 1990, ktorá určuje typy na základe výpočtu meraní 10 telesných parametrov od hmotnosti, výšky, obvodov vybraných partií až po šírky vybraných kožných rias.
Výsledkom merania somatotypu sú tri hodnoty, pričom každé číslo ukazuje príbuznosť k príslušnému somatotypu. Vo väčšine prípadov sú somatotypy zmiešané: jeden dominantný somatotyp je sprevádzaný sekundárnym somatotypom (napr. 1‑5‑3 = ektomorfný mezomorf).
Na výslednom somatotype sa podpisujú genetické predispozície, stále však nie je počas života úplne nemenný. Zmenou životného štýlu preto je možné do určitej miery somatotyp ovplyvniť aj počas života.
