Každý rok sa vo svete vyhodí a stratí tretina (1,3 miliardy ton) všetkých vyprodukovaných a spracovaných potravín určených pre konečného spotrebiteľa, pre nás. V prepočte na kalórie to vychádza tak, že každá štvrtá kalória, ktorá je určená pre človeka, je vyhodená.
V Európskej únii sa každoročne vyplýtva 88 miliónov ton potravín, s ktorými sa stratí asi 143 miliárd eur. V nasledujúcom článku sa vám preto pokúsim vysvetliť, čo je príčinou enormného plytvania potravín a ako by sme ho mohli obmedziť.
Dnes sa dozvieme
prečo je plytvanie potravín problém
s ktorými potravinami plytváme najviac
10 jednoduchých krokov, ako s plytvaním bojovať
Prečo plytvame potravinami ?
V súčasnosti existuje niekoľko faktorov, ktoré k tomu prispievajú:
Propagácia akcií
Pomerne často sa stane, že si urobíme nákupný zoznam a v obchode natrafíme na potravinu, ktorá je v akcii (napr.: „zľava 30 %“, alebo „1 + 1 zadarmo“). Môže sa tak stať, že kvôli rôznym zľavám kúpime väčšie množstvo potravín, než skutočne potrebujeme, alebo dokážeme spotrebovať. Takéto potraviny často končia v koši.
Nepochopenie v rámci označení „minimálna trvanlivosť“ a „spotrebujte do“
Spotrebujte do
Označenie potraviny „spotrebujte do“ definuje dátum použiteľnosti, po ktorom sa už potravina nepovažuje za bezpečnú a neodporúča sa konzumovať ju. Typicky ide o potraviny, ktoré podliehajú rýchlej kazivosti (čerstvé mlieko, jogurty, čerstvé ryby, čerstvé mäso atď.). Výrobca musí na obal doplniť aj údaje o podmienkach uchovania danej potraviny, ktoré musia byť dodržané (napr. „skladujte pri teplote 2 až 8 ℃“).
V prípade, že vo svojej chladničke objavíte čerstvú potravinu, typicky mliečne výrobky, ktoré sú 1 deň po svojom dátume spotreby, nemusíte ich hneď vyhadzovať. Ak u takýchto potravín nedošlo k zmene vzhľadu, vône alebo textúry, môžete ich ešte konzumovať.
Minimálna trvanlivosť
Potraviny s označením „minimálna trvanlivosť“ môžeme konzumovať aj po uvedenom dátume. „Minimálna trvanlivosť“ uvádza dátum, dokedy si potravina uchováva svoju predpokladanú kvalitu. Typicky ide o potraviny, ktoré nepodliehajú rýchlej kazivosti. Najčastejšie ide o tie, ktoré prešli rôznymi konzervačnými metódami (sušenie cestovín, ryže, mrazená zelenina, rafinovaný olej, UHT mlieko, čokoláda atď.).
Takéto potraviny sa môžu uvádzať do obehu, teda predávať aj po uplynutí dátumu min. trvanlivosti, pričom zodpovednosť za ich bezpečnosť nesie predajca. Rovnako sa takéto potraviny môžu konzumovať za predpokladu, že boli dodržané všetky podmienky uchovávania potraviny (napr. skladovanie v suchu, alebo pri určitej teplote).
Preferencia potravín s najlepšou akosťou (kvalitou)
Na základe našich preferencii musí výrobca triediť potraviny. Tie, ktoré sú škaredé najmä tvarom, sa často ani do obchodu nedostanú. Buď sa použijú, ako krmivo pre zvieratá, alebo sa vyhodia. „Škaredé“ potraviny často nepredstavujú žiadne zdravotné nebezpečenstvo, sú naopak rovnako kvalitné ako potraviny so správnymi senzorickými vlastnosťami. Malá časť „nepekných“ potravín sa dostane do obchodov a často sú ponúkané lacnejšie. To by sme mali využiť a takéto potraviny kupovať. Nielenže zabránime vyhodeniu, ale niekedy aj ušetríme.
