- Canisterapia je druh zooterapie. Ide o terapeutickú metódu a počas jej priebehu pôsobí pes na klienta.
- Zlepšenie stavu klienta býva dosiahnuté vďaka kontaktu zvieraťa a človeka.
Čo canisterapia vlastne je?
Canisterapia spadá pod zooterapiu. Hovoríme o terapeutickej metóde, v ktorej priebehu pôsobí pes na klientov. Môže ísť o klientov z radov detí, dospelých či seniorov, a to s postihnutím aj bez postihnutia. Tento termín vznikol z latinského slova „canis“ (pes) a „therapia“ (liečba). Metóda kladie dôraz najmä na riešenie psychologických a citových problémov. Počas jej praktizovania je pôsobené aj na fyzické zdravie človeka, avšak jeho dôležitosť je až na druhom mieste. Ide skôr o motivačnú zložku na rehabilitáciu a povzbudenie imunity prostredníctvom psychiky. Canisterapia je uplatňovaná najmä v podobe podpornej psychoterapeutickej metódy v prípadoch, keď iné techniky zlyhávajú alebo ich nemožno použiť (napr. pri nadväzovaní vzťahu s ťažko komunikujúcimi klientmi.)
Pes po boku človeka
Pes bol sprievodcom človeka už v dávnej histórii. V blízkosti ľudí sa začal objavovať asi v rokoch 15 000 pred naším letopočtom v podobe skroteného vlka, ktorý sa v priebehu doby postupne vyvíjal. Ich spolužitie bolo výhodné pre obe strany – pes pomáhal človeku pri love a bol jeho strážcom a ochrancom a človek na oplátku psovi poskytoval potravu a ochranu pred nepriateľmi. Pes sa postupne stal na človeku závislým a začlenil sa do jeho života.
V starom Grécku mali psy svoju rolu predovšetkým ako významní sprievodcovia svojich bohov a tiež ako súčasť výbavy lekárov, ktorí im v prípade potreby dávali lízať rany chorého. U juhoamerických Inkov boli psy naopak uctievané ako strážcovia podsvetia. Egypťania ich uctievali obdobne ako Inkovia, a to najmä ako sprievodcov do kráľovstva smrti. Ako prví sa však cielenému chovu psov venovali Sumeri. Ich deti sa hrali so šteňatami, zatiaľ čo ich otcovia si ich cenili ako strážcov a pomocníkov v boji. V aktuálnej dobe je vzťah psa a človeka uznávaným symbolom vernosti, lásky a priateľstva.
Canisterapeutický proces
Cieľom tohto procesu je dosiahnutie najväčšieho pozitívneho účinku zo vzájomného kontaktu a vzťahu medzi klientom a zvieraťom. Výchovný prospech možno očakávať iba v prípade, ak sa tento kontakt stáva potešením pre obe strany, t.j. ľuďom aj zvieratám. Do účastníkov procesu je možné zaradiť chovateľa psa, majiteľa psa (psovodov), canisterapeutického psa (prostredník), odborníkov v pomáhajúcich profesiách, klienta, zdravotne sociálnu inštitúciu a rodinu či iné zázemie daného klienta. Vedľajšími účastníkmi sú organizácie, ktoré združujú canisterapeutické tímy a veterinára. Priamo canisterapeutický tím tvorí psovod a pes. Dôležitú úlohu tu tiež zohráva supervízor, ktorý stráži kvalitu vykonávanej terapie, zodpovedá za výber a zaradenie klienta do terapie a zaobstaráva metodickú pomoc. Je vybraný miestom, kam tím dochádza.
Metódy canisterapie
Americká organizácia Delta Society určuje 2 oblasti využitia vzťahu medzi zvieraťom a človekom. Ide o tieto 2 metódy:
1. Animal Assisted Activities (AAA)
Ide o aktivity s asistenciou zvierat, ktoré vytvárajú motivačný, výchovný, odpočinkový či terapeutický proces zameriavajúci sa na zvýšenie kvality života klienta. Cieľom AAA je povzbudiť klientov, ponúknuť im pozitívnu skúsenosť, priniesť radosť atď. Aktivity sú vedené špeciálne vyškoleným odborníkom či dobrovoľníkom za účasti špeciálne vycvičených zvierat. Môžu mať pasívnu formu, keď sa najjednoduchším spôsobom stáva umiestnenie akvária alebo voliéry do spoločenskej miestnosti ústavu alebo čakárne u lekára. Druhá forma je interaktívna, keď medzi klientom a zvieraťom dochádza k spoločnej interakcii bez akýchkoľvek podmienok a obmedzení. Interaktívne typy týchto aktivít môžu byť rezidentné – zviera je v inštitúcii stále prítomné a má zaistenú starostlivosť alebo návštevné, teda zviera je so svojím sprievodcom dopravené na určité miesto.
