15 mýtov o výžive, ktorým ste pred desiatimi rokmi verili aj vy

Markéta Blahunková
Markéta Blahunková 18. 11. 2021
Uložiť článok
15 mýtov o výžive, ktorým ste pred desiatimi rokmi verili aj vy

Výživové trendy a diétne odporúčania majú často veľmi krátku životnosť a s príchodom sociálnych sietí sa ich množstvo len zvyšuje. Preto nájsť 15 z nich, ktoré možno pri spätnom pohľade vyzerajú dosť smiešne, nebolo také ťažké. Verili ste im aj vy?

Niektoré mýty nemusia veľmi škodiť, no mnohé diéty a alternatívne spôsoby stravovania, ktoré sa považujú za zdravé, vylučujú celú kopu potravín, čo môže spočiatku viesť napríklad k zníženiu hmotnosti, ale z dlhodobého hľadiska môže vážne poškodiť zdravie a viesť k vzniku porúch výživy (nedostatok vitamínov, minerálov alebo dokonca základných živín).

15 výživových mýtov, ktorým ste pred desiatimi rokmi verili aj vy

1. Bielkoviny ničia obličky

Opäť ide o mýtus, ktorý bol vyvrátený mnohými štúdiami, takže sa naozaj nemusíte obávať zvýšeného príjmu bielkovín. Ani pri dlhodobom vyššom príjme bielkovín (definovaný ako viac než 35 % celkového energetického príjmu alebo 3 g/kg telesnej hmotnosti) neboli pozorované žiadne negatívne účinky na obličky alebo iné orgány. Hoci sa obličky pri zvýšenom množstve bielkovín v strave viac namáhajú, aby odstránili všetky odpadové metabolity z bielkovín, u zdravého človeka so zdravým životným štýlom by to nemalo viesť k poškodeniu obličiek. Samozrejme, ľudia s ochorením obličiek by mali príjem bielkovín konzultovať s lekárom a prípadne ho znížiť.

Na druhej strane, zvýšený príjem bielkovín môže pomôcť pri chudnutí, má sýtiaci účinok, pomáha pri budovaní svalovej a kostnej hmoty a má mnoho ďalších pozitívnych účinkov na zdravie.

15 mýtov o výžive, ktorým ste pred desiatimi rokmi verili aj vy

2. Život gluten-free

Lepok si svoju verejnú slávu užil vo veľkom štýle celkom nedávno a nie je ťažké nájsť človeka, ktorého lepok straší vo dne aj v noci. Vie však, čo to vlastne lepok je? Lepok (glutén) je skupina bielkovín, ktoré sa nachádzajú v obilninách (najmä v pšenici, jačmeni a raži). Hoci sa lepok spája s niektorými ochoreniami a poruchami (celiakia, neceliakálna citlivosť na lepok, alergia na pšeničné bielkoviny), ktoré si vyžadujú celoživotné vylúčenie lepku zo stravy, pre zdravých ľudí nie je nevyhnutné dodržiavať bezlepkovú diétu. Mnohé potraviny označené ako bezlepkové môžu obsahovať vyššie množstvo cukru a tuku, nižšie množstvo bielkovín, vlákniny, niektorých vitamínov a minerálnych látok.

Štúdie preukázali pozitívny vplyv bezlepkovej diéty na zdravie len u ľudí, u ktorých bola diagnostikovaná niektorá z uvedených porúch, teda nie u zdravých jedincov. Niektoré štúdie poukazujú na vyšší príjem ťažkých kovov, vyššie riziko cievnych ochorení a častejšiu zápchu u ľudí, ktorí sa stravujú bezlepkovo.

3. Detox je zdravý

Už samotný koncept detoxov je chybný. Vychádza z predpokladu, že telo nie je schopné dokonale detoxikovať škodlivé látky a telesný odpad, a preto potrebuje pomoc. Opak je však pravdou. Ľudský organizmus má naozaj dômyselné nástroje na detoxikáciu látok, pričom jedným z najdôležitejších je pečeň, potom obličky, pľúca a črevá.

Takmer všetko, čo zjete a absorbujete z čriev do zvyšku tela, ide najprv do pečene, ktorá v podstate rozhoduje, čo sa s látkou stane ďalej. Zdravá pečeň robí túto prácu poctivo a vášmu telu naozaj nepomôžu žiadne očistné kúry pomocou smoothies, mnohých litrov vody s citrónom či rôzne iné spôsoby. Udržujte si radšej celkový zdravý životný štýl s umiernenou konzumáciou alkoholu, aby ste udržali svoju pečeň v dobrej kondícii.

4. Červené mäso je nezdravé

Mnohí ľudia hovoria – snažím sa jesť zdravo, nejem bravčové ani hovädzie mäso a jem len kuracie mäso! Je však toto tvrdenie opodstatnené? Kvalitné chudé červené mäso je rovnako dobré ako biele mäso. Je skvelým zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálov. Pre porovnanie – hovädzie stehno obsahuje o ⅓ menej energie, 5,5-krát menej tuku a 3,5-krát menej nasýtených mastných kyselín ako kuracie stehno bez kože. 