Zmeny v preferenciách medzi potravinovými skupinami
Zvyšovanie finančných príjmov v domácnostiach súvisí s vyššou preferenciou a častejším kupovaním čerstvého ovocia a zeleniny, čerstvého mäsa a rýb a mliečnych výrobkov. Čerstvé potraviny však majú krátku trvanlivosť. Potraviny s rýchlou kazivosťou sú v domácnostiach s vyššími príjmami kupované častejšie, s čím súvisí aj:
väčšia výroba
častejšie spracovanie
distribúcia
likvidácia potravín, ktoré nespĺňajú požadovanú kvalitu
Najväčší „plýtvači“ sme my
Potravinami sa plytvá naprieč celým potravinovým dodávateľským reťazcom: od zberu potravín, výrobu, cez ich spracovanie, likvidáciu až po rôzne činnosti spotrebiteľov v domácnosti.
Najviac sa plytvá v domácnostiach. Za 53 % zo všetkých stratených potravín môžeme my a naše plytvanie. Zvyšných 47 % pripadá na spracovanie potravín (19 %), služby (12 %), prvovýrobu (11 %), ktorá zahŕňa pestovanie plodín, žatvu a chov dobytka a posledných 5 % pripadá na veľko a maloobchody.
Čo sa týka konkrétnych potravín, tak najviac plytváme pečivom, ovocím a zeleninou, hotovými pokrmami, mliekom a mliečnymi výrobkami a nakoniec mäsom. Musíme začať od seba. Znížením plýtvania dokážeme prispieť k lepšiemu životnému prostrediu a to hneď z viacerých hľadísk.
- znížime tak zbytočnú spotrebu vody (podiel svetovej pitnej vody je iba 0,5 %, zvyšok tvoria ľadovce, oceány a moria)
znížime zbytočné využívanie pôdy (asi 1,4 miliardy hektárov pôdy pripadá na vyplýtvané potraviny, čo je rozloha podobná Rusku),
znížime environmentálne dopady na planétu (vyhodený kilogram hovädzieho mäsa má uhlíkovú stopu 60 kg CO2, čo je najviac zo všetkých potravín)
10 jednoduchých krokov, ako neplytvať potravinami
Servírujte si na tanier menšie porcie, kedykoľvek si môžete pridať, ak budete stále hladní.
Zvyšky potravín (napr. koncové časti mrkvy, petržlenu atď) si odložte do chladničky. Použiť ich môžete inokedy napríklad do polievky, omáčok, alebo guláša.
Nakupujte s nákupným zoznamom. A kúpte si len to, čo máte na zozname. Skúste odolať potravinám v akcii, ktoré vo vašom zozname nie sú.
Skuste si občas kúpiť aj tvarovo škaredú zeleninu alebo ovocie.
Skladujte potraviny v chladničke na správnom mieste. Na väčšine potravín je uvedené rozmedzie teplôt skladovania. Najteplejšie miesto v chladničke je úložný priestor na dverách, naopak najchladnejšia je najspodnejšia časť chladničky.
Vyskúšajte pravidlo FiFo („first in, first out“): keď prídete z nákupu, re‑organizujte si chladničku: potraviny z minulého nákupu si posuňte dopredu a dozadu si uložte potraviny z aktuálneho nákupu. Sledujte aj dátum spotreby a minimálnej trvanlivosti potravín. Niektoré potraviny môžu mať krátku trvanlivosť a budete ich musieť odložiť tak, aby ste ich mali na dosah.
Rozlišujte potraviny s rôznym označením trvanlivosti (viď vyššie): potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžete nakupovať aj konzumovať, ale dbajte na ich uchovávanie a sledujte ich senzorické vlastnosti (najmä chuť, vôňu a zmenu farby).
Ak potrebujete niektoré potraviny vyhodiť, urobte z nich „pokrmy pre Zem“. V prípade, že doma máte záhradu, zaobstarajte si kompostovač. Ak záhradou nedisponujete, skúste sa poobzerať vo vašom okolí po kontajneroch na bioodpad. Prípadne si môžete kúpiť vermikompostér.
Nerobte si príliš veľké zásoby potravín s krátkou dobou trvanlivosti.
Poskytnite svoj prebytok tým, ktorí to potrebujú: potravinová pomoc funguje vo viacerých mestách. Pomôcť môžete napríklad odložením potravín do verejných chladničiek alebo potravinových bánk.
Na záver
Plytvanie potravinami je jedna z najdôležitejších tém súčasnosti, ktorá by sa mala dostať do povedomia každého z nás. Najdôležitejší krok k zastaveniu plytvania je prevencia. Informovať ľudí o tejto problematike by sme mali už od útleho veku v základných školách. Tým zabezpečíme, že sa povedomie o plytvaní dostane aj k rodičom a bude sa šíriť ďalej.