2. Animal Assisted Therapy (AAT)
V preklade toto spojenie znamená terapia s asistenciou zvierat. Ide o cielenú intervenciu, v ktorej sa zviera stáva neoddeliteľnou súčasťou liečebného procesu. Terapie naproti aktivitám majú konkrétne stanovenú zákazku, ktorú sa snažia naplniť. V ich priebehu majú terapeut a aj pes jasne vymedzené správanie, ktoré musia naplniť. Pri zvierati je navyše nutné, aby spĺňalo špeciálne požiadavky a aby dosahovalo adekvátnu certifikáciu. Programy AAT môžu viesť len profesionálne vzdelaní terapeuti. Títo špecialisti musia mať aj prvotriedne znalosti o zvieratách, cez ktoré liečia (o spôsoboch ich správania, fyziológii a psychológii). Terapia s asistenciou zvierat sa zameriava na podporu zlepšenia v oblasti fyzických, sociálnych a psychologických funkcií.
Jej zásady
Aby sa dosiahol vytúžený úspech, je nutné dodržiavať určité zásady:
- Nikdy nikoho do ničoho nenútiť.
- Zvoliť stabilnú a bezpečnú miestnosť, ktorá je odhlučnená a nie je priechodná.
- Z miestnosti a jej blízkosti eliminovať všetky rušivé elementy.
- Je na mieste zaobstarať videozáznamy a fotodokumentáciu pre následné hodnotenie.
- Pokiaľ dáva povel psovi klient alebo terapeut, tak len cez príkaz psovoda.
- Po ukončení terapie je vhodné využiť ju na ďalšiu prácu.
- U imobilných klientov dbať na správne polohovanie, zdvíhanie a prenášanie s atribútmi rehabilitácie.
- Canisterapia by mala prebiehať vždy s totožnou skupinou klientov zaradených do daného obdobia.
- Podstatné je dodržiavanie hygienických zásad.
Ciele canisterapie
Zjednodušene je možné tvrdiť, že hlavnými cieľmi canisterapie je: motivovať, stimulovať, rozvíjať, uvoľňovať a upokojovať daného klienta.
Canisterapia sa snaží predovšetkým o rozvoj 2 oblastí. Tou prvou je oblasť rozumových schopností, ktorá je rozvíjaná prostredníctvom cielenej hry a plnením úloh so psom. Pokiaľ klienta dané aktivity bavia, zvyšuje sa aj jeho doba sústredenia. Ďalej vďaka pozorovaniu správania zvieraťa sa zlepšuje pozorovacia schopnosť a správne zaobchádzanie so živými tvormi. Tiež je posilňovaná sebakontrola a sebaovládanie, a to najmä pri kŕmení psov, pričom sa nesmie rušiť. Druhou oblasťou rozvoja sa stali pohybové schopnosti, a to cez rôznorodé aktivity a hry so psom. Pri týchto činnostiach sa zdokonaľuje hrubá a jemná motorika a pohybové schopnosti. Zviera zvyšuje motiváciu na pohyb a zároveň učí klientov sa uvoľniť a upokojiť.
Medzi vedľajšie ciele terapie sa radí rozvoj fantázie, abstraktného myslenia a pamäti. Tiež vzrastá schopnosť reči a vyjadrovania vďaka príkazom udeľované danému psovi. Ako posledná sa zlepšuje samostatnosť, spolupráca, orientácia v priestore a čase a slucha hmat.
Čo si z toho odniesť?
Canisterapia je druh zooterapie. Ide o pomocnú terapeutickú metódu, kde lieči vzájomný vzťah medzi psom a klientom. V canisterapii je nutné dodržiavať pár zásad, aby sa liečebný proces mohol stať úspešným a zároveň sa tu využívajú 2 hlavné metódy. Medzi ne radíme aktivity s asistenciou zvierat či priamo terapiu s asistenciou zvierat. Obe však majú rovnaké ciele, a to predovšetkým rozvíjať, upokojiť a taktiež stimulovať klienta.