Pozor si však treba dávať na veľkosť porcií červeného mäsa, spôsob jeho tepelnej úpravy a samozrejme na konzumáciu mäsových výrobkov (nielen) z červeného mäsa, ktoré obsahujú vysoké množstvo energie, soli, tuku a nasýtených mastných kyselín. Nadmerná konzumácia červeného mäsa (najmä mastných steakov a klobás) však môže byť spojená s rakovinou hrubého čreva a inými zdravotnými problémami.

5. Po sacharidoch sa tučnie

Nízkosacharidové a nízkotučné diéty sú stále v trendy. Jedna skupina tvrdí, že je lepšie konzumovať viac sacharidov a naopak znížiť príjem tukov, čo by mohlo viesť k nárastu hmotnosti. Druhá skupina naopak tvrdí, že tuky nespôsobujú priberanie a že na vine sú sacharidy, najmä cukor a pečivo. Ktorá strana má však pravdu?

Samotný pomer živín nie je to najdôležitejšie, o čo sa treba zaujímať. Rovnako dôležité je, odkiaľ živiny pochádzajú, celková kvalita stravy a pravidelnosť konzumácie. Z hľadiska zdravotných účinkov je diametrálny rozdiel napríklad medzi konzumáciou tukov predovšetkým zo živočíšnych zdrojov (kde prevláda príjem nasýtených mastných kyselín) a sladkostí (vysoký príjem nasýtených a transmastných kyselín) alebo z rastlinných potravín (rastlinné oleje, orechysemená, avokádo, strukoviny) a v prípade sacharidov je rozdiel medzi ich príjmom z ovocia a celozrnných obilnín alebo zo sladkostí a podobných potravín.

6. Bulletproof coffee na naštartovanie organizmu

„Nepriestrelná káva“ je populárny nápoj, ktorý sa skladá z čiernej kávy, kokosového oleja, masla/ghí a prípadne ďalších zložiek (kurkuma, škorica, soľ). Má slúžiť ako zdravá náhrada raňajok. Okrem vysokej energetickej hodnoty nápoj obsahuje aj nasýtené tuky, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu a majú negatívny vplyv na srdce a cievy.

Je to zároveň aj dosť nevhodná náhrada raňajok. Nápoj sa v podstate skladá len z tukov, takže neposkytuje dostatok bielkovín, vlákniny, vitamínov a minerálov, ktoré by kvalitne zostavené raňajky určite poskytli.

obrázek z istockphoto.com

7. Bataty sú zdravšie ako bežné zemiaky

Možno to niektorých z vás prekvapí, no z hľadiska makroživín sú sladké zemiaky a bežné zemiaky rovnaké. Jediné, v čom sú sladké zemiaky lepšie ako zemiaky, je vyšší obsah karotenoidov a mierne vyšší obsah vitamínu C. Priemerný Slovák skonzumuje denne približne 200 g bežných zemiakov a dokáže si tak zabezpečiť až 25 % potreby vitamínu C, zatiaľ čo konzumácia batatov je veľmi nízka a k príjmu vitamínu C prispieva len minimálne.

Uprednostňovanie batatov pred zemiakmi je určite na mieste, ak ich máte radšej. Zo zdravotného hľadiska však pokojne siahnite po lacnejších obyčajných zemiakoch.

8. Voda s citrónom po prebudení

Mnohí ľudia dodnes pijú každý deň pohár vody s citrónom, pretože veria, že im pomáha zlepšiť zdravie, podporuje detoxikáciu organizmu a dokonca im tento nápoj môže pomôcť aj pri chudnutí. V skutočnosti však nejde o zázračný nápoj, ale len o vodu s citrónom.

Samozrejme, pre ľudí, ktorí majú problém dodržiavať pitný režim, môže byť citrónová voda skvelým spôsobom, ako doplniť príjem tekutín počas dňa. Môže byť aj dobrou náhradou sladenej vody. Veľké množstvo citrónovej šťavy môže tiež zabezpečiť príjem bioaktívnych látok, no môže mať aj negatívne účinky, napríklad na zubnú sklovinu.

9. Vajcia sú nezdravé a zvyšujú hladinu cholesterolu

V minulosti boli vajcia skôr dehonestované a vzniklo niekoľko mýtov. Jedným z nich je tvrdenie, že vajcia zvyšujú hladinu cholesterolu, pretože ho obsahujú pomerne veľa. Je síce pravda, že vajcia obsahujú cholesterol, no v skutočnosti cholesterol prijatý v strave nemá veľký vplyv na hladinu cholesterolu v krvi. Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú hladinu cholesterolu v krvi, sú nasýtené a transmastné kyseliny, cukor, alkohol a fajčenie.

