- Imunitu môžeme rozdeliť na nešpecifickú (slepú) a špecifickú (cielene zameranú).
- Cytokíny pôsobia na stresový systém organizmu.
- Samotný pozitívny postoj k životu podnecuje nárast protizápalových cytokínov.
Imunita je schopnosť organizmu rozpoznávať „svoje“ od „cudzieho“ a proti tomu „cudziemu“ vedieť čo najskôr reagovať a to pomocou buniek (bunková imunita) a protilátok (humorálna imunita). Pre náš organizmus sú za „cudzie“ považované antigény, ktoré za normálnych okolností nie sú v našom tele prítomné (prevažne parazitálne či mikrobiálne), ale môže sa aj stať, že organizmus rovnakým spôsobom ohodnotí aj vlastné bunky s následnou tendenciou ich likvidácie. Podobne ako mozog je imunita vybavená pamäťou a schopnosťou učiť sa. V našom organizme účinkujú 2 hlavné druhy imunitných odpovedí a to nešpecifické a špecifické. Nešpecifická imunita pôsobí v podstate „naslepo“. Je zodpovedná za rýchlu obranu organizmu, ktorej typickým prejavom je zápalová reakcia. Špecifická imunita reaguje naopak pomalšie a je už konkrétne zacielená – jej lymfocyty (typ bielej krvinky) sú vybavené receptormi špecializujúcimi sa na určitý druh cudzorodých votrelcov.
Imunita, stres a bolesť
Je dokázané, že cytokíny, signálne proteíny okrem iného nápomocné pri boji proti patogénom, narúšajú stresový systém v tele, čo vo výsledku môže podnietiť rozvoj rôznych psychiatrických porúch ako je napríklad depresia či psychóza. Deje sa to, pretože stresový hormón kortizol je jedným z najdôležitejších sprostredkovateľov spojenia medzi psychikou a imunitou. Jeho úloha v psychiatrii nadobudla na význame najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia, kedy sa potvrdilo, že je hlavným ukazovateľom diagnózy primárnej depresie. Stres a depresie navyše do značnej miery vykazujú spoločný výskyt. Je ale dobré mať na pamäti, že účinok kortizolu (zvýšeného v depresii a v strese) má svoje negatíva, ale aj pozitíva pri obrane organizmu. Na jednu stranu potláča zápal a jeho negatívne prejavy, na druhú stranu tlmí imunitnú odpoveď, čím výrazne znižuje obranyschopnosť organizmu.
Výsledky výskumného šetrenia Maruchy et al. (1998) ukázali, že študenti, ktorí podstúpili biopsiu v skúškovom období plného stresu, hojili svoje „rany“ v priemere o 3 dni dlhšie ako v období bez skúšok. Stres je totiž sprevádzaný zvýšením kortizolu a ten súvisí s predĺžením hojenia a so subjektívnym zážitkom stresu.
Zaujímavá je aj spojitosť s bolesťou. Bolesť je fyzicky aj psychicky oslabujúci faktor, ktorý často vedie k sociálnej izolácii, depresii a pocitom bezmocnosti. Redukovať bolesť vo výsledku znamená redukovať aj stres, pretože bolesť môžeme určite považovať za vplyvný stresor.
Aký má vplyv duševné zdravie na imunitu?
Vplyv duševného zdravia na imunitu je význačný. V prvom rade záleží na postoji každého jedinca v konkrétnych oblastiach:
- spôsobe spracovania stresových situácií,
- schopnosti aktívne pristupovať k životu bez zbytočných konfliktov,
- rozvoja vzťahov s okolím,
- zdieľanie svojich pozitívnych aj negatívnych emócií.
Bolo popísané množstvo prípadov chorých ľudí, ktorí pomocou svojho postoja k životu, aktívneho prístupu a budovania vlastnej psychickej odolnosti prežili štatisticky určený limit prežitia choroby. Je všeobecne známe, že pozitívne ladenie, optimizmus a dobrá nálada podporujú funkciu imunitného systému a tým prispievajú k potlačovaniu prozápalových cytokínov. Napríklad priebeh onkologického ochorenia je veľmi závislý od prístupu chorého k samotnej chorobe, od toho, či má podporu v rodine, či si vie požiadať o pomoc alebo či žije osamotene a bez opory najbližších. Veľmi často v dôsledku dochádza k rozvoju depresívnych stavov a chronického stresu a zvýšenej produkcii prozápalových cytokínov.
Naopak, pri prežívaní pozitívnych emócií, šťastia, pokoja a pohody mozog tlmí stresovú reakciu. Epidemiologické štúdie silne naznačujú, že chronický psychologický stres má negatívny vplyv na nástup, progresiu a úmrtnosť na rakovinu.
Na záver treba dodať, že pri vývoji ochorenia bude určite zohrávať úlohu aj mnoho ďalších faktorov, ktoré nemožno vynechať, akými sú napríklad fázy ochorenia, lokácie nádoru, pridružené komorbidity atď. Nedá sa teda vyzdvihovať iba jeden z faktorov – je nutné brať do úvahy pôsobenie všetkých spoločne.
Zmena imunitného systému = zmena psychického nastavenia
Veľa psychiatrických porúch je vskutku asociovaných so zmenami imunitného systému. Problém však je ten, že len niektoré z abnormalít imunitnej či zápalovej reakcie sú stabilné. Zvyšok totiž rôzne fluktuuje a to podľa klinického stavu pacienta alebo podľa prítomnosti špecifických príznakov. Bolo dokázané, že nepravidelnosti v hladinách cytokínov sa opakovane rovnakým spôsobom vyskytujú pri schizofrénii a obdobne sa množia aj oznámenia o asociácii medzi vzostupom určitých druhov cytokínov a následnými depresívnymi príznakmi. Z vývojového hľadiska je podstatné mať na pamäti, že aj detská trauma sa môže stať spúšťačom psychiatrických porúch. Trauma stimuluje uvoľnenie radu zápalových markerov a môže viesť k zmenám neuroimunitných funkcií vedúcich k rozvoju neuropsychiatrických porúch v dospelosti.
Čo si z toho odniesť?
Náš organizmus je vybavený 2 druhmi imunity – imunitou nešpecifickou a špecifickou, ktoré majú za cieľ chrániť nás pred nebezpečenstvom číhajúcim okolo nás. Jedným z faktorov napomáhajúcich prekonaniu choroby môže byť pozitívny postoj k životu, psychická odolnosť a aktívny prístup. Ich prítomnosť podporuje funkciu imunitného systému a zároveň potláča prozápalové cytokíny.
Imunitný systém má nepopierateľný vplyv na duševné zdravie, a preto je jeho správne fungovanie kľúčové pre kvalitný život.
