V 70. rokoch minulého storočia objavili vedci na zvieratách nový typ zásobného tkaniva – hnedé tukové tkanivo. Tkanivo, ktoré je vysoko metabolicky aktívne a slúži tak ako ochrana organizmu pred priberaním. Čoskoro sa zistilo, že najviac tukového tkaniva majú hibernujúce zvieratá a novorodenci, ktorí si týmto spôsobom regulujú tvorbu tepla.
Naozajstný záujem o hnedé tukové tkanivo však vzrástol až o trochu neskôr, keď bolo pomocou pozitrónovej emisnej tomografie dokázané, že hnedé tukové tkanivo nie je iba záležitosťou zvierat, ale aj ľudí, a to vrátane dospelých jedincov. Pôvodne sa totiž špekulovalo, že sa hnedé tukové tkanivo vyskytuje iba u detí. Poďme si toto zaujímavé tkanivo predstaviť viac do detailu. Ako hnedé tukové tkanivo funguje a môže sa stať pomocníkom v boji proti nadváhe a obezite?
Hnedé tukové tkanivo je vlastne celkom neefektívne spaľovacie zariadenie
Spaľovať energiu a nemusieť sa pre to ani pohnúť. Čo si budeme hovoriť, niečo podobné je snom mnohých jedincov takmer po celom vyspelom svete. Je to ako spáliť pol nádrže v aute bez toho, aby sme kamkoľvek došli – z pohľadu vodičov nočná mora, ale v prípade jedla a spálených kalórií vlastne tak trochu sen. V tele ale podobné tkanivo existuje a vy už teraz asi tušíte, že je to práve hnedé tukové tkanivo.
Hnedé tukové tkanivo získava svoje charakteristické sfarbenie tým, že obsahuje veľa mitochondrií – bunkových organel, ktoré inak v organizme úplne bežne slúžia na tvorbu energie v podobe molekúl ATP. V hnedom tukovom tkanive je to však trochu inak. Špecifickým rysom mitochondrií v hnedom tukovom tkanive je prítomnosť proteínu UCP‑1 (predtým sa mu hovorilo tiež termogenin), ktorý energiu z tukov nepoužíva na vznik molekúl ATP, ale využíva ich „naprázdno" iba za vzniku tepla.
V čom je háčik? V tele hnedého tukového tkaniva toho veľa nie je
Asi už tušíte, že keby sme hnedé tukové tkanivo dokázali úplne ovládnuť, nemuseli by sme už riešiť žiadne prebytočné kilogramy. Pandémia obezity však naprieč populáciou postupuje smelo ďalej, takže to zrejme až také jednoduché nebude.
Ten hlavný zádrhel je v tom, že hnedého tukového tkaniva sa v tele vyskytuje pomerne málo. Podľa štúdie Ouellette je to v priemere len asi 168 g, niektoré zdroje ale hovoria aj o tom, že pri teplotne neutrálnych podmienkach je množstvo hnedého tukového tkaniva u ľudí také nízke, že je merateľné len u menej ako 10 % dospelých jedincov .
Podľa triezveho odhadu zo štúdie Marlatt a Ravussina z roku 2017 je podiel aktivovaného hnedého tukového tkaniva na celkovom energetickom metabolizme len asi 100 kcal (pre porovnanie, celkový denný energetický výdaj je pre priemernú osobu približne asi 2000 kcal). Tento odhad je preberaný a podporovaný aj v novších štúdiách týkajúcich sa tejto problematiky. Vyvstáva preto otázka, má vôbec význam sa hnedým tukovým tkanivom zaoberať?
Otužovanie pomáha stimulovať tvorbu hnedého tukového tkaniva
Na túto otázku do súčasnosti neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože ide o pomerne mladú tému a vedecké práce zatiaľ nedošli k jednoznačnej zhode. Napovedať by ale mohla skutočnosť, že tvorba hnedého tukového tkaniva v tele je pomerne dynamická záležitosť a možno ju rôznymi mechanizmami indukovať. Medzi tie dva základné patrí:
Aktivácia hnedého tukového tkaniva prejedaním – jednoducho ide o mechanizmus, ako reagovať na nepomer medzi energetickým výdajom a príjmom. Z praktického hľadiska však táto cesta nie je úplne ideálna, pretože prejedaním rozhodne neschudneme a naopak bude dochádzať k nárastu zásobného bieleho tukového tkaniva.
Aktivácia hnedého tukového tkaniva chladom – to je z praktického hľadiska už o poznanie zaujímavejšie. Predpokladá sa totiž, že zvýšené množstvo hnedého tukového tkaniva je adaptáciou organizmu na chladné podmienky (studené sprchy, ľadové kúpele, pobyt v chladnej miestnosti). Jednoducho povedané, je to pre telo spôsob, ako zabezpečiť dostatočnú tvorbu tepla.
