- Asertívny prístup pomáha zvyšovať sebavedomie, zlepšovať vzťahy s okolím a prispieva k zníženiu miery stresu.
- Asertívny človek počúva svoje potreby, zároveň sa však nesnaží „potopiť“ názor ostatných.
- Asertivita ide ruka v ruke s vnímaním emócií – ak cítite zlosť alebo úzkosť, pravdepodobne ste práve narazili na svoje hranice.
Čo to znamená byť „asertívny“?
Asertivita je komplexný komunikačný štýl, keď rešpektujete svoje potreby a úprimne svojmu okoliu oznamujete, čo chcete alebo nechcete. Tomu všetkému by ale nemala chýbať ochota rovnako rešpektovať rozhodnutia ostatných.
Pasivita – Asertivita – Agresivita
Asertivita predstavuje štýl správania a komunikácie, ktorá tvorí akýsi „zdravý stred“ medzi pasivitou a agresivitou. Príliš pasívne konanie, časté ustupovanie ostatným a prispôsobovanie sa ich potrebám vás totiž môžu stáť nielen stratu sebaúcty, ale často napríklad aj vaše duševné zdravie. Pod ťarchou ústupkov totiž zabudnete na svoje vlastné potreby a radosti, čo môže dlhodobo viesť napr. k vyhoreniu, alebo naopak prechodu do agresie.S agresivitou sa môžete stretnúť vo forme skrytej (sarkazmus, manipulácia, nevhodné poznámky, výčitky) alebo priamej (krik, urážky, fyzický útok, vyhrážanie). Agresor presadzuje svoje potreby na úkor druhých, ponižuje a sleduje iba vlastné ciele.
Asertívny človek preberá zodpovednosť za svoje správanie, ale uvedomuje si svoje práva – nad ostatnými sa nepovyšuje, nemanipuluje s nimi, vie uznať svoju chybu alebo urobiť kompromis, avšak nikdy nie za hranicu, ktorá by pre neho bola neprípustná.
Aké môže mať asertívny prístup výhody?
1. Ochrana vlastných potrieb
Stanovenie hraníc vám umožňuje s pokojom a rešpektom reagovať na požiadavky ostatných. Môžete byť napr. ochotní pomôcť kolegovi s projektom, avšak nie za cenu toho, že budete v práci zostávať nadčas. Pokiaľ sa totiž opakovane necháte zatlačiť do vecí, ktoré tieto hranice prekračujú, prinesie to so sebou pravdepodobne len pocity úzkosti, zášti a frustrácie, ktoré nikomu neprospejú.
2. Povzbudenie sebadôvery
Schopnosť stáť si za svojimi názormi a potrebami dokáže urobiť s vašim sebavedomím skutočné zázraky. Nielen, že budete mať lepší pocit sami zo seba, ale zvýšite tým aj svoju spokojnosť vo vzťahoch. Veľmi rýchlo totiž zrazu uvidíte, kto vás skutočne rešpektuje a kto vás v minulosti skôr len využíval na nechcenú prácu.
3. Prevencia zahltenia a stresu
Ak si v snahe, aby ste vyhoveli všetkým, necháte na seba naložiť hodiny nadbytočnej práce, nepochybne vás to dostane do stresovej situácie. Mali ste predsa cez víkend pomôcť rodičom na záhrade a kamarátke ste sľúbili, že po dlhej dobe zájdete na kávu… Začnete si pripadať neschopní, zahltení a vyčerpaní, čo je tá najkratšia cesta k vyhoreniu.
Kolegovi radšej vysvetlite, že prevzatie jeho povinností by pre vás znamenalo zrútenie vašich osobných plánov a namiesto toho mu ponúknite napr. krátke vysvetlenie toho, čo mu nie je jasné, prípadne pomoc s kontrolou hotovej úlohy.
4. Prevencia konfliktov
Dlhodobé hromadenie hnevu, frustrácie a úzkosti povedie, rovnako ako pri sopečnej činnosti, zákonite k výbuchu emócií. Ak teda budete príliš pasívni len preto, aby ste sa „teraz a tu“ vyhli výmene názorov, v budúcnosti budete pravdepodobne musieť hasiť oveľa väčšie ohnisko.
Pokojná a racionálna diskusia pritom pomôže medzi vami a vaším okolím vyčistiť vzduch a bez toho, aby bol niekto urazený alebo ponížený, sa môžete vrátiť k ďalšej spolupráci.
5. Prehĺbenie vzájomnej dôvery s okolím
Pokiaľ budete k svojmu okoliu úprimní bez toho, aby ste ostatných urážali alebo sa nad nich povyšovali, ľudia si budú váš názor vážiť. Prehnaná pasivita a snaha vyhnúť sa akémukoľvek stretu názorov totiž môže viesť k tomu, že ich neupozorníte na zjavnú chybu. Príliš agresívne konanie zas vyústi v to, že sa vám budú ľudia vyhýbať. S agresormi sa skrátka nikto necíti uvoľnene a bezpečne.
Ako sa naučiť byť asertívny?
1. Uvedomujte si svoje emócie
Asertivita ide ruka v ruke s emóciami – k vytýčeniu hraníc sa preto skúste viac zamerať na to, čo vás teraz ťaží, pri čom je vám naopak dobre alebo v akých situáciách sa najčastejšie cítite v strese.
