Často diskutovaný dokument Seaspiracy: naozaj by sme mali obmedziť konzumáciu rýb aj v našich končinách?

Vendula Popelková
Vendula Popelková 7. 5. 2021
Uložiť článok
Často diskutovaný dokument Seaspiracy: naozaj by sme mali obmedziť konzumáciu rýb aj v našich končinách?

Potenciálne zdravotné benefity spojené s konzumáciou rýb, ktoré sú dané obsahom kvalitných bielkovín, minerálov, vitamínov a vysoko cenených omega-3 mastných kyselín, sa v posledných dňoch dostali do rozporu s trhákom menom Seaspiracy. Pravá tvár udržateľného rybolovu je jedným z najnovších dokumentov, ktorý sa pomerne nedávno stal veľkým hitom Netflixu.

Spoločne s ním vyplávali na povrch aj najrôznejšie špekulácie týkajúce sa konzumácie rýb. Tie bohužiaľ väčšinou nie sú práve prívetivé. Dokonca aj niektoré zo známych osobností vyhlásili, že rybu už nikdy viac konzumovať nebudú a nabádajú k tomu aj svojich priaznivcov. Otázkou teda zostáva: Je táto problematika aktuálna aj v našich končinách, kde je konzumácia rýb často naopak mizivá? Je vážne nutné sa ryby už nikdy viac ani nedotknúť? Aj keď vieme, že konzumácia rýb je u súčasnej populácie silno nedostačujúca.

Aké nutričné benefity nám konzumácia rýb prináša?

Že sú ryby zdrojom kvalitných bielkovín, vhodných tukov, vitamínov a minerálnych látok, pre nás asi nebude žiadnou novinkou. Navyše, niektoré ryby (losos, tuniak, makrela, sleď, kapor či pstruh) sú bohatým zdrojom omega-3 mastných kyselín (PUFA), respektíve kyseliny eikosapentaénovej (EPA) a dokozahexaénovej (DHA). PUFA tvoria podstatnú zložku všetkých bunkových membrán a tiež regulujú širokú škálu funkcií v tele, vrátane zrážania krvi, správneho vývoja a fungovania mozgu a nervového systému a krvného tlaku. Odporúčaný príjem EPA + DHA sa pohybuje v rozmedzí 250 – 500 mg na deň.

obrázok z istockphotos.com

S čím omega-3 mastné kyseliny pomáhajú?

* Aby bolo možné toto tvrdenie použiť, spotrebiteľ musí byť informovaný, že priaznivý účinok sa dosiahne pri konzumácii daného množstva EPA či DHA denne.

Nie je teda náhoda, že napríklad také Japonsko, krajina s najvyššou hlásenou strednou dĺžkou života a s jedným z najnižších výskytov obezity a úmrtí na srdcové choroby na svete, je tiež jedným z najväčších svetových spotrebiteľov produktov z vodných živočíchov a chovaných vodných živočíchov. Možno teda predpokladať, že vysoká konzumácia rýb môže byť jedným z tých pozitívne pôsobiacich faktorov.

Ako je to s konzumáciou rýb napr. v Česku?

V ČR je celková spotreba rýb stále na nízkej úrovni. Dlhodobo sa pohybuje na hodnotách okolo 5 kg na osobu za rok, pritom podľa odborníkov na ľudskú výživu sa optimálna spotreba pohybuje okolo 17 kg rýb na osobu a rok. Keď sa potom zameriame na priemernú ročnú spotrebu rýb na jedného obyvateľa zemegule, tak sa dostaneme na hodnotu 20 kg.