Teraz prichádza sklamanie č. 2 - doteraz sa v štúdiách na ľuďoch nepodarilo dokázať, že by aktivácia hnedého tukového tkaniva následkom chladu viedla k úbytku telesnej hmotnosti. Že sa to nepodarí ani prejedaním, o tom asi ani nemusíme špekulovať.
Vedci stále dávajú hnedému tukovému tkanivu do budúcnosti šancu
Je totiž možné, že doteraz vykonané štúdie trvali príliš krátku dobu (rádovo 5 – 10 týždňov) na to, aby namerali váhový úbytok tukového tkaniva. Odhaduje sa totiž, že chladom aktivované hnedé tukové tkanivo zvýši pokojový metabolický výdaj len asi o 1 – 7 % čo predsa len stále nie je žiadny zázrak. V tejto práci sa napríklad môžeme dočítať, že 2 hodiny po vystavení chladu bolo spálené o 8 g tukov (72 kcal) viac nad rámec bežného energetického výdaja.
Rovnako tak je ale možné, že podmienky v štúdiách zatiaľ neboli také „ostré", ako v prípade predošlých experimentov na zvieracích modeloch, kde sa úbytok hmotnosti prejavil. Takže ak tu máme nejakých tvrďasov kúpajúcich sa každý deň v zamrznutej rieke, možno to u nich funguje o trochu lepšie. Aktivácia hnedého tukového tkaniva otužovaním však môže mať aj zdravotný presah. Keďže proteíny UCP‑1 tvoria teplo najmä degradáciou mastných kyselín, vedci špekulujú, že by to mohlo viesť tiež ku kardio‑ochranným účinkom.
Môže byť hnedé tukové tkanivo cieľom terapeutického zásahu?
Určite môže a dokonca už v dnešnej dobe je – aspoň v niektorých experimentoch, ktoré sa podobnou problematikou zaoberajú. Jednou z testovaných látok je napríklad mirabegron, ktorý sa inak používa pri ťažkostiach s hyperaktívnym močovým mechúrom. V jednej štúdii sa ukázalo, že podávanie mirabegronu tiež aktivuje hnedé tukové tkanivo, čo malo v experimente za následok zvýšenie pokojového metabolického výdaja o 13 % (približne 200 kcal denne).
Avšak, ani tu nie je realita taká ružová, ako to na prvý pohľad vyzerá. Ukazuje sa totiž, že užívanie mirabegronu má celý rad vedľajších účinkov na čele s potenciálne negatívnym vplyvom na kardiovaskulárny systém (zvýšenie krvného tlaku a tepovej frekvencie). Pre pravidelné užívanie teda nič moc.
Vedci tak špekulujú o ďalších látkach, pomerne intenzívne sa študujú aj zlúčeniny odvodené od kapsaicínu (pôvodom z čili papričiek), ktoré tiež stimulujú tvorbu hnedého tukového tkaniva. Podobný účinok je sa študuje napríklad aj pri mentole. Je preto možné, že v budúcnosti o týchto látkach v súvislosti s chudnutím ešte budeme veľa počuť.
Čo si z toho odniesť?
Hnedé tukové tkanivo je typ zásobného tkaniva, ktoré v sebe popri uložených tukoch skrýva pomerne vysoké množstvo mitochondrií plných proteínov UCP‑1. Vďaka tomu je metabolicky aktívne a môže tvoriť teplo spaľovaním prítomných tukov či v menšej miere sacharidov. Množstvo hnedého tukového tkaniva v tele dospelého jedinca nie je za prirodzených podmienok vysoké, ale možno ho stimulovať. Najsľubnejším spôsobom aktivácie hnedého tukového tkaniva je vystavovanie sa chladu a otužovanie. Podľa niektorých nedávnych zdrojov si touto aktiváciou hnedého tukového tkaniva môžeme zvýšiť hodnotu pokojového energetického výdaja v priemere asi o 1 – 7 %.
Hnedé tukové tkanivo bude v nasledujúcich rokoch určite terčom celého radu vedeckých štúdií, ktoré sa budú zaoberať jeho významom a možným ovplyvnením, a to ako v rámci životného štýlu, tak aj v podobe rôznych cudzorodých látok a medikamentov. Za zmienku stojí napríklad použitie kapsaicínu v spaľovačoch tuku, pri ktorom sa zdá, že práve týmto mechanizmom dokáže podporovať spaľovanie tuku nad rámec bežného energetického výdaja.