Robí vás šťastnými čas strávený s rodinou a je pre vás stresujúce, keď sa pre pracovné povinnosti nedostanete domov včas? Potom je jasné, že preberanie úloh nad rámec vašej pracovnej doby je ďaleko za vašou hranicou, a tomu by ste mali prispôsobiť aj svoje reakcie na požiadavky ostatných.
2. Pochopte, že „nie“ je celá veta
Pokiaľ sú vám predkladané požiadavky, ktoré presahujú vaše stanovené hranice, nemusíte sa za ich odmietnutie obhajovať alebo dokonca ospravedlňovať. Stručné vysvetlenie môže byť niekedy vhodné „Nie, už tam mám iný program“, ale bohato postačí aj samostatné „Nie“. Úlohy, ktoré priamo nevyplývajú z povinností vášho zamestnania/štúdia alebo niektorých vzťahov skrátka plniť nemusíte. Pomoc druhým sa samozrejme cení, nie však na úkor vlastných potrieb.
3. Hovorte o svojich potrebách
Ľudia s príliš pasívnym prístupom sa často chybne domnievajú, že ostatní ľudia vedia čítať ich myšlienky, takto to ale bohužiaľ nefunguje. Ak vám niečo nevyhovuje, nebojte sa o tom ostatným povedať. Svoje požiadavky formulujte ako "ja‑výroky", teda hovorte v prvej osobe: "Ja by som potreboval…" alebo "Mne by veľmi pomohlo…". Snažte sa naopak vyvarovať frázam ako „Mal by si…“ alebo „Toto si urobil zle…“.
4. Pri rozhovore sa zaujímajte aj o názor ostatných
Hoci by ste sa mali snažiť zamerať sa primárne na svoje potreby, potápanie názorov ostatných zaváňa nezdravou agresivitou. Zdravá komunikácia by totiž mala prameniť z oboch strán. Potom, čo vyjadríte svoje myšlienky, sa kolegov opýtajte: „Čo si o tom myslíš?/Aký na to máš názor?/Ako by si to urobil ty?“.
5. Nesnažte sa za každú cenu všetkým zavďačiť
Ľudia majú prirodzenú potrebu prenášať nepríjemné úlohy na niekoho iného – ide o úplne prirodzený jav. Racionálne uvažujúci človek však musí pochopiť, že takto život nefunguje a vyhýbať sa všetkému, čo ho nebaví alebo mu nepríde atraktívne, skrátka nie je možné. Vedzte však, že ak dáte ostatným možnosť pocítiť, že za nich vždy a všade preberiete ich úlohy, z kolotoča žiadostí o pomoc sa už živí nedostanete.
Nie je problém si s kolegom napr. vymeniť zmeny tak, aby to prospelo obom stranám, alebo pomôcť ostatným, keď ste svoju úlohu dokončili skôr. Stále však dbajte na svoje hranice a neprekračujte ich ani za cenu krátkodobej „vďaky“.
6. Straste zo seba pocit viny
Dôvodom, prečo máte problém ostatným predložiť svoje potreby, môžu byť aj výčitky svedomia. Nezabúdajte ale, že každý má svoje vlastné povinnosti (pracovné, študijné, rodinné…), ktoré musí splniť, a pokiaľ na ich plnenie opakovane využíva vás, nie je to tak správne.
Možné hryzenie svedomia môžete zahnať napr. tým, že vy ste pre túto chvíľu všetky svoje úlohy splnili, a ďalšia práca by vám bránila v plánoch, ktoré ste si na večer dohodli s priateľmi. Keby ste pre to museli schôdzku zrušiť, boli by ste pravdepodobne naštvaní na seba, na kolegu a vlastne aj na celý svet. A za to vám to predsa nestojí.
Čo si z toho odniesť?
Asertivita je komunikačný štýl, ktorým ostatným oznamujete svoje potreby a úprimne svojmu okoliu hovoríte, čo chcete a nechcete. V porovnaní s agresivitou však konáte racionálne, pokojne, nad nikoho sa nepovyšujete, s nikým nemanipulujete a ste ochotní dôjsť ku kompromisu, pokiaľ teda neprekračuje vaše hranice.
Práve nastavenie hraníc je pre asertívny prístup kľúčovým krokom → asertivita vám pomôže vybudovať si vyššie sebavedomie, lepšie vzťahy s okolím, predchádza zahlteniu, stresu a tiež konfliktom.
Pri asertívnom jednaní počúvajte svoje emócie, nebojte sa ostatným hovoriť nie, ak je pre vás ich žiadosť obťažujúca, a hovorte s nimi o svojich potrebách. Nesnažte sa zavďačiť všetkým a pocit viny, že ste sa pre iných nepretrhli, hoďte aj za hlavu. Zároveň však myslite na to, že vaším cieľom nie je utopiť potreby ostatných – spýtajte sa ich preto na ich názor, ale nenechajte sa zmanipulovať. Načúvajte ľuďom vo svojom okolí, spolupracujte s nimi a pomáhajte im. Nie však za cenu vlastnej frustrácie a úzkosti.