Vajcia sú naopak skvelou súčasťou jedálnička – sú zdrojom kvalitných bielkovín, vitamínov a minerálov.

10. Kuracie mäso obsahuje antibiotiká

Mnohí ľudia sú presvedčení, že hydina je kŕmená rastovými hormónmi a antibiotikami, ktoré prechádzajú do mäsa. Používanie rastových hormónov u nosníc a kurčiat chovaných na mäso je legislatívne zakázané. Používanie antibiotík je povolené len na terapeutické účely a pred zabitím kurčaťa sa vždy musí dodržať ochranná lehota. Rýchly rast brojlerov a vysoká znáška vajec sú výsledkom šľachtenia a vyvážených kŕmnych zmesí.

11. Ghí je zdravšie ako maslo

Čo je ghí? Je to maslo, z ktorého boli odstránené bielkoviny a voda. Jeho jedinou výhodou je, že je chemicky a tepelne stabilnejšie. Na druhej stranemá niekoľko nevýhod – je to v podstate koncentrovaný tuk, takže má vyššiu energetickú hodnotu, obsahuje viac nasýtených tukov ako pôvodné maslo (na jednotku objemu) a obsahuje dvakrát viac transmastných kyselín. 

Okrem toho cholesterol prítomný pri varení produkuje oxycholesterol, ktorý je zdraviu nebezpečný, a to v niekoľkonásobne vyššom množstve ako maslo. Ak sa konzumuje príležitostne, nemusí mať žiadne negatívne účinky na zdravie, ale nemožno ho považovať za zázračnú potravinu alebo za potravinu výrazne podporujúcu zdravie.

15 mýtov o výžive, ktorým ste pred desiatimi rokmi verili aj vy
obrázok z time.com

12. Jablčný ocot ničí brušný tuk

Existujú štúdie potvrdzujúce niektoré pozitívne účinky konzumácie jablčného octu, hoci v mnohých prípadoch ide o štúdie s veľmi malým počtom účastníkov. Zistilo sa napríklad , že môže znížiť glykemický index jedla bohatého na sacharidy, zlepšiť citlivosť na inzulín alebo zvýšiť pocit sýtosti, a tým pomôcť pri chudnutí (aj keď len mierne). Nemá však žiadny účinok na tukové tkanivo ako také a určite neničí tukové bunky.

13. Mlieko zahlieňuje

Na základe štúdií vieme, že v dýchacích cestách zdravých ani chorých ľudí sa po konzumácii mlieka nenašiel hlien. Prečo sa teda niekto cíti preťažený? Mlieko je emulzia tuku vo vode, po vypití sa táto emulzia zmieša so slinným mucínom, dochádza k agregácii častíc emulzie a zvyšuje sa viskozita a objem slín. Sliny sa potom prehltnú, ale malé množstvo môže zostať v ústach a spôsobiť pocit hlienu.

14. Po 18. hodine už nesmiem jesť

Konkrétny čas posledného jedla dňa nie je u každého človeka rovnaký. Záleží napríklad na tom, v akom čase vstávate a chodíte spať. Odporúča sa jesť najneskôr 2 až 3 hodiny pred spaním, aby sa neohrozila jeho kvalita. Takže pre niektorých ľudí to môže byť naozaj okolo 18:00 h, pre iných až o 20:00 h.

Ak sa teda najete po 18. hodine, neznamená to, že hneď priberiete. Môžete však narušiť kvalitu a dĺžku spánku, čo môže ovplyvniť vašu telesnú hmotnosť.

15. Ovocie len dopoludnia

Aj dnes je to stále opakovaný mýtus. Príjem ovocia (alebo sacharidov a cukrov) v popoludňajších a večerných hodinách sa väčšinou spája s priberaním. Vášmu telu je však jedno, kedy ovocie jete. Problémom pri priberaní je pozitívna energetická bilancia, t. j. príjem energie je vyšší ako výdaj energie, no nie príjem ovocia v popoludňajších hodinách.

15 mýtov o výžive, ktorým ste pred desiatimi rokmi verili aj vy

Tak, ako sa vlny trendov pravidelne šíria svetom módy, inak to nie je ani v oblasti výživy. Bohužiaľ môžu diétne úlety však často napáchať viac škody ako len úsmevné fotky v šialených outfitoch. Nenechajte sa uniesť každou zázračnou diétou, ktorá sa práve objaví v médiách, a zvoľte si radšej cestu udržateľného zdravia. A ak si spomeniete na ďalšie mýty, ktoré nás postihli za posledné desaťročie, nezabudnite nás doplniť!

Pridaj sa k 32 tis. odberateľov

Každému z nich raz týždenne vyberáme tie najlepšie články, ktoré sú určené 100% práve jemu.

Odoberať
Páči sa mi Uložiť článok
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________