V roku 2019 konzumácia rýb v ČR mierne stúpla na hodnotu 6 kg. Stala sa tak v ČR najvyššou za posledných desať rokov. V porovnaní napríklad s takým Portugalskom, kde je táto hodnota rovná približne 57 kg či Španielskom (39 kg). Už z tohto meradla je asi nadmieru jasné, že v tomto ohľade nebudeme asi rybími rekordmanmi, ba naopak. Ryby sa pritom odporúča konzumovať 2 – 3x týždenne, čo je v prepočte asi 400 g na týždeň.

obrázok z istockphotos.com

Seaspiracy

Okolo dokumentu Seaspiracy, ktorý sa rýchlo vyšplhal medzi prvú desiatku najsledovanejších filmov na Netlixe, sa začalo rojiť naozaj plno najrôznejších tvrdení. Avšak, uvádzajú sa aj také, že niektoré z údajov v dokumente sú silne zavádzajúce až nepravdivé. Za neúplnú bola napríklad podľa britského spravodajského a mediálneho webu (The Guardian) vyhodnotená aj kľúčová štatistika, ktorá vo filme padla.

K celej situácii sa na Twitteri vyjadril napríklad morský ekológ Dr. Bryce Stewart: „Konečne som mal šancu sa pozrieť na #Seaspiracy. Poukazuje to na rad šokujúcich a dôležitých problémov? Absolútne. Je to však zároveň zavádzajúce? Áno, a to od prvých niekoľkých minút. Navyše dochádza k pravidelnému zveličovaniu informácií a vytváraniu súvislostí tam, kde žiadne nie sú.“

Marine Stewardship Council (nezávislá nezisková organizácia stanovujúca štandard pre udržateľný rybolov) sa na svojich stránkach k tejto problematike taktiež vyjadrila: „Aj keď súhlasíme s tým, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť kríze nadmerného rybolovu, chceme upresniť niektoré zavádzajúce tvrdenia, ktoré boli vo filme spomenuté.“ Následne sa MSC vyjadrila k niekoľkým bodom, ako je práve problematika udržateľného rybolovu, otázky okolo certifikácie a pod. Podľa MSC napríklad neexistuje nič ako udržateľný rybolov. MSC argumentuje tým, že jednou z najúžasnejších vecí na našich oceánoch je fak, že populácia rýb sa môže zotaviť a doplniť, ak bude dlhodobo dobre udržiavaná.

Na záver padlo, že aj keď nesúhlasí s väčšinou toho, čo tvrdia tvorcovia dokumentárneho filmu Seaspiracy, stotožňujú sa s tým, že v oceánoch je v súčasnosti kríza nadmerného rybolovu, keď sa nespočetné množstvo ľudí po celom svete na konzumáciu rýb a morských plodov jednoducho spolieha. S celosvetovou populáciou, ktorá má do roku 2050 dosiahnuť 10 miliárd, treba aj podľa Marine Stewardship Council naše prírodné zdroje využívať zodpovednejšie a opatrnejšie než kedykoľvek predtým.

obrázok z sciencephoto.com

Čo si z toho odniesť?

Určite je dobré neprepadať davovému šialenstvu a akékoľvek pozdvihnutie dnešnej doby si najprv relevantne overiť a zamyslieť sa nad ním. Faktom je, že ročná spotreba na jedného obyvateľa Európskej únie činí len 11 kg, celosvetovo už spomínaných 20 kg. V ČR je táto hodnota ešte nižšia a dlhodobo stagnuje na cca 5 kg. Navyše, príjem omega-3 mastných kyselín v prirodzených zdrojoch je u väčšiny súčasnej populácie často nedostatočný.

Rovnako tak nie je pochýb o tom, že ryby sú pre nás aj naďalej zdrojom širokej škály zdravotných benefitov. Ako často ich budeme konzumovať a akému druhu rýb dáme prednosť, je potom len a jedine na nás. Rovnako tak zhodnotenie, do akej miery sa dokument Seaspiracy dotýka nás osobne ako konzumentov, ktorých pravidelná dávka rýb je až 4x menej, než sa vôbec odporúča. Zamerať sa môžeme určite aj viac na lokálnu produkciu rýb a zaradiť tak do jedálnička aj domáce druhy, ako je kapor, pstruh či zubáč.

Pridaj sa k 32 tis. odberateľov

Každému z nich raz týždenne vyberáme tie najlepšie články, ktoré sú určené 100% práve jemu.

Odoberať
2 Páči sa mi Uložiť článok
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________